Tatranské úvahy

Mojou srdcovkou sú a budú Slanské vrchy, ale keď som ich spoznal, začal som rozmýšľať aj o iných miestach našej nádhernej prírody. K tým samozrejme patria v prvom rade naše veľhory - Tatry, a tak nejaké pekné miesta budú len čerešničkou na pomyselnej torte turistiky. Určite si nedám lezecké ciele, ale len také, ktoré budú v rámci mojich skúseností a možností.

Náš KST organizoval akciu do Vysokých Tatier, a tak som si to nenechal ujsť ani ja. Musím povedať, že som mal trocha obavy, ako to budem zvládať v tatranskej prírode, veď pohorie poznám veľmi letmo, a tak som bol sám plný očakávaní. Napriek tomu som sa chcel popasovať trocha aj sám so sebou, ako som po kondičnej stránke pripravený na trocha ťažšie terény, ako mám možnosť absolvovať počas mojich prechádzok. Veď, ak to neskúsim, tak to nezistím...

Cesta ubieha rýchlo a dá sa ešte trocha zdriemnuť, kým budeme musieť vystúpiť v Starom Smokovci, odkiaľ máme začať, s cieľom na Zbojníckej chate. Autobus dorazil na parkovisko a vystupujeme a berieme potrebné veci na túru. Do ruksaku je však treba zobrať niečo teplejšie, napriek tomu, že je letný čas. Veď nevieme, čo môžeme očakávať okolo 2000 m nad morom. Posledné slová vedúceho zájazdu a kráčame na značku, aby sme začali tatranské putovanie.

Trasa

Starý Smokovec - Päť prameňov - rázc. pod Slavkovským štítom - Hrebienok - Starolesnianska poľana - Veľká Studená dolina - Zbojnícka chata - Rainerova chata - Studenopotocké vodopády - Bilíkova chata - Hrebienok - Starý Smokovec

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Prechádzajúc popri mestskom úrade a historických budovách k lanovej dráhe na Hrebienok sa dostaneme na modrú trasu, ktorá nás bude viesť zo začiatku. Zrána je ešte po daždi chladno, ale vyzerá to na celkom pekný deň. V končiaroch sa ešte preháňajú mraky, ale občas sa pred nami objaví Slavkovský štít. Vchádzame do lesného porastu, ktorý po rokoch konečne ožíva po kalamite. Kráčajúc vpred sa popri chodníku občas zastavím, aby som si zachytil nejaký kvietok s trblietajúcimi sa kvapkami rannej rosy v lúčoch predierajúceho sa slnka. V doline sa len občas ukáže Starý a Nový Smokovec. Vedľa chodníka sú miestami tabule Kúpeľného náučného chodníka a neskôr tabule Rainerovho chodníka. Tento by však potreboval niektoré panely vymeniť i obnoviť. Ich čitateľnosť je od poškodenia slnečnými lúčmi slabšia.

Stále stúpajúc sme sa dostali k šiestej tabuli Rainerovho chodníka, odkiaľ je len zopár metrov k smerovníku rázcestie pod Slavkovským štítom. Odbočiac vpravo budeme kráčať smerom k Hrebienku po Tatranskej magistrále, prichádzajúcej od Sliezskeho domu. Štvrťhodinka ubehla veľmi rýchlo. V diaľke sa nám objavil vrchol Lomnického štítu a lesknúca sa strecha observatória. Dorazili sme na Hrebienok k smerovníku nad lanovou dráhou, kde sa na chvíľku zastavíme, aby sme počkali na zvyšok turistov.

Hrebienok

Okrem stanice lanovej dráhy je tu možnosť stravovania a príp. ubytovania. Počas zimy tu v dvoch krytých pavilónoch vzniká ľadové kráľovstvo majstrov sochárov, ktoré navštevujú tisíce turistov. To však možno navštívim až v zime, aby som ich majstrovstvo videl a potešil sa ligotajúcim sa ľadom. Hneď len na skok je Bilíkova chata, ale k tej teraz nejdem, ale pri návrate od Zbojníckej chaty určite zájdem aj sem.

Pokračujeme po červenej trase, zelená odbočí dole k Bilíkovej chate. Nad dolinou Studeného potoka sa pred nami ukazujú štíty, ktoré občas zahalí mrak. Cestou pribudli nové informačné tabule NCH Hrebienok o nádhernej tatranskej prírode. Pokračujeme ku Studenému potoku. Ponad dolinu je slabšie vidieť na juh Kráľovohoľskú časť Nízkych Tatier. Chodník nás dovedie k odbočke k Rainerovej chate, ale pokračujeme na rázcestie nad Rainerovou chatou. Len trocha nižšie preteká Studený potok a trocha ďalej vpravo je vidieť Obrovský vodopád v Malej Studenej doline.

Treba odbočiť vľavo a pokračovať po modrej Veľkou Studenou dolinou, kde by sme po 2,5 h mali doraziť k cieľu putovania. Červená, ktorou sme išli, by nás okolo Obrovského vodopádu a Zamkovského chaty doviedla na Skalnaté pleso. Odchádzame v skupinkách chodníkom zčasti ešte lesom, sledujúc okolitú prírodnú scenériu. Okolie sa ešte len teraz začína zviechať z kalamity, ale aj vyschnuté stromy týčiace sa nad vznikajúcim novým lesným porastom majú svoje neopísateľné čaro.

Dorazili sme do pásma kosodreviny a hneď sa ukazujú štíty v plnej nádhere. Neskôr po padnutom a poškodenom drevenom moste v Bráne prejdeme na druhú stranu Studeného potoka a pokračujeme po väčších kamenných plochých balvanoch stále vyššie a vyššie. Medzi jednotlivými štítmi sú veľké kamenné polia zo zvetraných a popadaných častí. Po ďalšom prekročení potoka nás čaká posledná časť, síce trocha strmšia, ale stále pohodová. Okolo menšieho vodopádu sa dostaneme na plošinu a tu sa nám otvorí hladina Vareškového plesa s nádhernou zelenkavou vodou. Predo mnou je ďalšie stúpanie a za ním sa ukáže Dlhé pleso. To je už vidieť strechu chaty, a tak ideme ďalej, až ma chodník dovedie k cieľu dnešného snaženia, ku Zbojníckej chate. Z troch strán je obkolesená do výšky sa vypínajúcimi štítmi, ktoré osobne nepoznám, ale je to nádherný pohľad.

Zbojnícka chata

Leží vo vrchnej časti Veľkej Studenej doliny, v ktorej je najviac plies rôznych veľkostí a je ohraničená Slavkovským štítom, Východnou Vysokou, Javorovým štítom, Širokou vežou, Prostredným hrotom a priľahlými hrebeňmi (Vareškový, Štrbavý a Prostredný). Stojí v nadmorskej výške 1960 m. Bola postavená v roku 1907 ako poľovnícka a od roku 1910 slúžila aj turistickej verejnosti. Skoro do dnešnej podoby bola prestavaná v roku 1921. V 1984 až 1986 prebehla rekonštrukcia, v roku 1998 vyhorela a v nasledujúcom roku prebehla jej obnova (pozn. red.: viac o histórii sa dozviete v tomto článku). Ponúka turistom ubytovanie a stravovanie. Jej názov je odvodený od pytliackej minulosti v doline. Je čas si oddýchnuť a trocha zvlažiť hrdlo, niečo zjesť a načerpať energiu na zostup dole.

Odchádzam z malebnej lokality od chaty plný pekných zážitkov a výhľadov na okolie. Je leto, a tak je aj hodne turistov na chodníku, niekedy treba počkať, pustiť ľudí, čo idú nahor a potom pokračovať v zostupe. Miniem cestou jednotlivé plesá, ktoré som spomenul pri výstupe, ale aj tak sa pri nich na chvíľku zastavím. Veď je na čo sa pozerať. Pri malom vodopáde pod Vareškovým plesom je z plošiny nádherný výhľad dole do doliny a neskôr k Nízkym Tatrám. Dole cesta ubieha trocha rýchlejšie ako pri výstupe, ale obozretnosť a opatrnosť je tu vždy na mieste. Prichádzam do kosodreviny a potom les občas skryje štíty. Celý čas idem sám, lebo sa zdržiavam fotením a pozeraním po okolí. Pred smerovníkom dobieham niekoľkých priateľov a keďže je dostatok času, tak sa od Starolesnianskej poľany idem pozrieť k vodopádom na Studenom potoku. Cestou sa zastavím pri Rainerovej chate. Je tu dosť turistov, a tak len na chvíľku nazriem dovnútra.

Rainerova útulňa

Bola postavená v rokoch 1863 - 1865 nájomcom Smokovca - Jánom Jurajom Rainerom zo Spišskej Soboty. Slúžila ako prvá slovenská útulňa. Nachádza sa na Starolesnianskej poľane vo výške 1301 m. Po výstavbe chaty Kamzík slúžila ako sklad. Po zániku Kamzíka chátrala a opäť bola otvorená v roku 1998 pre verejnosť ako bufet a nosičské múzeum. Dnes je jej správcom Peter Petras ml. Nahliadnem dnu a pozriem si paletu starých zvoncov a rôznej horolezeckej výzbroje a výstroja.

Odchádzam smerom k vodopádom, aby som videl aspoň časť z nich. Chodník ma dovedie k Studenému potoku. Najzaujímavejší je Veľký vdp. a potom ešte Dlhý vdp., ale ten vidím len zčasti, lebo žltá značka je uzavretá. K Veľkému vdp. sa dá zísť na železnú lávku, a tak si ho viac vychutnať. Od rázcestia nad Dlhým vodopádom pokračujem mierne stúpajúc k Bilíkovej chate. Počas chôdze sa ukážu Kráľovohoľské Tatry a Popradská kotlina. Posledné stúpanie a som pri chate, kde sa na chvíľku zastavujeme a dáme si držkovú polievku a kofolu.

Bilíkova chata

Horská chata na JV úpätí Slavkovského štítu vo výške 1255 m v blízkosti Hrebienka. Jej pomenovanie je na pamiatku lyžiara Pavla Bilíka, ktorý bol nemeckým vojskom popravený v roku 1944 na hrade v Kežmarku. Predtým tu stála Ruženina chata a neskôr Guhrova chata. V blízkosti stáli tiež Studenopotocké kúpele (1884–1927). Dnes slúži na ubytovanie a stravovanie. Oddych a teplé jedlo prospelo, a tak je čas na odchod. Je tiež čas, aby sme došli na stanovený čas pred odchodom autobusu. Po chvíľke sme na vrchole Hrebienka a dole pôjdeme len po ceste a miestami značkovaným chodníkom. Cesta dole ubehla rýchlo a sme v Starom Smokovci. Ešte niekoľko záberov, zastavenie sa pri kostolíku a sme na parkovisku.

Záver

Nové skúsenosti, nové prostredie, nádherná príroda a samozrejme, tatranské štíty mali čo ukázať. Som rád, že som sa trocha otestoval a ešte nepatrím do starého železa. Dnešný deň bol celkom o niečom inom ako zažívam v domácom prostredí. Aj keď možno nezdolám vrcholky štítov, ale aj čaro dolín, plies a horských chát môže naplniť moje ciele do budúcnosti z návštev našich prekrásnych Tatier a ich čarokrásnej scenérie a nevšednej prírody.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek