Túra

Nockberge – zimný Wöllaner Nock a Mallnock

02.04.19
Zadanie bolo jasné: „Vyber také miesto, kde budeš aj Ty mať čo robiť.“ A tak som vybarala – Bad Kleinkirchheim – St. Oswald v Korutánsku. Lyžiari lyžovali a ja som si užívala dva dni krásneho slnečného počasia s tak úchvatnými výhľadmi, že môj obľúbený Kitzsteinhorn sa môže schovať. Raz darmo, každá časť Álp má svoje nezameniteľné čaro.

Wöllaner Nock (2145 m)

Prvý deň sme sa vybrali na zjazdovky priamo nad známym kúpeľným mestečkom Bad Kleinkirchheim. Počasie spočiatku vyzeralo kadejako, ale nesklamalo. V údolnej stanici lanovky Kaiserburgbahn sme sa rozdelili, ja som ešte spravila posledné nákupy a lyžiari išli hneď hore. Asi o pol hodinku neskôr som si kúpila obojsmerný lístok až na vrchol. Lanovka je kabínková a v medzistanici prestupovať netreba, iba v prípade, že chcete cestu prerušiť. Inak sa jednou lanovkou vyveziete za 15,90 € v zime a za 22,- € v lete až do výšky cca 2055 m (k vrcholovému krížu na Kaiserburgu treba pár metrov vyšliapať po vlastných).

Už v kabínke bolo cítiť poryvy prudkého vetra. Polovica marca, počasie sa menilo relatívne prudko (v piatok takmer celou cestou z Bratislavy pršalo, len na vrchu Türracher Höhe snežilo, do rána sa vyjasnilo, no oblačnosť sa menila doslova z minúty na minútu). Vytiahla som čiapku a rukavice, zapla bundu ku krku a dúfala, že špecifikácie výrobcu neklamali a naozaj mi ju neprefúka (neprefúkalo).

Keď som vyšla pred stanicu lanovky, zmohla som sa len na otvorené ústa. V nemom úžase som sa obzerala okolo seba a pohľad sa mi zastavil na kolegovi, ktorý musel ísť v niektorej kabínke za mnou a chystal sa na druhú jazdu dňa. Prehodili sme pár slov, poctivo som mu nahlásila moje turistické plány a rozdelili sme sa. Cesta na vrchol bola pod snehom, ale krásne spriechodnená ratrakom. Každú chvíľu som stála a fotila, užívala som si, že na trase v podstate nikto ráno nie je (predo mnou v diaľke párik a za mnou jeden starší pán). Vietor neustával a ako som sa dostávala ďalej zo závetria, chvíľami som mala problém udržať v rukách fotoaparát (a to váži úctyhodné dva kilogramy).

Pri kríži som bola aj s prestávkami na fotenie a kochanie sa výhľadmi asi za trištvrte hodinku. Ako na dlani som mala Gurktaler Alpen (so známym strediskom Türracher Höhe) a biosférickú rezerváciu Nockberge (Nationalpark Nockberge / Knedľové hory) na severe, Ankogelgruppe pohoria Vysoké Taury (Hohe Tauern) na západe a Karavanky (Karawanken) a Karnské Alpy (Karnische Alpen) na juhu. Nebyť toho nepríjemného vetra, určite by som pri kríži strávila viac ako pár minút. No nedalo sa. Ešte pár záberov mobilom pre mojich chlapov domov, aby videli, kde som bola, a už som klesala do závetria. Po ceste nazad k lanovke som stretávala čoraz viac turistov a vcelku som si gratulovala, že som vyrazila hneď ako sa dalo.

V lete (resp. po ukončení lyžiarskej sezóny) sa na Wöllaner Nock dá dostať z Bad Kleinkirchheimu zhruba za tri a pol hodiny pri prevýšení 1082 m. Druhou (dlhšou) možnosťou je vyraziť z opačnej strany pohoria, od Feld am See – túra na vrchol trvá niečo málo cez 4 hodiny, prevýšenie je na tejto trase zhruba o 300 metrov väčšie. Ak sa aj v lete rozhodnete uľahčiť si život lanovkami, máte z vrcholu možnosť prejsť sa po hrebeni na Kleiner Nock (2000 m) a / alebo Vorderer Wöllaner Nock (2090 m). V zime ide posledná lanovka dole o 16-tej, v lete o 18-tej hodine.

Mallnock (2226 m)

Podľa predpovede to v nedeľu vyzeralo na zamračený deň. Akonáhle sme ale vstali a pozreli sa von oknami, bolo nám jasné, že predpoveď sa zase zmýlila. Rýchlo sme sa naraňajkovali, rozhodili sa do áut a každý sme išli po svojom. Pánska časť osadenstva sa vrátila do Bad Kleinkirchheimu, my baby k údolnej stanici lanovky Biosphaerenparkbahn Brunnach asi 2 km nad našou chatou (ceny za lanovku sú rovnaké ako pri Kaiserburgbahn). Pôvodný plán bol prejsť sa len po hrebeni Brunnachhöhe, no lenivci mienia a počasie mení.

Keď sme vystúpili z lanovky, plán sme veľmi rýchlo prehodnotili. Rozhodli sme sa vyšliapať si to na Mallnock, ktorý sa od lanovky nezdal veľmi ďaleko a ani veľmi vysoko. Sneh bol o pol desiatej ráno ešte pomerne zmrznutý, takže sme sa nezabárali a išlo sa pohodlne. Do sedla pod Mallnockom sme sa dostali asi po hodinke pomalej chôdze s niekoľkými zastávkami na fotenie a obdivovanie okolia. Zo sedla sme nevideli na vrchol, no na optimizme nám to neuberalo. Kondička bola nulová, kde-kade snehové polia, ktoré sa začínali s blížiacou sa obednou hodinou topiť. Čakalo nás približne 200 výškových metrov, ktoré sme mali prekonať na vzdialenosti zhruba 600 m. No, veď pohoda. Nie je to tak vysoko... Nie, nebolo to tak vysoko. Len strmo. A čím bližšie sme boli k vrcholu, tým bolo veternejšie.

Keď som konečne zbadala vrchol, nezdržala som sa hlasného výkriku: „Vvidím kríž!“ S kolegynkou sme sa vcelku nahlas začali tešiť, že sme konečne v cieli a okoliu sme v tej chvíli veľkú pozornosť nevenovali. Nuž, aspoň sme pobavili pána, ktorý si to na vrchol vyšliapal buď dlho pred nami alebo z inej strany, lebo pred sebou sme ho stúpať nevideli. S úsmevom na perách si zapol lyže a švihal si to na nich dole kopcom.

Aj napriek vetru sme sa na vrchole chvíľu zdržali. Fotili sme všetky svetové strany (doslovne) a skúmali, čo to vlastne vidíme. Vo výhľade na Vysoké Taury (Hohe Tauern) nám bránil Grosser a Kleiner Rosennock, Karavanky (Karawanken) zabral Wöllaner Nock a Karnské Alpy (Karnische Alpen) boli v opare. Zato smerom na Innerkrems bol výhľad nádherný. Na pár sekúnd som dostala šialený nápad prejsť sa po hrebeni na Klomnock (2331 m), no trvalo by nám to tam aj nazad minimálne o hodinu naviac. V neutíchajúcom vetre by to navyše nebol veľmi príjemný zážitok.

A tak sme sa otočili a nazad v sedle sme boli asi za pätnásť minút (hore nám to trvalo približne hodinu). Bolo takmer poludnie, slniečko pripekalo a sneh sa topil. Pre nás to znamenalo nie práve najpohodlnejší návrat k lanovke, pretože sme sa začali zabárať. Za pol hodinku sme nakoniec boli pri lanovke, vyzdvihli sme zostávajúceho lyžiara z Bad Kleinkirchheimu a po dobrom obede sme len vychutnávali zvyšok dňa na chate.

Záver

Alpy opäť raz nesklamali. Celé dva dni nám vykúzlili krásne počasie a rozlúčili sa s nami poriadnym snežením. Do pondelka rána napadlo dobrých 20 cm nového snehu a chumelilo ďalej. Cez Türracher Höhe sa bez snehových reťazí prejsť nedalo, na vrchole sme sa museli otočiť a zobrať to cez Celovec (Klagenfurt am Wörthersee) a Štajerský Hradec (Graz). A ešte sme ani neboli nazad v Bratislave, keď som v hlave začala snovať plán na ďalší alpský výletík – tento raz nie zasnežený. Žreb pravdepodobne padne na Annaberg – Lungau.

Fórum 8 príspevkov
Nockberge – zimný Wöllaner Nock a Mallnock 04/04/19 15:18 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Jesenný Bärenschützklamm so šesťročným turistom Prvá túra po májovej operácii chrbtice. Čo vybrať? Kam ísť? Voľba najskôr padá na Hintere Tormauer, menšiu sestru známej Ötschergraben, ktorá je nazývaná aj Grand Canyon Európy. Plánovač túr na kompass.de ukazuje čas štyri hodiny celým okruhom, to sa dá zvládnuť. Počasie sa však rozhodne na víkend v tejto oblasti pokaziť, a tak operatívne meníme cieľ cesty. Vyberáme Bärenschützklamm, kde sme boli pred ôsmimi rokmi. Ale vtedy ešte bez drobca. 31/10/19 Martina Haratíková Svet
Túra Nockberge – zimný Wöllaner Nock a Mallnock Zadanie bolo jasné: „Vyber také miesto, kde budeš aj Ty mať čo robiť.“ A tak som vybarala – Bad Kleinkirchheim – St. Oswald v Korutánsku. Lyžiari lyžovali a ja som si užívala dva dni krásneho slnečného počasia s tak úchvatnými výhľadmi, že môj obľúbený Kitzsteinhorn sa môže schovať. Raz darmo, každá časť Álp má svoje nezameniteľné čaro. 02/04/19 Martina Haratíková Svet
Svet Jesenný Wasserlochklamm s 5-ročným šibalom Vo Wasserlochklamme som bola prvý raz v lete v roku 2011. Bola to jedna z prvých rakúskych roklín, ktoré som navštívila, a jej 67 m vysoký vodopád mi doslova bral dych. Keď sme posledný septembrový týždeň premýšľali, čo s krásnym slnečným víkendom, dlho som neváhala. Táto tiesňava je rozhodne miestom, kam sa oplatí vrátiť. 06/12/18 Martina Haratíková Svet
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Tatry - turistický sprievodca Nová publikácia z vydavateľstva DAJAMA: Tatry Vysoké, Belianske, Západné z edície turistický sprievodca, ma oslovila pri poslednom love v kníhkupectve. Pri káve som si ju prelistovala a už nejaký čas je v našej tatranskej a turistickej knižnici. dnes Daniela Mäkká Mapy a knihy
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Pozvánka Vysoké hory Nitra 2019 Tretí novembrový víkend bude v Nitre už po štrnástykrát patriť tradičnému festivalu. Pozostáva z hlavného festivalového dňa, soboty s bohatým programom pre širokú verejnosť, ktorému predchádza „detský piatok“ pre žiakov nitrianskych škôl. Podujatie uzavrie nedeľný poznávací výlet na Zobor. včera Redakcia Festivaly a premietania

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Nockberge – zimný Wöllaner Nock a Mallnock 04/04/19 15:18 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) - Východné Alpy (Ostalpen) - Gurktalské Alpy (Gurktaler Alpen) - Knedľové hory (Nockberge)

  • Počet dní
    • 2

  • Nadmorská výška
    • max: 2226 m n. m. – Mallnock

    • min: 1956 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 270 m

    • klesanie: 270 m

  • Vzdialenosť
    • 5 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 16.03.2019

  • Mapa
  • Doprava
    • lanové dráhy

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.53 (0.21)