Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

V Malej Studenej doline
V Malej Studenej doline Zatvoriť

Túra Malá Studená dolina

Ďalší, v poradí piaty diel zo seriálu Tatranské doliny s deťmi nás privádza do Malej Studenej doliny, v ktorej sa nachádza hneď dvojica chát. Zamkovského chata na jej začiatku a Téryho chata v jej hornej časti, vďaka čomu ide o jednu z najnavštevovanejších tatranských dolín. Na letný turistický výlet sme sa vybrali s ďalšou rodinkou, spolu štyri decká, čo znamenalo, že túra si žila svojím životom a jej opis by bol viac o deťoch ako o doline. Preto robím výnimku a dolinu si obieham ešte raz, tentokrát sólo a v jesennom období.

Vzdialenosť
13 km
Prevýšenie
+1126 m stúpanie, -1126 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 2018
Pohoria
Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry (Tatranský národný park)
Trasa
Voda
Hrebienok, Rainerova chata, Zamkovského chata, Téryho chata
Doprava
Starý Smokovec (vlak bus, platené parkoviská) - Hrebienok (pozemná lanová dráha)
SHOCart mapy
» č.1097 Vysoké Tatry (1:50.000)

Trasa

Hrebienok – Starolesnianska poľana – Zamkovského chata – Téryho chata – Pfinnova kopa a späť

Štartovým bodom je Hrebienok, nasleduje presun po červenej značke nad Rainerovu chatu, míňam odbočku do Veľkej Studenej doliny, mostíkom ponad Veľký Studený potok a o chvíľu som pri Obrovskom vodopáde. Mohol by kľudne slúžiť ako symbolická brána do ústia Malej Studenej doliny. Tvorí ho Malý Studený potok, ktorý preteká celou dolinou a odvodňuje Spišské plesá, ležiace na hornej terase doliny pri Téryho chate. Stúpanie zatieneným a zalesneným ústím doliny pokračuje, až prichádzam na malú poľanu obkolesenú smrekmi, kde stojí Zamkovského chata. S deťmi to bola povinná zastávka, teraz trielim bez zastavenia ďalej.

O chvíľu les redne, prevládať začína kosodrevina a pomaly sa otvára pohľad na celú dolinu. Tú definujú dva hrebene. Po mojej pravej strane, na východe je to Lomnický hrebeň, ktorý sa postupne dvíha nad Zamkovského chatou cez Lomnickú vežu až po najvyšší Lomnický štít. Za ním pokračuje hrebeň cez Pyšný štít, Spišský štít a Baranie rohy, za ktorými končí (pripojením na hlavný tatranský hrebeň). Zo západu ohraničuje Malú Studenú dolinu Prostredný hrebeň, ktorý sa z jej ústia dvíha cez rôzne skalné veže, ako sú Oštepy či Kostoly a kulminuje v najvyššom bode, ktorým je Prostredný hrot (Strednohrot). Pokračovanie hrebeňa tvorí Žltá, Sokolia a Priečna veža, za ktorou leží známe Priečne sedlo. Tu Prostredný hrebeň končí, respektíve pripája sa na hlavný tatranský hrebeň v Širokej veži.

Stále pozvoľné stúpanie dnom doliny ma privádza k malému vodopádu, či skôr len k skalnému schodu, v ktorom teraz na jeseň tečie odhadom desať percent vody oproti letu. Pred sebou vidím zopár posledných límb, ktoré rastú na pomerne rozľahlej plošine, porastenej trávou a kosodrevinou. Aj Malý Studený potok sa tu rozlieva do šírky, vytvárajúc viacero korýt s ostrovčekmi uprostred. Malebná časť doliny sa niekedy nazýva aj Veľká Lomnická záhrada. V diaľke a vo výške je odtiaľ vidieť Téryho chatu. Chodník sa tu prestáva držať dna doliny a začína sa dvíhať po jej pravej, východnej časti, zatiaľ stále pomerne mierne. To sa však končí pred strmým svahom, ktorý uzatvára dolnú, zelenú časť doliny.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Chodník začína prudko stúpať po svahu, známom aj ako Veľký hang, nad ktorým dominuje Prostredný hrot a Žltá stena pod ním. Meno dostala podľa žltkastého sfarbenia skál, za ktoré sú zodpovedné machy. Zaujímavá je výrazná, až citrónovožltá škvrna na jej ľavej strane. Priamo pod Žltou stenou sa stúpanie na chvíľu zmierni, len aby vzápätí pokračovalo, ako sa chodník začne vlniť v serpentínach Malého hangu. Záverečný svah končí priamo pri Téryho chate, ktorú je z neho postupne vidieť.

Téryho chata leží v hornej časti Malej Studenej doliny, ktorá sa volá Kotlina Piatich Spišských plies. Turisti najčastejšie spoznajú dve z nich. Najprv Malé Spišské pleso, ktoré uvidia z turistického chodníka ako prvé. Vybavujem si, že v lete bol pri ňom snehový závej, z ktorého sme chlapcov nevedeli dostať. Druhé, neďaleko chaty, je Prostredné Spišské pleso, výrazne väčšie, okolo ktorého chodník pokračuje ďalej do sediel. Kúsok ďalej za chatou, z okraja skalnej plošiny je možné vidieť Nižné Spišské pleso.

Celú skalnú plošinu okolo Téryho chaty tvoria typické oblé ľadovcové skalné platne. No to podstatné je nad tým. Celú kotlinu obkolesuje hradba štítov, ako je to ostatne v záveroch každej z vysokotatranských dolín. V hradbe hornej časti Malej Studenej doliny sa nachádzajú tri zo štyroch najvyšších tatranských končiarov. Ich vrcholy sa nad plesami vypínajú do výšky až 600 metrov a vďaka tomu pôsobí Kotlina Piatich Spišských plies naozaj majestátnym dojmom. Či už sú to Lomnický a Pyšné štíty na severovýchode, alebo Ľadové štíty v hlavnom tatranskom hrebeni na severozápade, hlavu treba riadne zakláňať.

Keďže som sa sem dostal znateľne rýchlejšie ako naposledy v plnej rodinnej zostave, času mám habadej, čo využívam na dôkladnejšiu prehliadku okolia chaty, ako sa niekde hovorí, „kolo vody“. Kúsok za Prostredným Spišským plesom leží najväčšie Veľké Spišské pleso a nad ním sa nachádza posledné, Horné Spišské pleso. Ako som už spomínal, Lomnický hrebeň sa na hlavný tatranský hrebeň pripája za Baraními rohmi. Odtiaľ hlavný hrebeň klesá do najnižšieho miesta, ktorým je Ľadové sedlo. Sedlo leží v samom závere Malej Studenej doliny. Z neho sa hlavný hrebeň opäť dvíha až po Ľadový štít, ktorý je tretím najvyšším tatranským štítom a zároveň najvyšším bodom v hlavnom tatranskom hrebeni. Cez Malý Ľadový štít klesá hrebeň do sedla Sedielka (prechod do Javorovej doliny). Posledným končiarom v hlavnom hrebeni Tatier, ktorý uzatvára Malú Studenú dolinu, je Široká veža, z ktorej sa cez Priečne sedlo (prechod do Veľkej Studenej doliny) odpája spomínaný Prostredný hrebeň. Suchý, nezáživný geografický popis zadného ohraničenia Malej Studenej doliny by mohli názornejšie podporiť priložené fotky.

Ak sa dá, je dobré pozrieť sa na krajinu pred sebou z vyvýšeného miesta a tu mám výbornú možnosť. Z Malého Ľadového štítu sa totiž odpája krátky bočný, tzv. Ľadový hrebeň a klesá priamo do doliny smerom k Téryho chate. Jeho posledným vrcholkom je Pfinnova kopa, cez ktorú vedú turistické značky od chaty do sediel, míňajúc jej vrchol len o pár metrov. Toto miesto si volím ako dnešnú obedovú základňu, ktorá poskytuje krásne pohľady do Kotliny Piatich Spišských plies, keďže sa nad ňou týči o sto metrov vyššie. Pohľady odtiaľ pozná každý, kto niekedy mieril do Priečneho sedla či Sedielka a napadlo ho obzrieť sa späť. Napriek septembru a vysokej nadmorskej výške sa na skalách dá sedieť v krátkych rukávoch hore aj dole, čo umožňuje dosýta si vychutnať nádhernú scenériu hornej časti Malej Studenej doliny. Prakticky na každom štíte vidím nejaké postavy, najviac logicky na Lomnickom. V oboch sedlách za mnou je v kuse niekto, pričom v Priečnom sedle by kľudne mohli osadiť turnikety. Ale predpokladám, že v lete počas prázdnin to bude ešte rušnejšie. Asi preto som dnes nevidel ani jedného kamzíka.

Celkovo tu však panuje vysokohorský pokoj, vzdialenosti medzi jednotlivými miestami sú predsa len dosť veľké. Po výdatnom vizuálnom nabažení sa ma čaká cesta späť cez Térynku, aj keď bezprostredná blízkosť Priečneho sedla je dosť vábivá a času som mal myslím habadej. Vyhral však podvedomý rešpekt vyvolaný správami o technickej náročnosti záverečného výstupu do sedla, ktoré kolujú po internete. Na Priečne sedlo sa ceprom načim zodpovedne pripraviť, udobriť sa s príbuznými, rozlúčiť sa s najbližšími, spísať poslednú vôľu a tak. Čiže niekedy nabudúce.

Na druhej strane som bol naozaj originálny v tom, že som ako jediný v tomto čase prišiel na Téryho chatu zhora, navyše oddýchnutý a vysmiaty. Ešte posledné fotky z okolia chaty v mäkšom svetle pozdného popoludnia a začínam zostup v tieni Prostredného hrebeňa, ktorého vrcholky kreslia zaujímavé tiene na vysvietený protiľahlý svah. Pri všetkom tom masívnom fotení, točení a oddychovaní s rezervou stíham lanovku na Hrebienku.

V superlatívoch o tatranských dolinách sa začínam opakovať, no nedá sa ináč. Malá Studená dolina je ďalšou kráskou medzi nimi. Vybavená hneď dvomi horskými chatami poskytuje turistom nadštandardný servis. Jej dolná, zelená časť patrí určite medzi najkrajšie v Tatrách. No a veniec 2600-viek okolo jej hornej terasy musí ohromiť každého. Či už to bude oddych pri plese na oblých skalných platniach, alebo pokračovanie do susedných dolín cez vysokohorské sedlá, návšteva Malej Studenej doliny nemôže byť sklamaním.

Fotogaléria k článku

Najnovšie