Pod Oblikom
Túra

Podhorie Slanských vrchov 4

07. 06. 2019
Po búrkach sa počasie trocha umúdrilo a vyzerá, že by malo byť teplejšie, a tak ani veľmi nerozmýšľam nad pokračovaním podhoria Slanských vrchov. Po dvoch cyklistických etapách to bude opäť klasika po vlastných. Už mi do spojenia celého okruhu ostávajú, len dve časti. Dnešná a potom v tomto roku to chcem konečne došliapať k zdarnému koncu a záveru 16-etapového putovania za súčasnosťou, históriou obcí v malebnom pohorí, ktoré ukrýva množstvo prírodných krás v ich okolí. Putovanie vo mne jednoznačne zanecháva množstvo dojmov zo života obyvateľov, či už z minulosti alebo súčasnosti.

Trasa

Hermanovce nad Topľou – Krížne cesty – lúka pod Oblíkom – Pod Hrbom – Petrovce – Hanušovská dolina – Hôrky – Pavlovce – Podlipníky

Z môjho bydliska sa mi podarilo nájsť veľmi dobré autobusové spojenie do miesta začiatku trasy a tiež na návrat domov. Pred ôsmou hodinou vystupujem z autobusu na prvej zastávke v dedine Hermanovce nad Topľou, kde som pred pár dňami končil tretiu etapu a dnes začnem ďalšie putovanie podhorím. Počasia je priaznivé, a tak môžeme začať prehliadkou dediny.

Hermanovce nad Topľou

Ležia na severovýchodnej strane Slanských vrchov v doline Hermanovského potoka, ktorý obec rozdeľuje na dve strany. Leží v nadmorskej výške 280 m a má okolo 700 obyvateľov. Prvá písomná zmienka je z roku 1399. Už názov napovedá, že ju založil šoltýs Herman s usadlíkmi. Aj tu sa postupne vyvíjal názov: Hermannagasa, Hermanowce, Hermanowci. Už v roku 1438 tu stál drevený kostol. Dedina však bola rozdelená na dve časti, jedna bola v Zemplínskej župe a druhá v Šarišskej. K zlúčeniu došlo až v roku 1882. Ťažil sa tu kameň a železná ruda. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, prácou v lese a pálením drevného uhlia. Neskôr tu bol mlyn a píla. Od roku 1960 sa používa dnešný názov dediny. Počas II. svetovej vojny v okolí svojimi operáciami znepríjemňovala život nemeckým vojskám partizánska skupina Čapajev. Na čo následne bola obec v septembri 1944 vypálená.

V dedine sú dva kostoly a jedna modlitebňa. Rímskokatolícky kostol, ktorý je v mieste dreveného kostolíka, bol postavený v roku 1650 a je zasvätený Nanebovstúpeniu Pána. Evanjelický kostol bol postavený v roku 1993. Bratská cirkev tu má na konci dediny modlitebňu, kde sa každoročne poriadaju stretnutia mládeže na táborisku Opal. V dedine je samozrejme základná a materská škola, obecný úrad, futbalový klub i dobrovoľný hasičský zbor. Pri obecnom úrade je delo, ktoré pripomína boje počas vojny. Pri potravinách je drevené prasknuté srdce, ktoré je z kamenňa na vrchu Oblík. Na miestnom cintoríne je pomník vojakom, padlým počas II. svetovej vojny.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Cez dedinu prichádza modrá trasa z Bystrého cez Údolie obrov do Zlatej Bane. Zelená, ktorá začína v Hermanovciach nad Topľou nás dovedie cez Grimov laz do Ruskej Novej Vsi. Opúšťam dedinu a okolo potoka, kráčajúc smerom k rázcestiu Kríže, obdivujem okolie a dominantu v podobe zaujímavého a povesťami opradeného majestátneho Oblíka. Míňam studničku, čerpaciu stanicu na potoku a po pol hodinke som na Krížnych cestách pri kaplnke, kde budem odbočovať vľavo a pokračovať po modrej. Tu si trocha oddýchnem, poobzerám si okolie a pokračujem ďalej.

Asfaltová lesná cesta ma vedie naďalej vedľa potoka. Neskôr z nej odbehnem trocha vľavo k jednej chatke, kde je studnička a potom sa zastavujem pri Kukorelliho chate, kde na druhej strane potoka je železito–uhličitý prameň a posedenie. Hneď vedľa objektu je vstupná brána na náučný chodník Telekia. Prehliadka chaty a jej okolia trvá len chvíľku, veď tade neprechádzam prvý raz. Je tu posedenie a na lúčke dokonca krytý bazén. Škoda, že sa pomenej využívajú na turistické účely.

Odtiaľ je len na skok do Údolia obrov, ale budem potom prechádzať okolo. Najprv sa však idem pozrieť k pamätníku na NCH Telekia, ktorý bol postavený v roku 1974 na počesť SNP a pamiatku mjr. Kukorelliho, ktorý tu padol. Vraciam sa späť na modrú značku a pokračujem po nej k informačnej tabuli o Údolí obrov. Je stade vidieť časť skalnej steny Sokolích skál. Odbočujem k ich okraju, ale dnes sa na vyhliadku nevyberám, ani si ich nejdem pozrieť. Pokračujem okolo stupaje obra, studničky na Šolavej, až kým ma značkovaný chodník nedovedie k smerovníku na lúku za Oblíkom. K chate pod Oblíkom je len niekoľko desiatok metrov a budem si môcť vydýchnuť. Je tu tabuľa NCH a možnosť posedenia na lavičkách. Od chaty je veľmi pekný pohľad cez lúku, kde je na druhej strane pod Kurou horou poľovnícky posed, a za ňou sa zľava otvára panoráma: Ivanov vrch, Praporec, Šimonka, Hermanovský hrebeň a Čierna hora.

Majestátny a mýtmi opradený Oblík je prírodnou rezerváciou. Raz v roku na jeho konci sa sem vyberú turisti z okolia, aby tu ukončili rok. Pokračujem ďalej po žltej značke. Obchádzam celý Oblík po značke až ma privedie k smerovníku pod Hrbom. Vo vzdialenosti asi 200 m je nižšie vstupná brána na NCH Herlica, ktorý je tiež veľmi zaujímavý. Leží vľavo od zelenej značkovanej trasy smerom na Zlatú studňu. Do dediny Petrovce je to niečo okolo 2 km a bude ďalšou zastávkou na ceste podhorím. Ešte pred dedinou je lúka, kde niekedy počas zím bol v prevádzke lyžiarsky vlek. Dnes je dole len búdka a po svahu niekoľko stožiarov. Vchádzam do dediny a už sa obzerám, čo by ma mohlo upútať.

Petrovce

Ležia len 3 km juhozápadne od mestečka Hanušovce nad Topľou v severovýchodnej časti Slanských vrchov. Prvá zmienka o dedine je zo 14. storočia, keď ju založili usadlíci na čele zo šoltýsom Petrom. V listinách sa spomína až v roku 1412 ako Peterwagas. K dnešnému názvu sa dostala v roku 1920. Vlastníkmi počas minulosti boli aj Kecerovci a Soosovci. Pokračujem dole dedinou, pri pohostinstve je pri úzkej uličke umiestnená tabuľa. Je nová, veď koncom minulého roka tu ešte nebola. Informuje o smere k partizánskemu letisku. Odbočujem vľavo pomedzi domy a cez úvoz sa dostanem na miesto, kde počas vojny a SNP fungovalo poľné letisko. Lokalita sa nazýva Validlo. Na vydláždenom miesta sa nachádza informačná tabuľa a podstavec s pamätnou doskou plus lavička na posedenie. Samotné miesto je národnou kultúrnou pamiatkou.

Po návrate späť do dediny pokračujem ku smerovníku odkiaľ vedie žltá miestna značka k lúke za Oblíkom s napojením do Zlatej Bane. Hneď v blízkosti je evanjelický kostol augsburského vyznania, ktorý bol postavený v roku 1997. Miniem cintorín s domom smútku, dorazím k obecnému úradu a potom na koniec dediny, kde je ihrisko s mantinelmi. Tu odbočím vľavo a za potokom začínam mierne stúpať na lúky nad dedinou.

Som na lúkach a otvára sa mi veľmi pekný výhľad na časť Slanských vrchov a tiež na Beskydské predhorie, Hanušovce nad Topľou so železničnými viaduktmi. Dokonca sa ukazujú ostatky hradu v Medziankach. Z lúk, lesíkov a úžľabín sa musím dostať na sever k chate na Doloch, ktorú vidím v diaľke. No nebolo to až také jednoduché. Miestami som sa musel predierať cez húštiny, schádzať do strží, ale nakoniec som sa dostal k poľovníckej chate. Je tu smerovník a z Hanušoviec nad Topľou tadeto vedie zelená trasa na Hôrky nad Pavlovcami. Pri chatke je možnosť oddýchnuť si a tiež je čas na kus jedla, tak si v pohode sadám a zajedám. Je tu tak príjemne, že sa človeku stade nechce ani odísť, ale čas je neúprosný a tiež musím vstať a vybrať sa na ďalšiu časť pochodu.

Tak za pol hodinku by som sa mal zelenou dostať do časti Hôrky. Kráčam po hrebeni lesom a lesnou cestou, ktorá ma vyvedie na lúku, kde sú v oplotení koníky. To mám k smerovníku len pár metrov. Vedľa cesty v mokrejšej časti rastú obrovské prasličky vysoké okolo jedného metra. Tade prechádza modrá značka z Pavloviec ku chate Zlatá studňa. Je tu niekoľko usadlostí, na jednej novšej je názov Bačovňa. Lúky sú posiate množstvom rôznych kvetov a len tak sa hmýria farbami. Schádzam smerom k dedine po spevnenej asfaltovej ceste cez časť Pastovník. V jednej zo záhrad je prameň, ku ktorému je prístup, len potom treba za sebou zatvoriť bránku. Obdivujem obrovské tekvice v záhrade a na smerovníkoch z dreva smer a vzdialenosť do miest Varšava, Moskva, Lodž, Krakov, Bratislava, ale aj Vranov nad Topľou, Prešov a Košice. Po chvíľke som v centre dediny Pavlovce pri smerovníku, kde pribudla značkovaná trasa smerom na Podhradík. Táto bude mojim smerovaním v ďalšej časti podhoria. Obzerám sa vôkol a začínam s prehliadkou obce.

Pavlovce

Prvá zmienka je z roku 1359 s názvom Paluagasa, neskôr v 1773 aj ako Pawlowce v maďarčine Kapipálvágás v roku 1943 k ním bola pripojená aj obec Kecerovské Pavlovce. Z majiteľov v minulosti to boli Kapyovci a Soosovci. Obec leží v severovýchodnej časti Slanských vrchov a je východiskovým bodom na Zlatú studňu a Podhradík. V blízkosti je zárez Stravného potoka a lesný náučný chodník Tajch. Hneď v centre dediny je rímskokatolícky kostol svätého Petra a Pavla z roku 1956, materská škola, obecný úrad a potravinový obchod. Dnes nepôjdem do vrchnej časti ku kostolíku, ale budem pokračovať na dolný koniec dediny a potom za podjazdom pod železničnou traťou do Podlipníkov, ktoré sú súčasťou Pavloviec.

Od podjazdu mi ešte ostáva zhruba kilometer cesty dedinou, aby som sa dostal na hlavnú cestu a zistil aké budem mať spojenie domov. Dnes som trocha v predstihu, a tak som si nepozrel skorší spoj. Zhodou okolnosti nemusím ani dlho čakať a po necelej polhodinke mám spojenie priamo domov. Sadám do autobusu a uvažujem nad návratom, aby to bolo čo najskôr, veď ostáva len posledná etapa, aby sa naplnila dlhodobá obchôdzka Slanských vrchov.

Záver

V peknom a slnečnom počasí to bola pohodová turistika. Aj keď som bol iba v troch dedinách, o to viac zaujímavostí v nich bolo. Nazrel som aj do Slanských vrchov a prešiel pekné miesta. V kútiku srdca len dúfam v pekné počasie aj v nasledujúcich dňoch, aby som mohol pokračovať. Niektoré miesta už poznám, ale aj tak sa teším, že si ich obzriem znova a určite sa nájde aj niečo nové, čo k tomuto ešte budem môcť pripojiť. Veď niektoré dediny v severnej časti sú pre mňa osobne úplne neznáme. Verím, že aj posledná časť podhoria vo mne zanechá len najkrajšie spomienky. Tak ako to bolo v priebehu zatiaľ pätnástich časti putovania za históriou, súčasnosťou a krásou dedín a dediniek na ceste po obvode Slanských vrchov.

Fórum 1 príspevok
Podhorie Slanských vrchov 4 07/06/19 10:54 1 príspevok
Najnovšie články autora
 
Túra Zamkovského a Téryho chata zo Smokovca Opäť sa po čase dostávam do Vysokých Tatier, aby som spoznal ďalšie tatranské chaty v našich veľhorách. Trocha vysokohorskej turistiky nezaškodí, aj keď to nebude niekde na vrchole tatranského štítu. Veď aj tatranské doliny majú svoje nezabudnuteľné čaro strávené na chodníku. Zároveň obohatí turistu o krásu tatranských vrcholov počas prechodu dolinou k niektorej horskej chate. Veď niektoré sú aj v nadmorských výškach nad 2000 metrov, takou je známa "Térynka". Scenéria skalnatých vrcholov po oboch stranách dolín len dodá šľahačku s čerešničkou na torte. 25/10/20 Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Túra Lačnovský kaňon, Zlá diera a Vrátnica Leto so svojimi horúcimi a slnečnými dňami prináša aj tmavé mračná a intenzívne búrky. Vo väčšine prípadov až v poobedňajšom alebo podvečernom čase, a tak je dostatok času na peknú turistiku. Využívam preto možnosť návštevy jedného pekného kaňonu v pohorí Braniska. Ak sa k tomu pridá ešte jedna jaskyňa a neskôr pekné skalné okno, tak je o zážitky postarané. Búrka nakoniec nebola, takže letná nedeľa dopadla nadmieru k mojej spokojnosti. 28/09/20 Marián Jaššo Branisko
Túra Kurčínska Magura - okruh z Legnavy Čas leta a prázdnin je práve na prelome a využívam poslednú možnosť na turistiku počas dovolenky v okolí Bardejova. Mal som toho v pláne viac, ale nie celkom dobré počasie ma trocha odrádzalo od veľkých aktivít v prírode. Napriek tomu som hľadal niečo, čo by sa dalo stihnúť v priebehu do času búrok, ktoré prebiehali každý deň v poobedňajších hodinách. Hľadaním po nete som našiel jednu turistickú akciu, ktorú organizovala obec Údol, a to výstup na Kurčínsku Maguru. Tejto sa mali zúčastniť aj turisti z Bardejova. Preto som sa s nimi skontaktoval a strávil som nádhernú sobotu v neznámom prostredí Ľubovnianskej vrchoviny, v jej východnej časti pri poľskej hranici. 17/09/20 Marián Jaššo Ľubovnianska vrchovina
Najnovšie články na titulke
 
Správa Združenie horských útulní Škótsko (MBA) Horské chaty a útulne sa nachádzajú vo väčšine pohorí v Európe i mimo nej. Väčšinou musíte za ich použitie platiť, rezervovať si miesto vopred (napríklad Korzika) a v mnohých si môžete kúpiť aj jedlo a pitie. Vo Veľkej Británii je to veľmi odlišné. Tu existuje dlhá tradícia otvorených prístreškov (útulni) zvaných Bothies, ktoré sú k dispozícii všetkým bezplatne. Žiadna rezervácia, jednoducho príďte. Veľmi málo zariadenia, musíte mať so sebou všetko, čo si myslíte, že budete potrebovať. dnes Pavol Horváth Zaujímavosti
Túra Na Čachtický hrad a Veľký Plešivec s deťmi Po minulotýždňových doslova monzúnových dažďoch tento víkend opäť nesľubuje ideálne počasie na turistiku. No aj naši dvaja turisti vedia, že neexistuje zlé počasie, iba zle vybavený turista. S týmto heslom v sobotu ráno chalani mudrujú nad mapou hradov západného Slovenska. Nedosiahnutých cieľov je v nej ešte veľa. Máme záujem o miesta, kde nestretneme veľa ľudí. No okrem hradu by sme sa radi pekne prešli, predýchali pľúca, čo je v "rúškovej" dobe veľmi potrebné. S maminou si balia batohy a ja sa s radosťou pripájam. včera Daniela Mäkká Malé Karpaty
Cyklotúra Z Duklianskeho priesmyku na Devín na bicykloch 4 Krátka správa z dlhej trasy alebo dlhá správa z krátkej trasy... Posledný zo série štyroch článkov o cyklistickom prechode z Duklianskeho priesmyku na hrad Devín, ktorý je voľne inšpirovaný Cestou hrdinov SNP. V tejto časti prechádzame z Turčianskych Teplíc na hrad Devín. včera Miloš Hajdin Biele Karpaty, Malé Karpaty, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Podhorie Slanských vrchov 4 07/06/19 10:54 1 príspevok
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 674 m n. m. – chata pod Oblíkom

    • min: 228 m n. m. – Podlipníky

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 823 m

    • klesanie: 843 m

  • Vzdialenosť
    • 24 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 05.09.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9894 ° SŠ
      dĺžka: 21.5161 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.03669 ° SŠ
      dĺžka: 21.45894 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • studnička Starý priateľ, Šolavá studnička, Prameň pri chate pod Oblíkom, studnička Labidunky, studnička pod Harbom, prameň u Kurucov nad Pavlovcami

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Vranov nad Topľou (vlak, bus) - Hermanovce nad Topľou (bus)
      Pavlovce / Podlipníky (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.34 (0.56)