Reportáž

Videli sme hlucháne, ktorým u nás akútne hrozí vyhynutie

13.05.19
O kriticky ohrozenom hlucháňovi, ktorý je u nás na pokraji vyhynutia, sa v poslednom čase hovorí veľa. Nič však nepripraví človeka na reálne pocity, keď ho uvidí naživo. Na jednej strane radosť, na druhej smútok a hnev pri vedomí, že tomuto vtákovi a ďalším mnohým, možno nie až tak charizmatickým, ale dôležitým zvieratám mizne priestor na život raketovým tempom.

S ornitológom Jánom Dobšovičom sa v jeden chladný jarný deň motáme po turistických chodníkoch vo Vysokých Tatrách, sledujeme a počúvame vtáčiky. Vtáky sa najviac ozývajú v ranných hodinách, ale tentoraz celkom slušne vyspevujú aj popoludní. Nemám vycvičené oko na sledovanie fauny a tak si tmavého vtáka letiaceho asi 250 až 300 metrov od nášho chodníka ani nevšimnem. Ján si ho všimne, identifikuje a zapamätá si, kde pristál. Rýchlo rozkladá statív a monokulárny ďalekohľad. Potom niekoľko minút prehľadáva svah oproti. Voľným okom nevidím absolútne nič a ani cez dalekohľad to nie je lepšie. Ján musí odfotiť svah a ukázať mi v tráve akúsi čiernu moľu, z ktorej sa vykľuje hluchání chvost. Kohút sa však zmiluje a vyberie sa prechádzať do otvorenejšieho terénu, takže ho vidíme v plnej kráse.

Po asi dvadsiatich minútach odlieta, a nielen on, spolu s ním ďalšie dva hlucháne. Robíme bleskové rozhodnutie o skorom rannom budíčku a nasledujúci deň sa sem ticho zakrádame vo štvorici. Je samozrejme dosť možné, že hlucháne tu boli len náhodou, no už len pobyt v sviežom rannom lese stojí za to. Ale máme šťastie. Asi 300 metrov od nás si na smrekovec sadá samička hlucháňa. Ako pri väčšine vtákov, samička je oveľa nenápadnejšia. Hnedú sliepku na zatiaľ hnedom smrekovci, ktorá pobehuje hore-dole a kŕmi sa púčikmi, mám problém nájsť aj s ďalekohľadom. Sliepočka po asi štvrťhodine uletí, ale na našu veľkú radosť počujeme kvokanie nejakej inej o niečo bližšie. Následne si sadne na strom hneď vedľa chodníka asi 150 metrov od nás. Neskôr vidíme ešte jednu a na chvíľku aj kohúta, zrejme včerajšieho. Škoda, že netokal, ale aj tak to bol zážitok.

Ján Dobšovič vysvetľuje, že hlucháň má špecifický tok, zložený z viacerých častí (klipkanie, brúsenie, výlusk) a počas poslednej z nich absolútne nepočuje. Preto aj v minulosti, keď ho ľudia lovili alebo chceli pozerať jeho tok, mohli sa priblížiť len úskokmi v čase, kedy nič nevníma.

Hlucháň je náš najväčší kurovitý vták, s dĺžkou tela až do 90 cm. Zároveň je to dáždnikový druh horských lesov, hovorí lesník a ochranár Karol Kaliský. Jeho ochranou dokážeme zabezpečiť ochranu tisícok druhov horského lesa. Ak miznú hlucháne, s nimi miznú aj ďalšie lesné druhy vrátane pôdnych organizmov, ale aj takých vzácnych vtákov ako ďateľ ďubník trojprstý alebo tesár čierny.

Hlucháňovi sa najviac páči vo vývratoch po veterných kalamitách, prípadne na okraji s lykožrútovou kalamitou, kde sú popadané stromy vedno s mladými. “Sú to presne také miesta, aké si predstavujem pri termíne vysokohorský národný park”, vraví Ján. “Tak by to malo vyzerať, keď je niečo chránené. Neznamená to, že by to malo byť celé zelené, ale že by to malo byť rôznorodé.” Naozaj, vtáky sme videli v teréne, ktorý bol mixom vysokých stromov, mladých stromčekov, popadaných stromov, pomedzi to nejaká skalka a bolo tu pomerne vzdušno.

Karol Kaliský dopĺňa, že hlucháň obľubuje staré horské lesy, presvetlené, kde majú mláďatá dosť slnka, ale zároveň sa tam môže ukryť pred dravcami. V holorube ani v hustom hospodárskom lese hlucháňa nenájdete. Les musí mať takú štruktúru, aby stromy rástli ďaleko od seba. ”Hlucháň je veľký vták, ktorý v hustom lese nedokáže lietať. Chýbajú tam tiež stromy zavetvené pod zem, pretože v hustom lese sa stromy ťahajú za svetlom. Vetvy v nižších polohách sú dôležité, poskytujú úkryt pred predátormi.” Kuriatka hlucháňov sa kŕmia najmä húseničkami motýľov, ktoré sú v podraste, obvykle čučoriedkovom, lenže v hustých lesoch nie je kvôli nedostatku svetla žiadny podrast.

Hlucháne tokajú najmä na jar počas párenia. Začínajú už v marci a končia okolo 10. mája. “Pokiaľ by sme mali možnosť sledovať ich v skutočne prirodzených podmienkach, tokajú celý deň,” vraví Karol Kaliský. “Na silnom tokanisku, aké už u nás nie je, tokajú ešte aj v júni.” Zaujímam sa, prečo netokal náš kohút. “Asi preto, že tam bol sám. Keď je na tokanisku viac kohútikov, obyčajne tokajú dlhšie a aj keď je jeden vyrušený, nemusí to znamenať koniec, pretože tokanie ďalších hlucháňov je signál, že je všetko v poriadku a znovu môže začať spievať svoju ľúbostnú pieseň.

Sliepka hlucháňa znesie 8 - 10 vajíčok, ale nerobí to naraz. Ráno si zvykne odbehnúť na tokanisko. Až keď so znáškou skončí, práve v tomto období okolo 10. mája, kohútiky to už “zabalia”. Dajú sa hlucháne vidieť aj vo zvyšných mesiacoch v roku? “Vidieť hlucháňa je veľký problém. Žijú mimoriadne skryto, je takmer nemožné vidieť ich mimo tokania.

Vyzerá to teda, že sme mali slušné šťastie na stretnutie s hlucháňmi. A tiež to vyzerá, že ak sa okamžite nezačnú vo veľkom realizovať opatrenia na záchranu hlucháňa, naše deti si ich budú obzerať iba v encyklopédii alebo v zahraničí. Pritom opatrenia sa dajú zhrnúť do niekoľkých bodov, najmä neťažiť staré horské lesy, neodstraňovať lykožrútové kalamity v chránených vtáčích územiach a tam, kde už biotop hlucháňa v dôsledku ťažby zanikol, pestovať lesy spôsobom, ktorý vyhovuje hlucháňom. V roku 1977 sme mali 3700 hlucháňov, roku 2006 už len 1500. V roku 2015 bolo spočítaných 650 - 870 jedincov. Kritická hranica prežitia druhu u nás je 500 kusov. Ak ich bude menej, nedokážu spolu komunikovať, príbuzní sa budú páriť medzi sebou a postupne zahynú na izolovaných ostrovčekoch...

Fórum 12 príspevkov
Videli sme hlucháne, ktorým u nás akútne hrozí vyhynutie 21/05/19 12:54 12 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Veľká Baňa z Rače začiatkom jari Veľká Baňa je neznačený kopec nad bratislavskou Račou s nadmorskou výškou 444 m n. m. Okrem estetického čísla ma na mape doteraz nezaujala, hoci jej okolím sme sa motali veľakrát. Tohtoročnú jar sme ju konečne objavili a asi bude v našich popoludňajších vychádzkach figurovať častejšie. 06/06/19 Soňa Mäkká Malé Karpaty
Správa Ministerstvo chce dať ŠOP právo zakázať plošné výruby V stredu 29. mája by sa na rokovanie vlády mala dostať novela zákona o ochrane prírody a krajiny. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) ňou chce zakázať plošné výruby v chránených územiach od 2. stupňa ochrany. Štátna ochrana prírody (ŠOP) by mala mať rozhodujúce slovo pri plánovanej i náhodnej ťažbe. Novela obsahuje aj záväzok dosiahnuť bezzásahový stav najmenej na polovici územia národných parkov. 24/05/19 Soňa Mäkká Správy
Rozhovor Dvořák z NP Šumava: prirodzená obnova ide lesu veľmi dobre Najväčší český národný park Šumava prešiel tak ako Tatry veternou a lykožrútovou kalamitou. Rozprávali sme sa s Jánom Dvořákom zo správy parku o tom, ako sa po dvanástich rokoch od víchrice územie spamätáva, prečo Šumavu ľudia navštevujú, o novej zonácii či sprevádzaných túrach divočinou. 22/05/19 Soňa Mäkká Rozhovory
Najnovšie články na titulke
 
Túra Takmer Ilavská 25-ka Už dlhšie som plánoval atraktívny okruh z Hornej Poruby. Chcel som vybehnúť na Vápeč, Sokol, Vlčinec, a keď sa podarí, rád by som si pozrel aj Sokoliu nad Iliavkou. Na prechádzku som sa vybral v sobotu a zhodou okolností sa práve vtedy išla Ilavská 25-ka. Absolvoval som takmer totožnú trasu naopak, vďaka čomu som niektorých turistov stretol dvakrát za deň. Na poslednej kontrole na Vlčinci mi dokonca chceli dať pečiatku, akurát nemali kam. dnes Martin Knor Strážovské vrchy
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. včera Boro Tomis Príbehy
Správa Ministerstvo chce dať ŠOP právo zakázať plošné výruby V stredu 29. mája by sa na rokovanie vlády mala dostať novela zákona o ochrane prírody a krajiny. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) ňou chce zakázať plošné výruby v chránených územiach od 2. stupňa ochrany. Štátna ochrana prírody (ŠOP) by mala mať rozhodujúce slovo pri plánovanej i náhodnej ťažbe. Novela obsahuje aj záväzok dosiahnuť bezzásahový stav najmenej na polovici územia národných parkov. 24/05/19 Soňa Mäkká Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Videli sme hlucháne, ktorým u nás akútne hrozí vyhynutie 21/05/19 12:54 12 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.55 (0.08)