Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Ďáblova prdel
Ďáblova prdel Zatvoriť

Túra Česká Kanada počas Veľkej noci

Aj tento rok som privítal ponuku a s kamarátmi z TK Štart som sa rozhodol, ako pešiacka menšina, stráviť Veľkonočné sviatky. Pelé vybral Českú Kanadu a ubytovanie v kempe Komorník pri rybníku podobného mena a obci Strmilov. Dopravili sme sa sem v piatok piatimi autami pätnásti a desať bicyklov. Cestou sme sa zastavili v Jindřichovom Hradci a prezreli si pekné historické mestečko, zámok a Krýzovy Jesličky. Vraj je to najväčší, ľudový, pohyblivý Betlehem na svete s dĺžkou 17 m. Po príchode do kempu som obišiel rybník, ktorý je obklopený lesíkom, a tak množstvo chát nie je až tak na očiach.

Vzdialenosť
86 km
Prevýšenie
+1856 m stúpanie, -1950 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
4 dni
Obdobie
jar – 19.04.2019
Pohoria
Česká repulbika: Českomoravská vrchovina - Javořická vrchovina a Křemešnická vrchovina - Česká Kanada
Trasa
Voda
Stříbrná studánka, Studánka přání, Studánka pod Velkým kamenem
Nocľah
Kemp Komorník
Doprava
Kemp Komorník

2. deň

Kaproun – U Paulánů – Vysoký kámen – Mostecké polesí – Na Jitrách – Pod Skalkou – Zvůle – Terezín – U Panského lesa – rozhledna U Jakuba – Valtínov – Olšanský les – Suchdol – Jalovčí – Leština – kemp Komorník

Historickou úzkokoľajkou

Boris, ako správny železničiar, sa chcel previezť po miestnej historickej úzkokoľajke, a tak som sa ráno pridal k nemu, jeho dcéram a Majke. Autom sme sa odviezli cez dedinky Budkov, Střížovice na železničnú staničku Střížovice. Leží uprostred lesa obklopená štyrmi rybníkmi – Ratmírovským, Voseckým, Krvavým a Střížovickým. Čakalo nás tu veľa, a keď s malým meškaním prišiel vláčik s jedným osobným vagónom, nechcela sprievodkyňa pustiť veľkú skupinu miestnych dnu. My piati sme využili ich dohadovanie a našťastie sme sa do vagónu pretlačili. Vystúpili sme o dve zastávky neskôr, údajne na najromantickejšej zastávke v Čechách. Tu vraj v roku 1900 vyhodili z vlaku Járu Cimrmana, čo pripomína pamätná tabuľka a traduje sa, že neďaleko na strome bývala hojdačka, kde sa hojdával a v štrnástich sa dozvedel, že nie je dievča.

Na najvyšší bod Českej Kanady

Osviežení úsmevnou históriou sme sa konečne dostali k samotnej pešej turistike. Po zelenej značke sme miernym stúpaním došli na asfaltku a po červenej značke sme sa vybrali doľava. Práve vtedy tade prichádzala naša, dvojnásobne väčšia, cyklistická sekcia. Pozdravili sme sa a každý pokračoval po svojej trase. Z asfaltky sme po chvíli odbočili po žltej značke k pylónu na skalách. Je to najvyšší bod Českej Kanady. Tu už slnko parádne pripekalo, a tak som nahodil letné turistické oblečenie, rozlúčil sa so zvyškom a sám vykročil po červenej k rozhľadni U Jakuba. Lesom v príjemnom tieni som došiel k studničke a opláchol si tvár. Keďže sa ozvalo brucho, potešil som sa o kúsok ďalej altánku a naobedoval som sa. Okrem väčšej skupinky dôchodcov, ktorí prechádzali vtedy okolo mňa, som stretol potom len rodinku s malými dievčatkami u Ďáblovho bochníka.

Po obede som pokračoval k drevenici Mostecké polesí. Možno bývalá horáreň, dnes poľovnícka chata. Po lesnej asfaltke som došiel do chatovej osady Na Jitrách. Každý dom, každé okno, či dvere tu boli ozdobené veľkonočnou symbolikou a mne sa to veľmi páčilo.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Popri Ďáblových kameňoch k rozhľadni

Našťastie som rýchlo opustil asfaltku a vnoril sa do lesa. Aj tu rúbu v lesoch, no nie sú tu nekonečné holoruby, ale akoby kruhy, či prieseky. Došiel som k jednému takémuto miestu a objavil som Ďáblův bochník. Dva veľké kamene v tvare rozpoleného bochníka, preložené akoby krajcom chleba. Opustil som červenú a po asi konskej značke som zišiel k rybníku a autokempu Zvůle. Zaujala ma reklama múzea filmu Tři oříšky pro Popelku, ktoré je v letohrádku Sv. Vojtěcha.

Po brehu rybníka som pokračoval lesnou cestou do obce Terezín, kade vedie hlavné Európske rozvodie a neďaleko je od roku 2004 obnovený hraničný kameň Moravy a Čiech. Kúsok za ním som odbočil doľava a lesíkom som došiel k Ďáblovej prdeli. Je to skupina skál, z ktorých jedna naozaj zodpovedá názvu. Či je ryha pôvodná, alebo ju niekto urobil, neviem. Od nej vedie dosť strmo dolu NCH s líškou v znaku k rozhľadni U Jakuba.

Pri klesaní som sa chválil za výber smeru. V páľave by som sa hore nechcel štverať. Prešiel som okolo kaskády rybníkov a po asfaltke som obchádzal akoby nekonečný plot. Myslel som si, že to je areál okolo rozhľadne a to bol les, napadnutý lykožrútom, kde práve rúbali. Nepochopil som celkom, či lykožrút cez plot neunikne, alebo prečo to tak pracne ohradili.

Okolo rozhľadne je areál vhodný pre návštevy rodín s deťmi. Dá sa tu posedieť, občerstviť sa dobrotami z bufetu. Kúpil som si skvelú bazovú limonádu. Na rozhľadňu hore som sa neodvážil. Nie pre strach z výšky, ale ma preháňalo a ak by ma to chytilo niekde na výstupe či zostupe z vysokej rozhľadne, tak to nemuselo dobre dopadnúť.

Návrat do kempu

Od rozhľadne sa dá pokračovať po náučnom chodníku, ja som sa začal vracať do kempu. Po asfaltke som klesal do obce Valtínov. Proti mne stúpali spotení majitelia áut, ktoré museli odstaviť dolu na parkovisku a po vlastných vyjsť hore. V obci práve zarybňovali jeden z dvoch miestnych rybníkov. Došiel som na koniec obce a lúkami som pokračoval po zelenej značke. Otvorili sa mi pekné spätné pohľady na rozhľadňu, týčiacu sa vysoko nad okolité lesy. Z lúk som vošiel do lesa a z neho som vyšiel v obci Suchdol. Na malom námestíčku stál kríž a stĺp so zvonom, obklopený pekne upravenými domami, typickými pre kraj – dva domy prepojené múrom s bránou. Po asfaltke som popri Novom rybníku došiel do obce Jalovčí a z nej lúkami do chalupárskej osady Leština. Za ňou je krásna kaplnka pod štyrmi lipami. To som podľa mapy vedel, že za lesíkom je rybník Komorník. Po jeho brehu som došiel do kempu. Je to ešte stále typický socialistický chatkový kemp, ale kuchárka skvele varila, boli sme tu len my, teplá voda tiekla a večer pri krbe sme sa mohli pri vínku do sýtosti vyklábosiť.

3. deň

Valtínov – Ďáblova prdel a späť, Český Rudolec – Radíkov – Terezín – Zvůle – Pod Skalkou – Mostecké polesí – Struha – Kunžlak – kemp Komorník

Cyklisti včera nenašli kameň Ďáblova prdel a nedali si poradiť, ako sa skoro až k nemu dá dostať autom, a tak sme zaparkovali dole vo Valtínove a 2,5 km sme sa štverali lúkami a lesom k nemu, aby sme sa zase spätne vrátili k autám a pokračovali do Českého Rudolca. Boris s dcérami sa musel vrátiť domov, Majka mala problémy s kolenom, a tak som zostal jediný pešiak. Keďže pražilo od rána, hneď som sa prezliekol do letného a pred samotnou túrou som si išiel pozrieť zámok. Teda zámok ako zámok. Zatiaľ je to ruina, ktorú sa snažia prinavrátiť k životu. Nemal som záujem o prehliadku prázdnych miestností, a tak som cez obec prešiel popri Rudoleckom rybníku lúkami do lesíka. Nachádza sa tu malý rybníček a Stříbrná studánka. Z lesa som musel pokračovať po asfaltke do Radíkova. Že tu voľakedy žilo nemecké obyvateľstvo je jasné skoro z každého kríža popri cestách. Všade sú nemecky písané texty.

Hrozil som sa toho, že budem musieť ísť dlho po asfaltke, ale našťastie značka hneď za Radíkovem uhla doľava a lesom som došiel k Ďáblovmu bochníku. Ako som si tak obzeral okolité rúbanisko, všimol som si v diaľke dve postavičky lezúce po skalách. Jedna z nich sa veľmi podobala hríbu a to som si včera nevšimol. Pokračoval som ďalej po červenej a pred Terezínom som zase našiel skalu pripomínajúcu ťavu. V Terezíne som si sadol na Lackovu lavičku a naobedoval som sa. Potom nasledovala trasa ako včera, len opačným smerom. Za Mosteckým polesím som sa rozhodol pokračovať po modrej značke a rozhodol som sa veľmi zle. Tak ako som si pochvaľoval, že hoci tu rúbu, je v lese čisto, tak medzi smerovníkom U Velkého kopce a Strouha bol chodník zahádzaný konármi, cesta rozrytá a ja som sa musel cez to dostať bez pádu a zašpinenia.

Boris veľmi chválil trasu po červenej do Kunžaku údolím potoka Struha, a tak som sa na to tešil. Asi máme rozdielny pocit krásy či výnimočnosti prírody. Mne sa to videlo byť úplne normálne kráčanie lesom popri potôčiku. Ani len pocit údolia som nemal. Jediný zaujímavý bod – skaly Masné krámy, kde vraj voľakedy mäsiari načierno zakáľali, predávali mäso a v jaskynke sa schádzali spiritualisti, bol tak zarastený húštinami, že sa mi tam nechcelo predierať. Kúsok pred Kunžakom je Studánka přání a rybník. Nad ním je pekný zrub a vysoký smrek, ktorý sa v rybníku krásne odrážal. Vošiel som do mestečka, prešiel popri športovom areáli na námestie a dal som si točenú zmrzlinu. Posedávalo tu kopec cyklistov.

Keď som dojedol zmrzlinu, prešiel som posledné dva kilometre k rybníku a po jeho ľavom brehu do kempu. Ešte tu nebol nikto z cyklistov, a tak som po sprche zasadol s Dominikom Dánom na breh rybníka a relaxoval pri dobrej detektívke.

4. deň

Nová Bystřice – Smrčná – Blanko - Peršlák – Ďáblova ruka – Peršlák – Nový Vojířov- Smrčná – Nová Bystřice

Pani kuchárka nám k večeri spravila navyše veterníčky, k raňajkám palacinky a šibačom zdobené vajíčka. Vrelo kemp každému odporúčam. Ubytovanie s polpenziou za 400,- Kč sa dnes už len tak ľahko nenájde.

Ráno sme sa pobalili a pred návratom do Bratislavy nás ešte čakala krátka trasa z Novej Bystřice k najsevernejšiemu bodu Rakúska a ku Kameňu republiky.

Samozrejme, vykročil som hneď ako sme zastavili. Oni ešte museli skladať bicykle z áut. Prvá časť nebola príliš záživná, lebo som musel prejsť mestečkom a z neho po asfaltke do dedinky Smrčná. Vedie cez ňu Greenway Praha - Viedeň. Tu som odbočil do lesa a po bývalej signálke som kráčal lesom. Pri prístrešku zelená značka odbočila aj zo signálky úplne do lesa a kráčal som zelenou alejou, ktorú rušili len posedy. Keď som začul zľava hlasy, tušil som, že sa blížim k hotelu a rybníku Peršlák. Až tam som sa dozvedel, že hlasy zneli z dreveného Mosta lásky, ktorý ponad hraničný Červený potok obnovili obyvatelia rakúskej obce Marie Perzy. Vcelku, podľa pohľadu z vonku, luxusný hotel bol pre verejnosť zatvorený. Pred ním pod prístreškom je Kameň republiky. Nadpis: Naše je a naše zůstane, ako aj Pravda zvítězí a vytesaný tvar Prvej republiky človeka zaujme, ale čo z toho ešte zostalo?

Plot areálu hotela tvorí nachystané drevo a nedokončená veľkolepá kamenná brána. Za ňou je veľký rybník. Odbočil som po významovej značke doľava a došiel som k hranici medzi ČR a Rakúskom. V mieste sútoku Koštenického a Červeného potoka je najsevernejší bod Rakúska. Chcel som od neho dôjsť k Mostu lásky, no vybral som sa zlým smerom. Keď som si to uvedomil, zistil som, že neďaleko by malo byť slovanské pohrebisko. Tak som sa vybral krížom cez močarinu, našťastie dosť vyschnutú.

Neplánovane som našiel kameň s Ďáblovou rukou. Žiaľ, pohrebisko asi nie je v teréne označené, lebo hoci som podľa Lokusu išiel cezeň, nič som nenašiel. Vrátil som sa k hotelu a tu som zistil, že mám hodinu do odchodu áut domov a bol som 7 km ďaleko. Vypálil som ako na pretekoch a za 53 minút som bol v mestečku, kde bicyklisti sedeli nad obedom. Keď dojedli, nastal presun domov.

Štyri dni v Českej Kanade priniesli veľa zaujímavých zážitkov, krásne počasie. Večer sa v Bratislave rozpršalo, celkom slušne sa ochladilo a v utorok som sa prebudil s ukrutnými bolesťami v pravom stehennom svale.

Užitočné odkazy

Fotogaléria k článku

Najnovšie