Túra

Z Koniakowa do Wisły – Czarne

07. 05. 2019
Keď sa opäť naskytla príležitosť navštíviť poľské Sliezske Beskydy (Beskid Ślaski), nezaváhal som ani na minútu a hneď som sa nahlásil, aby mi nevyfúkli miesto v autobuse. Tak ako už predchádzajúcich 16 rokov, aj tento rok zorganizovali turisti z PTTK Wisła turistickú akciu „K prameňom Wisly“. Tento rok usporiadatelia zvolili za cieľ pochodu „Karczmu Drewutnia“ v miestnej časti mesta Wisła – Czarne. Ale sem si to musíme najskôr odkráčať.

V južných oblastiach Slovenska už vládne jar, dokonca aj na severe snehu rapídne ubudlo, no pár dní pred akciu napadne niekoľko centimetrov nového snehu. Nastala teda dilema, či si pribaliť so sebou bežky alebo trasu absolvujeme pešo. Pamätám si iba jeden ročník, kedy sme akciu absolvovali na bežkách.

Keďže správy z Poľska hovoria, že na bežky to nebude, tak je rozhodnuté. Bežky ostávajú doma a pôvodná trasa od miesta Koczy Zamek za dedinou Koniakow sa o pár kilometrov skráti. Vedúci zájazdu, Tóno, volí každý rok inú trasu, vďaka čomu spoznávame krajinu v okolí poľských obcí Koniaków, Javorzynka a Istebna. Dnes vyrážame od kostola v Koniakowe prevažne miestnymi asfaltovými cestami smerom k lyžiarskemu stredisku Złoty Groń.

Trasa

Koniaków – Deje – Bryjowie – Polokowie – Szarce – Złoty Groń (Zlatý grúň) – Briok – Pilorz – Buki – Polom – Szarcule – Wisła, Czarne (Zameczek) – Zamek Dolny-Gajówka

Začíname v nadmorskej výške 720 m n. m. Kým na slovenskej aj moravskej strane Beskýd sme zvyknutí, že dediny sú rozťahané v dolinách a na kopcoch nájdeme kde-tu roztrúsené osady, tu je to práve naopak. Centrum dediny je postavené na kopci a od hlavného ťahu vybiehajú ako koreňový systém cestičky do menších či väčších miestnych častí. A jednu z cestičiek si vyberá aj naša 61-členná skupina turistov. Hoci turisti nemajú asfalt veľmi v láske, dnes mu dáme prednosť pred rozmočenými lúkami, na ktorých ešte ležia zvyšky mokrého snehu. Nový koberec je ako stvorený na cyklopotulky po týchto končinách. Snáď sa niekedy podarí vrátiť sa sem aj na bicykli.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Tunajšie miestne časti alebo osady mi svojimi pomenovaniami pripomínajú osady v okolí Čadce. Napríklad hneď prvá miestna časť, ktorou prechádzame sa volá „Deje“. Pri Čadci je miestna časť pomenovaná „U Dejov“. Tiež sa v okolí dá nájsť Gliniane (u nás Hlinené) či rôzne Raztoky, Grone a podobne.

Pokračujeme ďalej cez miestne časti Bryjowie, Polokowie a Szarce na Złoty Groń (Zlatý grúň) – nezalesnený výhľadový vrchol s nadmorskou výškou 700 m, na ktorom je vrcholová stanica 6-sedačkovej lanovky a stojí tu aj nový wellnes hotel. Stredisko sa zaraďuje medzi najmodernejšie rodinné strediská v Sliezskych Beskydách.

Po tom, čo sa pokocháme aj napriek oblačnosti pomerne dobrými výhľadmi na blízke či o niečo vzdialenejšie kopce (identifikujeme vrcholy Sliezskych, Moravsko-sliezskych a Kysuckých Beskýd, Javorníkov, rozoznávame Baraniu Góru, na ktorú sme sa vlani pozerali z opačnej strany, blízku Ochodzitu so zjazdovkou či vzdialenejšiu Veľkú Raču) časť z nás využíva chvíľku času na čapované pivko. Vieme, akú povesť majú poľské pivá a pri tomto, ktoré nám načapovali v hoteli, sa dodnes nevieme zhodnúť na tom, či bolo skysnuté alebo nám teta omylom načapovala nejaký miestny špeciál a chuť mala byť práve taká ako bola. Len dodám, že sme zvyšok trasy absolvovali všetci bez následkov... Možno aj preto, že sme pre istotu pivo pred hotelom zastabilizovali domácou.

Po krátkej prestávke pokračujeme ďalej a po okraji zjazdovky, na ktorej sa ešte vo veľkom lyžuje, zostupujeme k údolnej stanici lanovky, kde v bufete odpočíva väčšia časť našej turistickej skupiny, ktorá hotel obišla. Pivo tu vraj nechutí kyslo, ale radšej po zážitku z vrcholu nebudeme riskovať.

Spoločne sa všetci vydávame na druhú časť naplánovanej trasy. Z údolia rieky Olzy pokračujeme asfaltkou, z ktorej odbočíme do lesa a krátke stúpanie nás dovedie do osady Briok, za ktorou nasledujú Pilorz, Buki a Polom. Kto by však čakal osady podobné našim, s roztrúsenými drevenicami, bude sklamaný. Tu stoja veľké murované domy, pomedzi ktoré vedú, ako inak, asfaltové cesty. Má to výhodu, že kráčame po suchom.

Z poslednej osady nás čaká asi kilometrový úsek na hrebeň Szarcule. Na chvíľku sa vrátime do zimy a kráčame po lesnej ceste so súvislou snehovou pokrývkou. Ponúkajú sa nám ďalšie, už o niečo širšie výhľady na okolité kopce. Škoda, že nie je také krásne počasie aké prišlo o deň neskôr.

Niektorí výhľadov chtiví si ešte odbehnú k asi 300 m vzdialenej rozhľadni, ktorá vraj skôr pripomína poľovnícky posed a vidno z nej to isté ako spod nej. Po krátkom odpočinku nás čaká asi 2-kilometrové klesanie do údolia Čiernej Visličky (Czarna Wiselka). Cesta vedie okolo rezidencie poľského prezidenta (Rezydencja Prezydenta RP Zamek w Wiśle), ktorá bola postavená v rokoch 1929 - 1930 zo zbierok sliezskeho ľudu prezidentovi Ignacemu Mościckiemu a jeho nástupcom. Rezidencia stojí na mieste, kde nechal v roku 1907 arcivojvoda Bedrich Habsburský postaviť rozľahlý lovecký zámoček z dreva červeného smreku v karpatskom štýle. Ten však v roku 1927 vyhorel.

Práve v deň našej túry sa na Slovensku koná prvé kolo prezidentských volieb, a tak symbolicky na tomto mieste porovnávame postavenie našej hlavy štátu s poľskou. Je smutné, že náš prezident stále nemá reprezentatívne sídlo, kde by mohol vodiť návštevy.

Aby sme sa vyhli frekventovanej hlavnej ceste, autobus príde pre nás k dolnému zámku, pri ktorom sa nachádza heliport. Pokiaľ príde autobus, tak ešte navštívime areál Dolného zámku, z terasy ktorého sa nám ponúkne pohľad na Jezioro Czernianske (vodná nádrž).

Prichádza autobus a všetci sa tešíme na tradičný žurek, ku ktorému tento rok pribudli domáce buchty. Vedúci nášho zájazdu preberie ocenenie za najpočetnejšiu turistickú skupinu, rozdá nám upomienkové predmety a žiaľ, keď začne hrať ľudová hudba a rozbieha sa zábava, musíme sa zberať na odchod, keďže niektorí účastníci zájazdu potrebujú v Čadci stihnúť vlak smerom na Žilinu.

Ostáva nám len sa tešiť na ďalší ročník a na to, aké zaujímavé miesta sliezskeho kraja zase objavíme.

Fórum 3 príspevky
Z Koniakowa do Wisły – Czarne 12/05/19 12:17 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Modranským chotárom Keď mi Roman poslal jeho článok, v ktorom popisoval prechádzku k starej oskoruši na Devíne a dodal: „Napíš niečo aj o modranských“, tak som si sprvu povedal, že čo tu budem písať, akú túru popisovať, veď sú len kúsok za hradbami mesta. 24/05/20 Zdeno Vasilišin Malé Karpaty
Túra Krkavec, Bradavica, Konský vrch a Malý Javorník Odkedy sa narodil Kubko, veľkonočné sviatky zvykneme tráviť u babky na mojich rodných Kysuciach. Veď zvyky sa majú odovzdávať z generácie na generáciu. Tento rok zo všeobecne známych dôvodov ostávame sedieť doma v okrese, pod ktorý patríme, teda v pezinskom. Hoci to nie sú Kysuce, myslím, že aj tak sme ostali uväznení v celkom dobrom okrese. Ešte veľa miest tu mám nespoznaných. Je Veľký piatok, doma ešte všetci spia, beriem batoh a vyrážam spoznávať okolie nad Limbachom. 04/05/20 Zdeno Vasilišin Malé Karpaty
Túra Tri kríže a Klokočiny – prechádzka z Perneka Pandémia nekompromisne zasiahla aj Slovensko, je sobota a pozerám v mape miesta, kam by som mohol vypadnúť a nestretnúť podľa možnosti ani živej duše. Tento víkend našťastie ešte môžem prechádzať z okresu do okresu. O týždeň neskôr na Bielu sobotu už by som mal problém. 20/04/20 Zdeno Vasilišin Malé Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
Túra Stolové hory v Saskom Švajčiarsku V septembri sme sa vybrali do neďalekého Nemecka. Cieľom nášho trojdňového putovania bola bývalá vojenská pevnosť tesne za hranicami Česka. Terén bol nenáročný, zaujímavostí mnoho, doprava vlaková, lodná a pešia. dnes Jana Hrehová Svet
VHT Furkotská dolina, Bystrá lávka a Štrbský štít Ôsmy diel zo seriálu Tatranské doliny je venovaný Furkotskej doline, ktorá ústí neďaleko Štrbského plesa a ohraničuje ju Soliskový hrebeň z východu a hrebeň Ostrej zo západu. V závere doliny sa nad ňou týči Furkotský štít, z ktorého oba hrebene vybiehajú. Veľkou ozdobou Furkotskej doliny sú dve Wahlenbergove plesá, ležiace v jej hornej časti. Vyšné Wahlenbergovo pleso v samom závere doliny je druhým najvyššie položeným plesom v Tatrách a to je aj dôvod, prečo tu robím výnimku a dolinu si neprejdem tradične hore a späť dole. včera Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Túra Severovýchodnou časťou malebnej Muránskej planiny Po viacerých zimných a jarných potulkách Muránskou planinou som bažil po ďalšej návšteve ľudoprázdneho horstva. Naplánoval som si „okruh“ z Červenej Skaly s prespaním na útulni Nižná Kľaková, ktorá je čarovným miestom priamo v srdci národného parku. Počkal som, kým prejde daždivé obdobie druhej októbrovej dekády a vydal sa neplánovane sám do divočiny. 21/11/20 Martin Birka Muránska planina

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Z Koniakowa do Wisły – Czarne 12/05/19 12:17 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Poľsko: Sliezske Beskydy (Beskid Ślaski)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 772 m n. m. – hrebeň Szarcule

    • min: 559 m n. m. – Wisła-Czarne

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 370 m

    • klesanie: 461 m

  • Vzdialenosť
    • 10 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 16.03.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 49.5512 ° SŠ
      dĺžka: 18.9387 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.61169 ° SŠ
      dĺžka: 18.92325 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Złoty Groń

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Koniaków (bus), Wisła (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.27 (0.53)