Túra

Takmer Ilavská 25-ka

26.05.19
Už dlhšie som plánoval atraktívny okruh z Hornej Poruby. Chcel som vybehnúť na Vápeč, Sokol, Vlčinec, a keď sa podarí, rád by som si pozrel aj Sokoliu nad Iliavkou. Na prechádzku som sa vybral v sobotu a zhodou okolností sa práve vtedy išla Ilavská 25-ka. Absolvoval som takmer totožnú trasu naopak, vďaka čomu som niektorých turistov stretol dvakrát za deň. Na poslednej kontrole na Vlčinci mi dokonca chceli dať pečiatku, akurát nemali kam.

Horná Poruba

Pôvodne som chcel vyrážať z Iliavky, ale na gúglmapách som zistil, že v dedine nezaparkujem. A tak som sa odviezol do Hornej Poruby. Auto som odstavil na parkovisku oproti pošte, kde už bolo zopár vozítiek. Poobede sa stratili, takže tipujem, že bola na druhej strane cesty voľajaká prevádzka. Prezul som sa a o 6.30 h som vyrazil po značke.

Na rázcestí som si všimol provizórny smerovník s nápisom: “Ilavská 25-ka”. Došlo mi, že dnes stretnem viac turistov, ako obyčajne. Nakoniec to nebolo také zlé, dôvodom bola nie najlepšia predpoveď našich rosničiek. Ja som sa spoľahol na Nórov, ktorí sú tradične optimistickejší a tentokrát im to vyšlo. Pršalo iba ráno a podvečer, keď som krútil volantom.

Vápeč

Prešiel som cez dedinu a stúpal som do kopca. Na Vápeč je to čosi viac ako 500 výškových metrov, čiže dosť. Postupne som sa prebil cez ranné hmly a ocitol som sa vo svete zaliatom slnkom. To sú pre mňa najkrajšie chvíle na horách.

Nebolo ešte ani 8 hodín, ale už ma obiehali prví bežci. Polovičku Ilavskej 25-ky majú za sebou. Borci. Na vrchole Vápča (935 m) som hľadal skalné okno. Malo by sa ponášať na kulisy Mordoru z Pána prsteňov. Keď som ho nenašiel, popýtal som sa naň dvojice miestnych turistov, ktorí kontrolovali účastníkov organizovaného pochodu. A tí mi povedali, že ho už niet. Spadlo asi pred piatimi rokmi. Škoda.

Sokol

Zbehol som z Vápča, minul som rybník a išiel som pohodlným hrebienkom. Bežcov vystriedali turisti. Za osadou Háj sa mi nechcelo ísť dookola po značke, zamieril som na Sokol priamo hore svahom. Je tam trochu kriakovitý lesík, ale dá sa ním ísť.

Z vrcholu Sokola (671 m) je pekný výhľad na Vápeč, Vlčinec a na okolitý kraj. Pokochal som sa a po značke som zbehol do sedla. Z neho som sa pustil dolu svahom. Chcel som prekrižovať dolinu, ale potok bol väčší ako som očakával a mostíka nebolo. A tak som pár minút kráčal po asfaltke. V osade Štyri Lipy som z nej odbočil a cez lúky som prišiel do Iliavky.

Sokolia

Iliavka je pomerne nesúrodá obec (v súčasnosti mestská časť Ilavy, pozn. red.). Sú v nej staré, rozpadávajúce sa chalupy, ale aj bohaté moderné novostavby. Prešiel som cez dedinu a vybehol som na hrebienok. Mieril som na Sokoliu, avšak bralo som nemal na plániku, podľa ktorého som išiel. A tak som zapol smartfón a pozrel som si svoju polohu na mape, ktorú mi do prístroja nainštaloval potomok. Páni, to je paráda. Asi budem túto volovinku využívať častejšie.

Minul som senník a prišiel som na tiahly hrebienok. Na jeho južnej strane je asi 40 metrov vysoká skalná stena. Nie je jednoliata. Jedným strmým žľabom som zbehol dolu a ďalším som sa vyštveral späť na plošinu. Nato som skalu obišiel a celú som ju podchádzal. Fotil som pod ňou pekné kvetiny.

Vlčinec

Zo Sokolej som sa do Iliavky vracal hlbokým úvozom. Prešiel som cez obec a stúpal som na Vlčinec. Pomaly som začínal mať dosť. Stretal som turistov, ktorých som míňal, keď išli na Sokol. Jedni sa ma pýtali, či to idem ako 50-ku, ďalší sa nezdržali komentára: “Vždy sa nájde niekto, kto ide trasu naopak.” Bavili sa.

Vlčinec je kopec, z ktorého je najkrajší výhľad. To preto, lebo stromy pod vrcholom vyťali. Sadol som si na kameň a chvíľu som sa kochal. Dlho som však nevysedával, lebo sa nebo začalo zaťahovať. Zbehol som do Smrčkovcov a o 15.30 h som sa vrátil do Hornej Poruby.

Záver

Ilavská 25-ka má veľmi peknú trasu. Napriek tomu si myslím, že je pohodlnejšie začať ju v Hornej Porube a na úvod vybehnúť na Vápeč. Takým spôsobom sa človek môže tiež vyhnúť menej atraktívnym úsekom v okolí mesta.

Fórum 1 príspevok
Takmer Ilavská 25-ka 31/05/19 23:02 1 príspevok
Najnovšie články autora
 
Ferrata Karnské Alpy - Monte Peralba Monte Peralba je tretím najvyšším kopcom Karnských Álp. Je o trochu vyššia ako Gerlachovský štít. Kopec mi padol do oka pred štyrmi rokmi, keď som išiel kúsok hraničného hrebeňa medzi Rakúskom a Talianskom. Kráčal som po čiernych bridlicových skalách a Monte Peralba bola celá biela, pretože ju tvorí vápenec. Bol to poriadny kontrast. Odvtedy som dúfal, že na ňu raz vyleziem. 06/08/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Karavanky – Kepa (Mittagskogel) Kepa, po nemecky Mittagskogel, je najvýraznejším kopcom západnej časti Karavaniek (Karavanke). Rozhodol som sa vyjsť naň zo slovinskej strany, čo sľubovalo zaujímavú túru s celkom slušným prevýšením. A keďže mi vyšlo počasie, boli aj výhľady. 30/07/19 Martin Knor Svet
Túra Lavanttaler Alpen - Koralpe a Saualpe Keď chodievam Rakúskom po diaľnici A2 na juh, na hranici medzi Štajerskom a Korutánskom obdivujem vysokú horu. Volá sa Koralpe a patrí do pohoria Lavanttaler Alpen. Začiatkom júna bolo v Hochschwabe veľa snehu, preto som sa o týždeň vybral práve sem. Na oblých kopcoch ležiacich o voľačo južnejšie snáď už sneh nebude. Jeden deň strávim v Koralpe a druhý prejdem o voľačo nižšie Saualpe. 23/07/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Fjällräven Keb 52 – celoročný trekkingový batoh Tohtoročná novinka medzi trekingovými batohmi Fjällräven ponúka odolný a nepremokavý materiál Bergshell, ktorý má aj horolezecký špeciál Bergtagen 38. V prípade Kebu ale nie je jediným materiálom, je tu zastúpený aj G-1000. Pri pohľade na chrbtový systém zaujmú na prvý pohľad aj tvarované drevené výstuhy. Určenie tohto batohu je celoročné, orientované na náročnejší treking. Je k dispozícii v dvoch veľkostných variantoch – 52 a 72 litrovom. Vyskúšal som menší z nich. dnes Ľubomír Mäkký Batohy
Túra Glarnské Alpy – k St. Martin cez Heidelpass Pri jednej návšteve v Salzburgu som si kúpil v miestnom kníhkupectve turistickú mapu od Kümmerly+Frey: Sargasenland, Liechtenstein, 1 : 60 000. Na prednej stránke bola fotka malej osady s kostolíkom v horách. Nič moc, len pár stavbičiek pod skalou. No z obrázku vyžarovalo pre mňa niečo, čo nedokážem popísať. Až raz som náhodou identifikoval miesto a zostal som prekvapený poznaním, že som sa práve ani veľmi ďaleko nevyskytol. Bohyňa príležitosti dala ponuku, ktorá sa neodmieta. včera Vladimír Mikuš Svet
Túra Slovenskou Saharou - Záhorácka magistrála Na Záhorí som už bol viackrát, ale nikdy s turistickým cieľom. Predsa len táto časť Slovenska nepatrí z morfologického hľadiska medzi najatraktívnejšie a človeka to láka skôr do kopcov. Takéto odsúdenie krajiny je však veľmi povrchné a krásne miesta sa nájdu naozaj všade, len treba mať otvorené oči a vnímať krajinu okolo seba. 19/08/19 Pavel Forgáč Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Takmer Ilavská 25-ka 31/05/19 23:02 1 príspevok
Fakty
  • Pohoria
    • Strážovské vrchy (CHKO Strážovské vrchy)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 955 m n. m. – Vápeč

    • min: 320 m n. m. – Porubská dolina, pod osadou Štyri Lipy

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1629 m

    • klesanie: 1629 m

  • Vzdialenosť
    • 21 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 04.05.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9466 ° SŠ
      dĺžka: 18.3032 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9466 ° SŠ
      dĺžka: 18.3032 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • pramene pod Vápečom, studnička v Iliavke, studnička v Smrčkovcoch

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Ilava (vlak, bus) - Horná Poruba (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.89 (0.27)