Trasa

Modra, časť Piesok-Zochova chata – Piesok – Hubalová – Panské uhliská – Vysoká – Panské uhliská – Hubalová – Čermák – Panský dom – Zochova chata

Začiatok nenasvedčoval peknému počasiu a v hmle, ktorá obklopovala všetkých, ktorí sa vybrali tiež do lesa, sme sa takmer nevideli. Po pár krokoch sme obišli “huncokársky cintorín” s typickými dreveným krížmi, ktorý v ponurej hmle budil obdobnú náladu a atmosféru.

Výstup

Po ceste na Hubalovú sa kde-tu objavili ešte posledné zvyšky snehu a hneď vedľa “posledné” zvyšky železnej brány a pletiva z obory hneď vedľa. Podľa prerastenej buriny ešte z predchádzajúcich rokov mi napadá otázka, či naozaj keď sa upraví nejaká časť obory, vymenia sa brány, za čo patrí pochvala, prečo je potom ťažké, ba občas až nemožné po sebe upratať a odviezť všetky zvyšky, ktoré do lesa nepatria. Ale snáď sa rokmi rozložia?

Po krátkom oddychu na Hubalovej, kde sa pripájame na červenú turistickú značku Štefánikova magistrála, ktorá je súčasťou trasy trasa z katalógu v Malých Karpatoch, ideme na ďalšiu križovatku, kde prechádzame na modrú, ktorá smeruje k cieľu našej cesty.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na krátkom úseku medzi Hubalovou a Panskými uhliskami sme svedkami dvoch paradoxov. Na jednej strane sú krížom cez chodník spadnuté a až do pletiva obory zasahujúce tri statné stromy, ktoré dlhšie nikto neodstránil. Vyšliapaný chodníček, ktorý ich obchádza to iba potvrdzuje. No na druhej strane iba o pár krokov ďalej nájdeme kopy guľatiny, ktorá čaká iba na odvoz. A ak by ste si mysleli, že išlo o stromy, ktoré spadli a bolo ich treba vyťažiť, tak mnohé zrezané kmene smutne potvrdzujú, že ide o výrubzdravých mohutných stromov. Obdobne ako v iných pohoriach, aj v malokarpatských lesoch sme svedkami podobného drancovania lesov. Naozaj sa zodpovední neboja, ako hovorí nápis na viacerých stromoch čakajúcich na odvoz? Stačí sa iba mlčky prizerať? Veď nie všetko patrí pár jedincom, ktorí si v lesoch a z lesov spravili svoje vlastné „eldorádo“.

Po „príjemnom občerstvení“ sa poberáme ďalej. Chvíľu ideme dolu menším kopčekom, no už po niekoľkých desiatkach metrov začína záverečný prudký výstup na Vysokú. Ide sa dobre, paličky v rukách sú nápomocné, avšak určite by stálo minimálne za úvahu, upraviť chodník asi v polovici výstupu, pretože vedie prudkým svahom a jeho podkladom je v tomto úseku iba zemina, čo hlavne po daždi spôsobuje dosť náročný výstup a taktiež zostup. Možno práve tu by bolo vhodné pár stromov použiť ako bočnú zábranu a malou brigádou upraviť chodník tak, aby bol schodnejší a tým i bezpečnejší. Ak by sa nás pridalo pár, určite by to stálo za pokus.

Po prekonaní úseku nasleduje príjemný výstup hrebeňom Vysokej, kde sa prechádzame medzi rašiacim medvedím cesnakom (Allium ursinum). O jeho použití a jeho liečivých účinkoch si môžete prečítať na tomto odkaze.

Vrchol

Pri lepšom pozorovaní okolia na vrchole kopca nájdeme mnohé zvláštne pokrútené stromy, ktoré neraz tvoria až bizarné tvary. Jedným z príkladov je z veľkej časti dutý strom na fotografii, ktorý ako pamätník rôznych udalostí a prírodných dejov stojí pri chodníku na hrebeni.

Na samotnom vrchu sa nachádza drevený kríž a bokom zasa železný stožiar. Zaujímavosťou je skalná platňa tesne pred vrcholom, ktorá obsahuje tabuľky s menami obetí hôr. V čase našej návštevy bol na vrchole vášnivý rádioamatér, ktorému sa podarilo nadviazať spojenie s viacerými relatívne vzdialenými kolegami, či už na Slovensku, ale taktiež v Čechách a v Rakúsku. Podrobnejšie informácie o samotnom vrchole Vysokej nájdete na tomto odkaze.

Ako som na začiatku písal, toto bol už niekoľký výstup na vrchol, no až dnes boli také podmienky, že bol nádherne vidieť približne 180 km vzdialený Schneeberg v rakúskych Alpách. Práve v takých okamihoch si uvedomíme, že krásy, ktoré nám ponúka naše okolie prevažujú pocit únavy z akejkoľvek aktivity, a že život a príroda okolo sú jedinečné.

Zostup

Po dostatočnom kochaní sa na vrchole schádzame rovnakou trasou až po Hubalovú, kde sa vyberieme červenou značkou smerom na Čermákovu lúku. Prechádzame popod vrch Gajdoš (650 m), následne vpravo od turistického chodníka sa týči vrchol Skalnatej (704 m) aj so svojím osamelým, a každému malokarpatskému turistovi známym stromom. Pri príchode na lúku prechádzame okolo pomníka pána Čermáka, po ktorom dostala lúka svoje pomenovanie. Obrovskou chybou každého, kto tadiaľto prechádza by bolo vynechanie výdatného prameňa asi najchutnejšej vody v Malých Karpatoch, ktorá je aj v najteplejšom lete stále príjemne studená a osviežujúca.

Záver

Ešte jedno malé zamyslenie, ku ktorému ma priviedlo viacero zatretých turistických značiek. Úprimne nerozumiem konaniu tých, ktorí značky zatierajú a terénu neznalému turistovi by mohli spôsobiť ohrozenie, v niektorých špecifických prípadoch aj s vážnymi následkami. Príroda a pohyb v nej by mal byť súčasťou našich životov, príjemne sa poprechádzať medzi lúčmi slnka prechádzajúcimi ešte skorým jarným lesom, je asi ten najlepší lekár. Tak nech sa teda človek, ktorého činnosťou je zatieranie značiek, zamyslí nad svojím konaním.

V každom prípade to ale bola veľmi príjemne strávená nedeľa, pričom je možné výstup na Vysokú spojiť s výstupmi a návštevou ďalších vrcholov v okolí, konkrétne spomínanej Skalnatej (asi hodinka z Čermákovej lúky), prípadne netreba vynechať Veľkú homoľu (709 m), na ktorej vrchole sa nachádza novovybudovaná rozhľadňa, z ktorej je nádherný výhľad na dedinky a mestá pod Malými Karpatmi, ale taktiež vidíme veľkú časť Podunajskej nížiny - Trnavskej tabule a v prípade optimálnych podmienok môžeme pozorovať aj vzdialenejšie vrchy a pohoria Slovenska.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek