Správa

Sprievodcovia sa sporia, kto môže vodiť ľudí do prírody

05.04.19
Prírodný turizmus sa na Slovensku ešte v podstate ani nezačal realizovať a už naráža na viaceré úskalia najmä legislatívneho charakteru. Pripomeňme, že jeho cieľom je vodiť do prírody návštevníkov a sprostredkovať im pomocou odborného výkladu zážitky z jej pozorovania a poznávania. Ide o mäkké formy turizmu vychádzajúce z vízie dlhodobej udržateľnosti, na rozdiel od napr. lyžiarskych stredísk. Financie z prírodného turizmu by mali vo väčšej miere ostávať v dotknutom regióne jednak miestnym poskytovateľom služieb, jednak by časť z nich priamo alebo nepriamo mala podporiť aj ochranu prírody, v ktorej sa prírodný turizmus realizuje.

Asi najväčší problém je vo výklade legislatívy k tomu, kto je oprávnený vodiť ľudí do prírody. Na Slovensku popri sebe fungujú sprievodcovia v cestovnom ruchu, horskí sprievodcovia a horskí vodcovia.

Do minulého roka činnosť sprievodcu v cestovnom ruchu upravoval zákon 281/2001 Z. z. o zájazdoch. Sprievodca v cestovnom ruchu tu bol definovaný ako fyzická osoba, ktorá sprevádza objednávateľov a podáva v dohodnutom jazyku výklad o kultúrnom a prírodnom dedičstve. Aktuálne ho nájdeme len v zozname viazaných živností. Rovnako ako tzv. regionálneho sprievodcu, ktorý podáva odborný výklad a sprevádza návštevníkov po miestnych/regionálnych historických a kultúrnych pamiatkach a atraktivitách obce, mesta, regiónu, oblasti, poskytuje výklad o ich histórii a súčasnosti, o prírodnom dedičstve a okolitom prostredí, no ten sa nikde v zozname voľných ani viazaných živností neuvádza a živnostenské úrady ho aktuálne ako živnosť ani nezapisujú.

Do zákona bez pripomienkového konania

Činnosť horských sprievodcov, ako aj horských vodcov upravuje Zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe (HZS). Do jeho poslednej novely sa schválením pozmeňujúceho návrhu dostalo ustanovenie o zriadení Slovenskej asociácie horských sprievodcov (SAHS) a definícia vykonávania horskej sprievodcovskej činnosti. Autormi podľa TASR boli poslanci za Smer-SD Peter Šuca, Jaroslav Baška a Rastislav Čepák. Zákon neprešiel bežným medzirezortným pripomienkovacím konaním ani verejnou diskusiou.

Horskí sprievodcovia tvrdia, že na turistických chodníkoch aj mimo nich do 1. stupňa obtiažnosti vrátane môžu sprevádzať len oni

Horská sprievodcovská činnosť je definovaná ako sprevádzanie osôb v horskom prostredí a vysokohorskom prostredí bez použitia horolezeckého výstroja a horolezeckej výzbroje na zabezpečenie pohybu sprevádzanej osoby na turistických značených chodníkoch a trasách aj mimo nich, do prvého stupňa horolezeckej obtiažnosti UIAA. Definícia horského prostredia však v tomto zákone chýba. Sú tu vymenované iba horské oblasti, v ktorých pôsobí HZS. Asociácia horských sprievodcov však trvá na tom, že v akomkoľvek horskom prostredí môžu sprevádzať iba jej sprievodcovia a teda turistická skupina si buď musí najať ich člena, alebo absolvovať dvojročný kurz v cene 2600 eur.

Bežný sprievodca v cestovnom ruchu nemá v legislatíve definované, v akom prostredí môže svoju činnosť vykonávať. Predseda Slovenskej asociácie horských sprievodcov Milan Tomaškovič tvrdí, že “sprievodca v cestovom ruchu sprevádza turistov na zámkoch, v hradoch, jaskyniach, mestách." Horský sprievodca podľa neho môže sprevádzať na turistických chodníkoch a "turistické chodníky začínajú v Malých Karpatoch a ťahajú sa napriek celým Slovenskom až do Polonín. Takže všade, kde sú turistické chodníky, by mali sprevádzať horskí sprievodcovia." Na otázku, či si horského sprievodcu musí najať aj skupina, ktorá bude v Malých Karpatoch na chodníku počúvať húkajúce sovy, M. Tomaškovič odpovedal: "Podľa mňa by malo dôjsť k nejakej dohode a človek, ktorý pôjde počúvať tú húkajúcu sovu, mal by mať nejaké vzdelanie o horskom prostredí, o tom, ako sa klient vodí, ako sa treba o neho postarať, či po zdravotnej stránke, alebo po profesnej."

Dlhší rozhovor s M. Tomaškovičom si môžete prečítať tu.

Horským terénom aj výlet na Bratislavský hrad?

Oslovili sme právnika Petra Gemerana s otázkou, či naozaj platná legislatíva umožňuje horským sprievodcom exkluzivitu sprevádzania v každom teréne, ktorý stúpa nad okolité prostredie. Peter Gemeran: “Pojem horské prostredie nie je v zákone definovaný. Horská oblasť nie je ten istý pojem ako horské prostredie. Zákon určuje len rozsah tzv. horských oblastí, čo síce nie je ten istý pojem ako horské prostredie, je to však najbližšie možné rozumné vymedzenie tohto pojmu v kontexte horskej sprievodcovskej činnosti. Termín horské prostredie sa nachádza len vo vyhláške č. 97/2016 Z. z. , týkajúcej sa získania spôsobilosti na sprievodcovskú činnosť. Stanovuje sa tu minimálny rozsah horských aktivít žiadateľa, kde sa uvádza absolvovanie 20 turistických výstupov v horskom prostredí nad 1 000 m nadmorskej výšky s prevýšením aspoň 500 m. Nie je to 100% argument, keďže vyhláška je nižšia právna norma a nejde o definíciu pojmu horské prostredie. Som toho názoru, že extrémny výklad pojmu horské prostredie, ktorý sa horskí sprievodcovia snažia aplikovať, je až absurdný. Podľa neho by bol horským terénom aj výlet na Bratislavský hrad."

Ako môže parlament schváliť zákon, ktorý zásadným spôsobom zmení pohyb návštevníkov na polovici Slovenska?

Predseda Slovenskej spoločnosti sprievodcov cestovného ruchu (SSSCR) Marián Bilačič nemá v zásade problém s existenciou profesie horský sprievodca, avšak kritizuje predmetnú novelu zákona o HZS, predovšetkým jej neuveriteľne rozsiahly teritoriálny dopad. "Ako môže parlament schváliť zákon, ktorý zásadným spôsobom len tak zmení pohyb návštevníkov na turistických značkovaných chodníkoch v označených horstvách? Zákon v podstate zablokoval polovicu Slovenska. Návštevníkov našich hôr sú státisíce a koľko je horských sprievodcov na Slovensku? Dvadsať či tridsať! Ako by mohli toľkí pokryť toľko horstiev? Máme klientov, ktorí sú skúsení turisti, členovia Alpenvereinu alebo horskí vodcovia. Ak prídu ako organizovaná skupina, musia si najať horského sprievodcu aj na prechádzku okolo Štrbského plesa... Ten zákon je personálne nevykonateľný. Neregulujme selektívne organizované skupiny, ale všetkých. V Priečnom sedle sa aj individuálny návštevník môže dostať do život ohrozujúcej situácie."

M. Bilačič hovorí, že so zástupcami Slovenskej asociácie horských sprievodcov sa stretli už krátko po nadobudnutí platnosti zákona v januári 2017. Obe asociácie sa zhodli v konštatovaní, že zákon zásadne mení doterajšie tradície zvyklosti pohybu po našich horstvách a pôsobí často zbytočne reštrikčne aj tam, kde by nemusel. čím je vlastne kontraproduktívny. SSSCR presadzuje systémové riešenie. Považujú za dôležité, aby zúčastnené ministerstvá, teda dopravy a vnútra, urobili výklad zákona a vydali jasné metodické usmernenie.

Zákazník by mal sám zvážiť, či potrebuje sprievodcu z hľadiska bezpečnosti

Tomáš Vida a Zuzana Burdová z nadácie Aevis, ktorá popularizuje koncept prírodného turizmu na Slovensku, súhlasia s tým, že situácia okolo sprievodcovskej činnosti je neprehľadná. Nadácia aktuálne realizuje poznávacie exkurzie v Poloninách. “Naši lektori môžu vykonávať mimoškolskú vzdelávaciu činnosť ako voľnú živnosť. Tieto produkty teda robíme ako exkurzie, podávame odborný výklad.” Zuzana Burdová hovorí, že cieľom nadácie je ukázať, ako by mal vyzerať produkt v prírodnom turizme. "Takéto produkty sa na Slovensku dajú ponúknuť aj v súčastnosti a je o ne záujem, ale je to trochu škrabanie sa za uchom krížom cez hlavu a v reálnych podmienkach aj iných zákonov sa dnes vykonávať takmer nedajú. Preto sme túto tému otvorili a aj týmto spôsobom poukazujeme na to, že tento problém treba riešiť komplexne."

Tomáš Vida hovorí, že rozumie aj argumentom o bezpečnosti návštevníkov. “Nebránime sa zavedeniu primeraných štandardov, napríklad povinným kurzom prvej pomoci. Stanovme teda profesiu sprievodcu v prírodnom turizme, ktorý bude mať špecifický kurz z hľadiska bezpečnosti, primeraný náročnosti terénu a samozrejme dostupný aj pre ľudí z chudobnejších regiónov. Poslaním našich produktov je však primárne edukácia, pričom horskí sprievodcovia riešia podľa zákona v prvom rade bezpečnosť turistu. Ich a naše ciele sú odlišné. Zákazník by sám mal zvážiť, či v danom území potrebuje sprievodcu kvôli bezpečnosti, alebo či mu ide primárne o zážitok z poznávania a pochopenia prírody.”

Nadácia Aevis pripravuje aj právne analýzy súčasného stavu a chcela by ponúknuť riešenia problémov na legislatívnej úrovni.

Fórum 60 príspevkov
Sprievodcovia sa sporia, kto môže vodiť ľudí do prírody 08/04/19 17:22 60 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Šípska Fatra: z Komjatnej do Švošova cez Hrdošnú skalu Oblasť Šípskej Fatry je pre mňa pomerne neznámou, prešla som tu len okruh samotným Šípom. Ale Ostré, Hrdošná skala, Radičiná, Kečky či Čebrať zatiaľ ostávali nenavštívené. Ťažké bolo aj niečo vybrať, každá lokalita hýri peknými fotkami. Nakoniec som sa rozhodla pre prechod naprieč masívom z Komjatnej do Švošova. Tešila som sa na niekoľko skalných vyhliadok a monumentálne skalné okno. 12/08/19 Soňa Mäkká Veľká Fatra a Choč
Túra Šumava: Okolie Borových Lád, Chalupská slať a NCH Les Obec Borová Lada je jedno z častých východísk túr v Národnom parku Šumava. Rôznych peších aj cyklistických okruhov sa dá odtiaľto urobiť viacero. Vybrala som dva tipy pre tých, ktorí majú menej času, horšiu kondičku alebo daždivé počasie. Na oba sa dostaneme priamo z obce a naspäť bez potreby použiť akúkoľvek dopravu. 01/08/19 Soňa Mäkká Svet
Túra Šumava - na vrchol Oblík a Tříjezerní slať Národný park Šumava sa prezentuje najmä lesmi, ale nájdu sa tu aj výhľadové vrcholy. Jedným z nich je Oblík v strednej časti národného parku. Charakteristické pre tento národný park sú aj početné mokrade. Do nášho okruhu sme si pridali Tříjezerní slať, jedno z troch sprístupnených rašelinísk v rámci parku. 25/07/19 Soňa Mäkká Svet
Najnovšie články na titulke
 
Prístrešok Rokoš Ďalšiu možnosť úkrytu pri potulkách Strážovskými vrchmi ponúka prístrešok, vybudovaný pár metrov od vrcholu Rokoša. Jeho výhodou je, že má vytvorený v podkroví priestor pre zopár nocľažníkov (hoci možnosť nocľahu je limitovaná neprítomnosťou vodného zdroja v okolí). dnes Michal Bukvai Strážovské vrchy
Ferrata Ferrata Dve veže v Liptovských Revúcach Postupne aj na Slovensku pribúdajú zaistené cesty via ferrata. Nový prírastok k tomuto populárnemu sprístupneniu skál nehorolezcom pribudol na Liptove, neďaleko Nižnej Revúcej na skale nad Záhorovom. Dostal pomenovanie "Dve veže" a krátko pred oficiálnym otvorením sme ho vyskúšali spolu s asi tuctom iných ferratistov z okolia. včera Ľubomír Mäkký Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Sninský kameň zo Zemplínskych Hámrov s deťmi Koncom júna tohto roku trávime predĺžený víkend s kysuckými turistami vo Vihorlatských vrchoch. Vihorlat ako najvyšší vrchol si s deťmi nechávame na neskôr, keď budú väčšie. Zato Sninský kameň sa nám zdá ako vhodný cieľ, ktorý by sme mohli s deťmi vo veku 6,5 a 8,5 roka zvládnuť. Sninský kameň tvoria v skutočnosti dve skaly, obe sú veľmi pekné a vyhliadkové, v nadmorskej výške približne 1000 metrov. Zaujímavé na nich je to, že trčia nad okolitý zelený les. Prístup na ne zatraktívňujú rebríky. 15/08/19 Jana Bílešová Vihorlatské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Sprievodcovia sa sporia, kto môže vodiť ľudí do prírody 08/04/19 17:22 60 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.71 (0.19)