Túra

Kremencové skalky nad Nitrou a Haranč

29.04.19
Pred rokom som bola fotiť v Zoborských vrchoch malý nežný posol jari – krivec český. Vtedy sme si popozerali kremencové skaly medzi Nitrou a Zoborom. Veľmi sa nám zapáčili, a tak sme sa to rozhodli zopakovať. Neradi sa však opakujeme, tak sme si trasu predĺžili a hlavne pozmenili.

Cestovanie zo Zvolena do Nitry nie je až tak zložité. Keď však cez víkend chcete docestovať aj kúsok za Nitru, je to už problém. Keby však verejná doprava na Slovensku fungovala ako má, problém by nebol. No ale poznáte riekanku – "Keby nebolo keby, boli by sme všetci v nebi!"

Dopravná odysea

Plán bol odviezť sa expresom do Nitry, tam prestúpiť na MHD, odviezť sa do Štitár a odtiaľ cez Haranč, Zobor, Pyramídu, Skaly pod Pyramídou, Veľkú skalu a Malú skalku na zastávku MHD pred Liečebným ústavom pod Zoborom. Keby! V ten deň však Murphyho zákony fungovali dokonale!

Autobus už zo Zvolena meškal aspoň 5 minút, pritom do Zvolena prišiel aspoň 10 minút pred odchodom. Keď šofér zastal neplánovane na diaľničnom odpočívadle a musel si odskočiť, pochopili sme, že má tráviace problémy a my prípojové! Náš prípoj v Nitre bol fuč.

Sme odkázaní na verejnú dopravu a preto mám vždy pripravený náhradný plán. Ďalší spoj do Štitár išiel až o 2 hodiny, a tak sme radšej otočili smer a odviezli sa k nemocnici pod Zoborom. Vlastná túra prebehla v pohode. Ale potom sme prišli do Štitár. A odysea pokračovala. Autobus, ktorý mi doma pán internet ponúkol, však v nedeľu nechodí.

A tak sme ešte vyše kilometríka museli kráčať na rázcestie na ďalší spoj. Ešteže cestou bola veľmi príjemná krčmička. Samozrejme, že aj tento autobus meškal, a tak nášmu spoju v Nitre sme uvideli len odchádzajúci zadok. Ďalší autobus ide až o hodinu, tak sa ideme navečerať. No, ale autobusová a železničná stanica v krajskom meste Nitra – hotová katastrofa! Skončili sme v nákupnom centre na fast foode, čo z duše neznášam. Nakoniec sme sa dočkali. Autobus síce meškal, ale bol pohodlný a rýchly, a tak sme šťastne docestovali.

Trasa

Zobor, liečebný ústav – ruiny kláštora – Malá skalka – Veľká (Biela) skala – Skaly pod Pyramídou – Pyramída – Zobor – Haranč – Štitáre

Miestnymi cestičkami sme kráčali k ruinám bývalého kláštora pod Zoborom. Žiaľ, historické miesto je ohradené škaredým plotom , ktorý je pováľaný a mimo sezóny k nemu nie je prístup. Cez pováľaný plot sa tam však dá dostať, no radšej si počkám na vhodnejší čas.

Malá skalka

Pohodlným chodníčkom sme prešli nad Malú skalku. Malá skalka je čiastočne zničená starým kameňolomom, no je v štádiu revitalizácie. Popod Malú skalku idú miestne chodníky a cyklotrasa a dno kameňolomu je upravené na ralaxačné miesto s trvalým ohniskom a s provizórnym posedením.

Zostali sme hore nad lomom. Posadali sme si na skaly, obdivovali krásne krivce a kochali sa pohľadom na Nitru a nekonečnú Podunajskú nížinu za ňou. Pre nás, ľudí z hôr, nezvyčajný pohľad.

Po oddychu sme sa pustili traverzom pomedzi skaly Malej skalky. Skaly sú to síce malé, ale veľmi členité a pekné. Neustále sme sa zastavovali a fotili. Okrem belostných skál nás fascinovali aj úžasne pokrútené duby. Pripomínajú tak trochu prerastené bonsaje. Takéto duby sú typické pre vrcholové partie kremencových hôrok. Na severovýchodnom okraji Malej skalky je skalnatá stráň s hustým porastom vresu obyčajného. Koncom leta svah musí byť úchvatne ružový!

Veľká (Biela) skala

Pokračovali sme lesom, najskôr pár výškových metrov dole a potom zase chvíľu hore. Niekde na polceste medzi Malou skalkou a Pyramídou je v lese dobre ukrytá Veľká skala (tiež Biela skala). Napodiv, na väčšine máp nie je ani zakreslená a pritom je len kúsok od modrej značky vedúcej z Nitry na Pyramídu.

Veľká skala je naozaj veľká a je majestátna. Popod jej rozoklané bralá vedie celkom slušne vychodený chodníček. Na kremencových skalách je dobre vidieť akým zložitým geologickým procesom prechádzali za milióny rokov. Jednotlivé vrstvy sú vyvrásnené zvislo, iné vodorovne a medzitým sú šikmé vrstvy. Skaly preto vyzerajú ako po „zemetrasení“, čiže dosť nestabilne. Chodníčkom sme prechádzali popod skalnú hradbu a na jej konci sme vyšli na skaly. Vrchol Veľkej skaly tvoria stupňovité plošiny a na nich sa dobre pózuje.

Pokiaľ zdola vyzerali skaly nestabilne, tak na vrchole naopak pôsobia kompaktným a stabilným dojmom. Výhľad z Veľkej skaly je úžasný, doslova panoramatický. O to viac nás zabolelo vedomie, že nová lanovka by mala prechádzať práve cez Veľkú skalu.

Skaly pod Pyramídou

Kráčali sme lesom smerom k Pyramíde, ale modrú značku sme len prekrižovali a išli sme lesom ku skalám. Pred nami sa rozprestieralo obrovské kamenné more. Na prvý pohľad bolo jasné, že nevzniklo prírodnými silami, ale má ho na svedomí človek. Žiaľ, aj takto by to mohlo vyzerať okolo Veľkej skaly, pretože ponad „more“ išla pôvodná lanovka na Pyramídu.

Skaly pod Pyramídou sú tiež vyvrásnené rôznymi smermi a rozpukané do prapodivných tvarov. Na východnom okraji skaly vytvárajú stupne a na nich a na malej vrstve pôdy, v štrbinách skál rastú zakrpatené brezy a duby. Veľmi pekná scenéria. Okrajom skál sme vystupovali hore na Pyramídu a nad hlavami sa nám odohrávalo zaujímavé divadlo. Práve vzlietol jeden paraglajdista, no akosi nemohol nabrať výšku a stále poletoval okolo nás, až sme mali o neho strach.

Pyramída

Z vrcholových brál je neskutočný výhľad – celé Ponitrie a Požitavie máte rovno pod nohami. Vlastne sa ani nečudujem developerom, že sem chcú dostať čo najviac ľudí za pomoci lanovky. Na výhľad určite nalákajú tisíce ľudí. Osobne si však myslím, že výhľad si treba zaslúžiť a hodinka chôdze do kopca každému len prospeje.

Na Pyramíde bolo dnes aj bez lanovky veľa ľudí. Veď vyšliapať si sem z Nitry sa dá aj s malými deťmi naozaj za hodinku. My sme sa tu však len rýchlo naobedovali a pohli sme sa ďalej smerom na Zobor.

Hneď za Pyramídou v lese nás čakalo krásne prírodné divadlo – milióny snežienok! Zažila som to na Zobore tretíkrát a stále ma to fascinuje. V marci sa na Zobore rozprestie snežienkový koberec – kde sa pozriete, tam je samá snežienka. Už len kvôli tomuto zážitku sa oplatí ísť v marci na Zobor.

Zobor

Červenou TZT sme so rýchlo dostali na samotný Zobor. Vrchol je lúčnatý a tu nás čakali ďalšie kvietky: blyskáč záružlolistý, poniklec veľkokvetý a scily severné. Milo ma prekvapila mladá maminka s asi trojročným dievčatkom. Dievčatko hľadelo užasnuto na kvet a maminka jej vysvetľovala, že sa volá ponilkec, že je to veľmi vzácny kvietok a preto ho nesmieme trhať, lebo už by tu nikdy nenarástol. Aj takto má vyzerať ochrana prírody v praxi. Za Zoborom vedie značka hrebeňom, je veľmi pohodlná, a tak sme čoskoro prešli Trojchotár a blížili sa k Haranču.

Haranč

Haranč leží mimo značky a k nemu sme sa museli predrať lesom pomedzi skaly. Vrchol Haranča nie je kremencový, ale vápencový, podobne ako Zobor. Na vrchole je stepná lúčka, južne orientovaná, a tak to tam parádne kvitlo, okrem poniklecov aj hlaváčiky jarné. Z vrcholu sú pekné výhľady na Požitavie. Lesnou cestou sme zišli do Štitár.

Záver

V Štitároch naša autobusová odysea pokračovala, ako som už písala, ale keďže koniec dobrý – tak všetko dobré. Napriek peripetiám s cestovaním to bola veľmi pekná a príjemná jarná túrička.

Fórum 7 príspevkov
Kremencové skalky nad Nitrou a Haranč 03/05/19 09:13 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Vlačuhovo - okruh z Moštenice Pri našich potulkách Zvolenskou kotlinou a okolím Banskej Bystrice sme neraz z diaľky obdivovali malebný hôľny chrbát nad Moštenicou. Keď som počula od Janky jeho názov – Vlačuhovo – hneď ma názov zaujal a priala som si tam ísť. To bolo však už pred niekoľkými rokmi. Občas sa mi to stáva, že niekde veľmi chcem ísť, no stále to z rozličných príčin nevychádza. A pritom sú to často lokality len „toť za humnami“. 10/11/19 Danka Tomášiková Starohorské vrchy
Chata Kukorelliho chata Z diskusií na Hikingu vidím, že turistických útulní, salašov, senníkov v našich horách ubúda. Ale aj turistických ubytovní a chát na Slovensku rapídne ubúda. Mnohé sa premenili na robotnícke hotely a preferujú dlhodobo ubytovaných, ďalšie sa premenili na súkromné objekty a väčšina zostávajúcich sa snaží získať aj náročnejšiu klientelu, a preto sa modernizujú a rekonštruujú. Žiaľ, pre obyčajných turistov začínajú byť potom pridrahé, pretože cena po modernizácii rapídne stúpne. 26/10/19 Danka Tomášiková Slanské vrchy
Túra Tiesňava Prieboj a Peňažná z Ihráča Vždy ma poteší, keď domáci poznajú svoje okolie, zaujímavé lokality v ňom, keď vedia ich históriu a hlavne, keď si uvedomujú jej krásu a význam. Nie je to vždy tak. Veď z nejednej pamiatky sa už stalo smetisko alebo bola zničená kvôli vlastnému sebeckému prospechu. Taktiež ma teší, keď si tieto vedomosti nenechajú len pre seba, ale pamiatku sprístupnia, hoci aj miestnym značením, a tak umožnia, aby aj iní ľudia mohli obdivovať jej krásu a oceniť jej hodnotu. 17/10/19 Danka Tomášiková Kremnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Ferrata Berchtesgadenské Alpy – Hochthrony a Rauhenkopf Keď pôjdete diaľnicou popri Salzburgu, naľavo od cesty zbadáte vysoký kopec. Je to Salzburger Hochthron, najsevernejší výbežok Berchtesgadenských Álp. Už dlhšie som plánoval, že naň vyleziem, ale podarilo sa mi to až teraz. Pozrel som sa aj na Berchtesgadener Hochthron, najvyšší kopec na hrebeni, a na Rauhenkopf, čo by mal byť najkrajší “balkón” nad Berchtesgadenom. dnes Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. včera Ľubomír Mäkký Svet
Túra Cez Hrádok na Čertove chodníky vo Vtáčniku Sú miesta, na ktoré chodíme radi. Neprekáža nám, aj keď je to niekoľkokrát za rok. Miestne príslušný genius loci zabráni, aby sa nám to zunovalo. Jedným takým je Hrádok nad Bystričianskou dolinou. Magické miesto, známe hlavne skalolezeckej verejnosti. Ja síce z výšok mám skôr závrate, neprislúcham k tejto spoločnosti, no je to tiež turisticky veľmi atraktívna oblasť aj pre bežného návštevníka. Bola viackrát spomínaná na Hikingu ako zaujímavá časť pohoria Vtáčnik. včera Vladimír Mikuš Vtáčnik

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kremencové skalky nad Nitrou a Haranč 03/05/19 09:13 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tribeč (CHKO Ponitrie)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 587 m n. m. – Zobor

    • min: 226 m n. m. – Štitáre, rázcestie

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 419 m

    • klesanie: 491 m

  • Vzdialenosť
    • 10 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 17.03.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.34613 ° SŠ
      dĺžka: 18.09096 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.33963 ° SŠ
      dĺžka: 18.16722 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Svoradov prameň, prameň Gáborka, prameň Kadaň v Štitároch

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Nitra (vlak, bus), Štitáre (bus) - Nitra (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.93 (0.26)