Trasa

Červený Kláštor – Pieninská lávka (turistický priechod SK/PL) – Sromowce Niźne – tiesňava Wawóz Szopcański – Przelecz Szopka (Chwala Bogu) – Tri koruny (Okraglica) – rázc. Kosarzyska - Góra Zamkowa (zrúcaniny Pieninského hradu) – kamień Wojtek - Bajkow Groń – Pieninky – Czertezik – Sokolica – riečny prievoz – Pieninská cesta – turistický priechod PL/SK – Prielom Lesnického potoka – chata Pieniny (Lesnica)

Schengenský priestor v praxi

Turistickým centrom Pieninského národného parku na území Slovenska je obec Červený Kláštor na začiatku Prielomu Dunajca. Našim cieľom nie je kartuziánsky kláštor, podľa ktorého škridlových striech dostala osada meno. O červeni kláštorských striech sa čoskoro presvedčíme z výšky hôr. Preto rýchlo cez Pieninskú lávku (foto č. 1) do poľskej dediny Sromowce Niźne. Na turistickom priechode cítiť uvoľnenú atmosféru pohraničného režimu a blížiaci sa voľný pobyt osôb v EÚ. Sledujúc žlté značky mierime k dolnému koncu obce. Informačný pavilón Pienińskego Parku Narodowego je ešte zatvorený, preto sa tu nezastavujem po pamätnú pečiatku. Neustály výhľad na Tri koruny s chatou PTTK – Trzy Korony (foto č. 2) vytvárajú ideálnu dvojkombináciu na zvečnenie.

Proti dupačom

Míňame rázcestie značiek i komerčný salaš s predajom suvenírov. Na začiatku tiesňavy Wawóz Szopcański stojí infopanel národného parku s mapou a lavička (foto č. 3). Dĺžkou tiesňava neveľká (foto č. 4). Päťstometrový úsek 40 m vysokých skál tiesniacich sa medzi Tromi korunami a Podskalnou horou (Podskalnia Góra). Za tiesňavou chodník pokračuje pravou vetvou doliny popri potôčiku. Milo prekvapí terénna úprava turistickej trasy (foto č. 5 - 8). Teleso chodníka je spevnené a vyspádované. V prudších častiach sú osadené schodíky so zábradlím. Úplne vymakané sú zábrany proti skratkám v serpentínach. Miestami zábrany pôsobia ako výbeh na pašu z kravína, ale inak by nemala vegetácia šancu proti neusmerneným „dupačom“. Priamo na trase obchádzam pracovnú skupinu, čo opravuje zničený chodník.

Chvalabohu

Prvý oddych uskutočňujem v sedle Chvalabohu (Przelecz Szopka alebo Prz. Chwala Bogu). Názov sedla vznikol veľmi prozaicky. Po vystúpaní do sedla si netrénovaný turista povie: „Chvalabohu, že som už hore.“ Poznám oveľa horšie zaberáky do sediel, ktorým by toto pomenovanie sadlo… Z každej svetovej strany sa tu zbiehajú chodníky, ktoré sú v priestore sedla lemované po oboch stranách lavičkami. Na susednej lavičke sedí neturisticky, ba priam plážovo obutá dievčina s poznámkovým blokom na kolenách. Brigádnička, robiaca štatistiku o návštevnosti národného parku.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Tesne pod vrcholom

Z lúky Szopka nad sedlom sa otvára výhľad na Zamagurie s Tatrami na horizonte. Pohodlnou modrou značkou vytrvalo stúpame na špicu masívu Troch korún. Už sa ani nečudujem, že ľudia idú kadejako poobúvaní na túru, keď je vzorne postarané o široké chodníky. Veľkú skupinu českých turistov ľahko identifikujem spomedzi návštevníkov nielen poriadnou horskou obuvou, ale aj vravou. Rázcestník Trzy Koruny ešte neznamená dosiahnutý vrchol. Stojíme v oddychovom priestranstve s množstvom lavičiek (foto č. 9). Malá drevená búdka je miestom výberu vstupného poplatku na vyhliadkovú galériu Troch korún. Nechýba pamätná pečiatka vrcholu.

Vrcholová tlačenica

Poplatok za vstup je 4,- PLN za dospelého a 2,- PLN deti, študentov atď. Kráčame prikázaným smerom (vľavo) po oceľovej konštrukcii (foto č. 10). Vstup na kovové monštrum za búrky je viac ako rizikové. Nechýba upozornenie. Úzky koridor (pre jedného človeka) nás po mnohých schodoch dovedie na najvyšší bod Troch korún. Okraglica s výškou 982 m. V skutočnosti sú koruny Pienin tvorené až piatimi korunami: Okraglica, Pańska Skala, Plaska Skala, Ganek a Nad Ogródki. Tlačenica na vrcholovej plošine je statočná (foto č. 11). Vrcholová fotografia vyzerá nasledovne: horná časť unaveného tela turistu, ktorý sa zo vzdialenosti cca 30 cm pozerá priamo do objektívu, tak že na fotke bude bezpečne dominovať váš ksicht a žiadne hory za vami. Darmo, Tri koruny sú najpopulárnejší pieninský vrchol. Neviem si predstaviť ako sa tu naraz vyfotí autobusový zájazd. Ak nemusíte proces zvečnenia opakovať pre nechcený lakeť alebo kus hlavy, začnete sa okato tlačiť k zábradliu. V prípade, že sa vám vydarí aj počasie, skenujete bohovský výhľad. Kochať sa nebudete, lebo to v poľštine znamená niečo celkom iné, ale tiež príjemné :-). Ak „vylakťujete“ celý obvod zábradlia, uvidíte Tatry, Gorce nad Nowym Targom, Beskid Sadecki, Spišskú Maguru, okolité Pieniny…. Overíte si farbu kláštornej strechy a identifikujete malé bodky (plte) na Dunajci (foto č. 12 - 14). Kapacita vrcholovej galérie tzv. glorietta s číslom 15 ľudí je skôr orientačná. Záleží od veľkosti batohov, ale aj turistov. „Opušťák“ vrcholovej tlačenice sa vykonáva rovnako úzkym koridorom v zástupe zohratých turistov.

Sokolia prť

Na lavičkách vedľa vstupenkovej búdy dávame krátke občerstvenie a ideme smer Hradná hora (Góra Zamkowa). Z Pieninského hradu ostali viditeľné len fragmenty, ktoré sú práve odkrývané a konzervované (foto č. 15). Jeden z najvyššie položených poľských hradov bol posledne využívaný ako pustovňa. Viac poznatkov sa možno dozvedieť z informačnej tabule. Po celej dĺžke modrej značky sú osadené pútače s informáciami o okolí. Chodník nesie pomenovanie Sokolia prť (Sokola Perć). Možno konštatovať, že je menej náročná pieninská sestra železnej Orlej prte (Orla Perć) v Tatrách. Exponovaných zaistených miest je tu oveľa menej. Ide skôr o kovové zábradlia na vyhliadkach a pár rebríkov či schodov. Skalnatý hrebeň Pieniniek nie je vzdušnou hrebeňovkou, ale trasou s občasnými výhľadmi pomedzi stromy do Prielomu Dunajca.

Sokolica

Po vrcholoch Bajków Groń, Sutrówka, Czerteź, Czertezik nasleduje najkrajší vyhliadkový bod. Sokolica (747 m). Taktiež pod jej vrcholom stojí drevená búdka s vyberačom vstupu. Lístok zakúpený v rovnaký deň na Troch korunách je zároveň vstupenkou na Sokolicu. Preto netreba platiť rovnaký poplatok, ale hor sa hore po dokonale vykĺzanom chodníku z vápenca na vrchol. Na vyhliadke je našťastie dosť miesta pre každého. Vychutnávam si úchvatný hĺbkový pohľad na Dunajec s jeho prielomovou dolinou (foto č. 16 a 18). Sokolica spadá do údolia 307 metrovou stenou. K atrakciám miesta patrí najfotografovanejšia borovica v Poľsku, ktorú nájdete na každej prezentácii o Pieninách.

Pridaj si etapu

Ostáva zostúpiť záverečnou časťou Sokolej prte k riečnemu prievozu (foto č. 20). Prievozník v goralskom kroji vás na plti dopraví na druhý breh Dunajca, kde sa modrá značka napája na Pieninskú cestu (červená značka). Za necelých 20 minút sa dostanete na štátnu hranicu. Po sekundovej formalite som zas v domovine. Na tomto mieste končí slovenská plavba na pltiach (foto č. 22). Hneď vedľa stojí nové informačné stredisko PIENAP-u (foto č. 23). Pohodlným chodníkom (foto č. 24) mimo asfaltovej cesty opúšťam pieninský prielom a nasleduje krátky úsek Prielomom Lesnického potoka (modrá značka). Upravený areál chaty Pieniny s informačným strediskom je cieľovým bodom dnešnej túry. Pre nezničiteľných pútnikov je v ponuke Pieninská cesta v celom profile pozdĺž Dunajca až do Červeného Kláštora, ak ste tam zanechali auto.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek