Túra

Podhorie Slanských vrchov 4

07.06.19
Po búrkach sa počasie trocha umúdrilo a vyzerá, že by malo byť teplejšie, a tak ani veľmi nerozmýšľam nad pokračovaním podhoria Slanských vrchov. Po dvoch cyklistických etapách to bude opäť klasika po vlastných. Už mi do spojenia celého okruhu ostávajú, len dve časti. Dnešná a potom v tomto roku to chcem konečne došliapať k zdarnému koncu a záveru 16-etapového putovania za súčasnosťou, históriou obcí v malebnom pohorí, ktoré ukrýva množstvo prírodných krás v ich okolí. Putovanie vo mne jednoznačne zanecháva množstvo dojmov zo života obyvateľov, či už z minulosti alebo súčasnosti.

Trasa

Hermanovce nad Topľou – Krížne cesty – lúka pod Oblíkom – Pod Hrbom – Petrovce – Hanušovská dolina – Hôrky – Pavlovce – Podlipníky

Z môjho bydliska sa mi podarilo nájsť veľmi dobré autobusové spojenie do miesta začiatku trasy a tiež na návrat domov. Pred ôsmou hodinou vystupujem z autobusu na prvej zastávke v dedine Hermanovce nad Topľou, kde som pred pár dňami končil tretiu etapu a dnes začnem ďalšie putovanie podhorím. Počasia je priaznivé, a tak môžeme začať prehliadkou dediny.

Hermanovce nad Topľou

Ležia na severovýchodnej strane Slanských vrchov v doline Hermanovského potoka, ktorý obec rozdeľuje na dve strany. Leží v nadmorskej výške 280 m a má okolo 700 obyvateľov. Prvá písomná zmienka je z roku 1399. Už názov napovedá, že ju založil šoltýs Herman s usadlíkmi. Aj tu sa postupne vyvíjal názov: Hermannagasa, Hermanowce, Hermanowci. Už v roku 1438 tu stál drevený kostol. Dedina však bola rozdelená na dve časti, jedna bola v Zemplínskej župe a druhá v Šarišskej. K zlúčeniu došlo až v roku 1882. Ťažil sa tu kameň a železná ruda. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, prácou v lese a pálením drevného uhlia. Neskôr tu bol mlyn a píla. Od roku 1960 sa používa dnešný názov dediny. Počas II. svetovej vojny v okolí svojimi operáciami znepríjemňovala život nemeckým vojskám partizánska skupina Čapajev. Na čo následne bola obec v septembri 1944 vypálená.

V dedine sú dva kostoly a jedna modlitebňa. Rímskokatolícky kostol, ktorý je v mieste dreveného kostolíka, bol postavený v roku 1650 a je zasvätený Nanebovstúpeniu Pána. Evanjelický kostol bol postavený v roku 1993. Bratská cirkev tu má na konci dediny modlitebňu, kde sa každoročne poriadaju stretnutia mládeže na táborisku Opal. V dedine je samozrejme základná a materská škola, obecný úrad, futbalový klub i dobrovoľný hasičský zbor. Pri obecnom úrade je delo, ktoré pripomína boje počas vojny. Pri potravinách je drevené prasknuté srdce, ktoré je z kamenňa na vrchu Oblík. Na miestnom cintoríne je pomník vojakom, padlým počas II. svetovej vojny.

Cez dedinu prichádza modrá trasa z Bystrého cez Údolie obrov do Zlatej Bane. Zelená, ktorá začína v Hermanovciach nad Topľou nás dovedie cez Grimov laz do Ruskej Novej Vsi. Opúšťam dedinu a okolo potoka, kráčajúc smerom k rázcestiu Kríže, obdivujem okolie a dominantu v podobe zaujímavého a povesťami opradeného majestátneho Oblíka. Míňam studničku, čerpaciu stanicu na potoku a po pol hodinke som na Krížnych cestách pri kaplnke, kde budem odbočovať vľavo a pokračovať po modrej. Tu si trocha oddýchnem, poobzerám si okolie a pokračujem ďalej.

Asfaltová lesná cesta ma vedie naďalej vedľa potoka. Neskôr z nej odbehnem trocha vľavo k jednej chatke, kde je studnička a potom sa zastavujem pri Kukorelliho chate, kde na druhej strane potoka je železito–uhličitý prameň a posedenie. Hneď vedľa objektu je vstupná brána na náučný chodník Telekia. Prehliadka chaty a jej okolia trvá len chvíľku, veď tade neprechádzam prvý raz. Je tu posedenie a na lúčke dokonca krytý bazén. Škoda, že sa pomenej využívajú na turistické účely.

Odtiaľ je len na skok do Údolia obrov, ale budem potom prechádzať okolo. Najprv sa však idem pozrieť k pamätníku na NCH Telekia, ktorý bol postavený v roku 1974 na počesť SNP a pamiatku mjr. Kukorelliho, ktorý tu padol. Vraciam sa späť na modrú značku a pokračujem po nej k informačnej tabuli o Údolí obrov. Je stade vidieť časť skalnej steny Sokolích skál. Odbočujem k ich okraju, ale dnes sa na vyhliadku nevyberám, ani si ich nejdem pozrieť. Pokračujem okolo stupaje obra, studničky na Šolavej, až kým ma značkovaný chodník nedovedie k smerovníku na lúku za Oblíkom. K chate pod Oblíkom je len niekoľko desiatok metrov a budem si môcť vydýchnuť. Je tu tabuľa NCH a možnosť posedenia na lavičkách. Od chaty je veľmi pekný pohľad cez lúku, kde je na druhej strane pod Kurou horou poľovnícky posed, a za ňou sa zľava otvára panoráma: Ivanov vrch, Praporec, Šimonka, Hermanovský hrebeň a Čierna hora.

Majestátny a mýtmi opradený Oblík je prírodnou rezerváciou. Raz v roku na jeho konci sa sem vyberú turisti z okolia, aby tu ukončili rok. Pokračujem ďalej po žltej značke. Obchádzam celý Oblík po značke až ma privedie k smerovníku pod Hrbom. Vo vzdialenosti asi 200 m je nižšie vstupná brána na NCH Herlica, ktorý je tiež veľmi zaujímavý. Leží vľavo od zelenej značkovanej trasy smerom na Zlatú studňu. Do dediny Petrovce je to niečo okolo 2 km a bude ďalšou zastávkou na ceste podhorím. Ešte pred dedinou je lúka, kde niekedy počas zím bol v prevádzke lyžiarsky vlek. Dnes je dole len búdka a po svahu niekoľko stožiarov. Vchádzam do dediny a už sa obzerám, čo by ma mohlo upútať.

Petrovce

Ležia len 3 km juhozápadne od mestečka Hanušovce nad Topľou v severovýchodnej časti Slanských vrchov. Prvá zmienka o dedine je zo 14. storočia, keď ju založili usadlíci na čele zo šoltýsom Petrom. V listinách sa spomína až v roku 1412 ako Peterwagas. K dnešnému názvu sa dostala v roku 1920. Vlastníkmi počas minulosti boli aj Kecerovci a Soosovci. Pokračujem dole dedinou, pri pohostinstve je pri úzkej uličke umiestnená tabuľa. Je nová, veď koncom minulého roka tu ešte nebola. Informuje o smere k partizánskemu letisku. Odbočujem vľavo pomedzi domy a cez úvoz sa dostanem na miesto, kde počas vojny a SNP fungovalo poľné letisko. Lokalita sa nazýva Validlo. Na vydláždenom miesta sa nachádza informačná tabuľa a podstavec s pamätnou doskou plus lavička na posedenie. Samotné miesto je národnou kultúrnou pamiatkou.

Po návrate späť do dediny pokračujem ku smerovníku odkiaľ vedie žltá miestna značka k lúke za Oblíkom s napojením do Zlatej Bane. Hneď v blízkosti je evanjelický kostol augsburského vyznania, ktorý bol postavený v roku 1997. Miniem cintorín s domom smútku, dorazím k obecnému úradu a potom na koniec dediny, kde je ihrisko s mantinelmi. Tu odbočím vľavo a za potokom začínam mierne stúpať na lúky nad dedinou.

Som na lúkach a otvára sa mi veľmi pekný výhľad na časť Slanských vrchov a tiež na Beskydské predhorie, Hanušovce nad Topľou so železničnými viaduktmi. Dokonca sa ukazujú ostatky hradu v Medziankach. Z lúk, lesíkov a úžľabín sa musím dostať na sever k chate na Doloch, ktorú vidím v diaľke. No nebolo to až také jednoduché. Miestami som sa musel predierať cez húštiny, schádzať do strží, ale nakoniec som sa dostal k poľovníckej chate. Je tu smerovník a z Hanušoviec nad Topľou tadeto vedie zelená trasa na Hôrky nad Pavlovcami. Pri chatke je možnosť oddýchnuť si a tiež je čas na kus jedla, tak si v pohode sadám a zajedám. Je tu tak príjemne, že sa človeku stade nechce ani odísť, ale čas je neúprosný a tiež musím vstať a vybrať sa na ďalšiu časť pochodu.

Tak za pol hodinku by som sa mal zelenou dostať do časti Hôrky. Kráčam po hrebeni lesom a lesnou cestou, ktorá ma vyvedie na lúku, kde sú v oplotení koníky. To mám k smerovníku len pár metrov. Vedľa cesty v mokrejšej časti rastú obrovské prasličky vysoké okolo jedného metra. Tade prechádza modrá značka z Pavloviec ku chate Zlatá studňa. Je tu niekoľko usadlostí, na jednej novšej je názov Bačovňa. Lúky sú posiate množstvom rôznych kvetov a len tak sa hmýria farbami. Schádzam smerom k dedine po spevnenej asfaltovej ceste cez časť Pastovník. V jednej zo záhrad je prameň, ku ktorému je prístup, len potom treba za sebou zatvoriť bránku. Obdivujem obrovské tekvice v záhrade a na smerovníkoch z dreva smer a vzdialenosť do miest Varšava, Moskva, Lodž, Krakov, Bratislava, ale aj Vranov nad Topľou, Prešov a Košice. Po chvíľke som v centre dediny Pavlovce pri smerovníku, kde pribudla značkovaná trasa smerom na Podhradík. Táto bude mojim smerovaním v ďalšej časti podhoria. Obzerám sa vôkol a začínam s prehliadkou obce.

Pavlovce

Prvá zmienka je z roku 1359 s názvom Paluagasa, neskôr v 1773 aj ako Pawlowce v maďarčine Kapipálvágás v roku 1943 k ním bola pripojená aj obec Kecerovské Pavlovce. Z majiteľov v minulosti to boli Kapyovci a Soosovci. Obec leží v severovýchodnej časti Slanských vrchov a je východiskovým bodom na Zlatú studňu a Podhradík. V blízkosti je zárez Stravného potoka a lesný náučný chodník Tajch. Hneď v centre dediny je rímskokatolícky kostol svätého Petra a Pavla z roku 1956, materská škola, obecný úrad a potravinový obchod. Dnes nepôjdem do vrchnej časti ku kostolíku, ale budem pokračovať na dolný koniec dediny a potom za podjazdom pod železničnou traťou do Podlipníkov, ktoré sú súčasťou Pavloviec.

Od podjazdu mi ešte ostáva zhruba kilometer cesty dedinou, aby som sa dostal na hlavnú cestu a zistil aké budem mať spojenie domov. Dnes som trocha v predstihu, a tak som si nepozrel skorší spoj. Zhodou okolnosti nemusím ani dlho čakať a po necelej polhodinke mám spojenie priamo domov. Sadám do autobusu a uvažujem nad návratom, aby to bolo čo najskôr, veď ostáva len posledná etapa, aby sa naplnila dlhodobá obchôdzka Slanských vrchov.

Záver

V peknom a slnečnom počasí to bola pohodová turistika. Aj keď som bol iba v troch dedinách, o to viac zaujímavostí v nich bolo. Nazrel som aj do Slanských vrchov a prešiel pekné miesta. V kútiku srdca len dúfam v pekné počasie aj v nasledujúcich dňoch, aby som mohol pokračovať. Niektoré miesta už poznám, ale aj tak sa teším, že si ich obzriem znova a určite sa nájde aj niečo nové, čo k tomuto ešte budem môcť pripojiť. Veď niektoré dediny v severnej časti sú pre mňa osobne úplne neznáme. Verím, že aj posledná časť podhoria vo mne zanechá len najkrajšie spomienky. Tak ako to bolo v priebehu zatiaľ pätnástich časti putovania za históriou, súčasnosťou a krásou dedín a dediniek na ceste po obvode Slanských vrchov.

Fórum 1 príspevok
Podhorie Slanských vrchov 4 07/06/19 10:54 1 príspevok
Najnovšie články autora
 
Túra Veľké Hincovo pleso zo Štrbského Plesa Malebnosť Vysokých Tatier ma vždy svojím spôsobom priťahovala, ale aj napriek tomu som v nich nejako nenašiel záľubu. Ako turista by som ich chcel aspoň čiastočne spoznať a oboznámiť sa z ich chatami, plesami a možno aj s vrcholmi niektorých štítov. 13/09/19 Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Extra Za históriou Nižnej Myšle V jeden februárový podvečer sa rozozvučal telefón a po jeho zdvihnutí sa ozval ženský hlas. Dobrý večer prajem pán Marián. Volám vám ohľadom turistiky, lebo viem, že spolupracujete z turistickým oddielom Parič pri JDS MO č. 1. v Trebišove. Trocha ma to aj zaskočilo, v prvom okamžiku neviem o čo sa bude jednať. Predsedníčka oblastného výboru JDS mi do telefónu hovorí, že nejaká redaktorka má záujem pravdepodobne o rozhovor do nemenovaného rádia o živote a činnosti seniorov, že ona sa ozve a oznámi mi podrobnosti, nech ostatné dohodnem s ňou. 28/08/19 Marián Jaššo Zaujímavosti
Túra Zbojnícka chata, Rainerova útulňa a Bilíkova chata Aj keď nadovšetko mám nesmierne rád prírodu a turistické podujatia, nie som nejaký extra tatranský vlk, skôr celkom začiatočník. Nikdy ma Tatry nelákali tak, aby som po nich musel liezť a celé ich schodiť. Možno to bolo tým, že som s turistikou začal trocha neskôr, v pokročilejšom veku a stanovil som si iné ciele, ktoré som chcel mať prejdené a prebádané. 20/06/19 Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Veľkofatranská magistrála (stretnutie s medveďom) Na Veľkofatranskú magistrálu som sa chcel vydať už od konca jari. Čakal som však na to, kým zmizne posledný sneh z hrebeňa. Koncom apríla som z okna vlaku videl, že na hrebeni je už len pár fľakov snehu, a tak som hneď celý natešený začal vyberať termín, kedy sa tam vyberiem. Rázny škrt cez rozpočet mi urobilo upršané májové počasie, a tak sa sem nakoniec dostávam až v prvom letnom mesiaci jún. dnes Pavel Forgáč Veľká Fatra a Choč
Útulňa Žliabok Počas túry v okolí Loviec som bol pod sedlom Rakyta príjemne prekvapený skromnou, ale napriek tomu takmer ideálnou útulňou. Pre turistov, prechádzajúcich hlavným hrebeňom Tribeča, sa takto ponúka možnosť prespať pod strechou, v krásnom prostredí, navyše hneď pri vodnom zdroji. včera Pavol Timko Tribeč
Túra Veľké Hincovo pleso zo Štrbského Plesa Malebnosť Vysokých Tatier ma vždy svojím spôsobom priťahovala, ale aj napriek tomu som v nich nejako nenašiel záľubu. Ako turista by som ich chcel aspoň čiastočne spoznať a oboznámiť sa z ich chatami, plesami a možno aj s vrcholmi niektorých štítov. 13/09/19 Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Podhorie Slanských vrchov 4 07/06/19 10:54 1 príspevok
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 674 m n. m. – chata pod Oblíkom

    • min: 228 m n. m. – Podlipníky

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 823 m

    • klesanie: 843 m

  • Vzdialenosť
    • 24 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 05.09.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9894 ° SŠ
      dĺžka: 21.5161 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.03669 ° SŠ
      dĺžka: 21.45894 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • studnička Starý priateľ, Šolavá studnička, Prameň pri chate pod Oblíkom, studnička Labidunky, studnička pod Harbom, prameň u Kurucov nad Pavlovcami

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Vranov nad Topľou (vlak, bus) - Hermanovce nad Topľou (bus)
      Pavlovce / Podlipníky (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.96 (0.32)