Túra

Na Bôry a Sinú

20.08.07
Po skončení stretnutia "hikingáčov" som mal v pláne pokračovať hrebeňom Nízkych Tatier na západ. Nepriaznivá predpoveď počasia ma však núti zmeniť plán. Najlepšie dopravné spojenie domov mám z Liptova, a tak voľba padá na ďalší z bočných hrebeňov. Tentoraz odlesnený hrebeň Bôrov, ktorý na sever vysiela Poľana a ukončuje malebný vrchol Sinej.

Trasa

(M) Kosodrevina (1485 m) - Drevenica pod Derešmi (1440 m) - Krížske s. (1775 m) - (Č) Poľana (1890 m) - (Ž) Bôr-Zákľuky (1914 m) - Siná (1560 m) - Demänovská jask. slobody (820 m)

Po raňajkách sa lúčim so zvyškom partie (predbehol ma iba Boro) a vyrážam od chaty Kosodrevina. Včerajšia oddychová túra absolvovaná naľahko je minulosťou - na chrbte opäť tá ťažká... no veď viete. Ale po takmer rovinke je to zatiaľ v pohode, slnko príjemne hreje, pofukuje mierny vietor, turistická idylka.

Modrá magistrála

Smerujem po modrom traverze na západ. Táto magistrála vedúca prevažne v pásme kosodreviny s neveľkými výškovými zmenami spája Krížske sedlo s hornou stanicou sedačkovej lanovky pri Kosodrevine a napája sa na červenú hrebeňovku pod Ďumbierom. Po chvíli míňam odbočku žltej na Chopok a značka sa stáča na juhozápad obchádzajúc výbežok Derešov. V týchto miestach sú prameniská viacerých prítokov Bystrianky. Občas sa niektorý potôčik na chvíľu pripojí a skacká po chodníku, aby sa vzápätí stratil v kosodrevine. Jeden z prameňov je zachytený v rúrke, o vodu tu naozaj nie je núdza.

Z chodníka sa otvárajú výhľady na juh a za Pohroním vidno tiahle chrbty Slovenského rudohoria od Vepra až po Poľanu. Len rozložitý masív Baby (1617 m) zacláňa. Prichádzam na rázcestie v sedle Príslop (1518 m), kde magistrálu križuje žltá značka z Tálov cez Babu pod Dereše. Odtiaľto až po Krížske sedlo budem obdivovať meniacu sa scenériu hrebeňa Skalky (1980 m) a Žiarskej hole (1408 m) lemujúceho Vajskovskú dolinu z protiľahlej strany. Zo sedla chodník klesá až do pásma smrečiny a tesne pred rázcestím (odbočka dolu do Vajskovskej doliny) prechádzam okolo zvyškov drevenice. Škoda, taký šikovný zrub s neďalekým zdrojom vody by sa isto v týchto končinách hodil.

Naďalej až neočakávane strmo klesám lesom, aby som si to vzápätí nahradil. Postupne sa znova vymotávam z lesa, ani kosodrevina tu netvorí také súvislé plochy. To umožňuje porastom čučoriedok voľnejší rast a je ich tu požehnane. Netreba sa ani uhýbať z chodníka. Tak, ako stúpam, miznú aj posledné ostrovčeky kosodreviny a chodník sa vinie alpínskymi lúkami spestrenými modrými zvončekmi. Asi 400 m pred sedlom je posledný prameň, naberám do fliaš, lebo ďalšiu vodu na trase nemám.

Bôry

V Krížskom sedle (1775 m) sa do mňa opiera čerstvejší severozápadný vietor, pred ktorým som bol doteraz chránený hrebeňom. Aj mrakov sa nakopilo akosi viac - že by sa ohlasovaný front tak poponáhľal? Tak s príliš nezdržujem a zdolávam mierne stúpanie červenou na Poľanu (1890 m). Tu mením farbu značky na žltú, ktorá ma bude viesť až do konca túry. Hôľnato skalnatý hrebeň odpájajúci sa tu na sever tvorí viacero nevýrazných vrcholov a na dĺžke asi 5 km neklesá pod 1700 m. Jeden z vrcholov je Bôr, ale keďže na rôznych mapách je tak označený iný - volám všetky spoločne Bôry. Chodník je sezónne uzavretý od 1. 10. do 30. 6.

Ešte sa obzriem späť na Skalku a záver Vajskovskej doliny a spúšťam sa pár desiatok výškových metrov. Cez plytké sedielko skalnatým terénom stúpam na prvý (a najvyšší) z vrcholov - Zákľuky (1914 m). Odtiaľ pekne vidno, ako sa chodník hadí na ďalšie kopce. Obzerám sa a fotím východný pohľad smerom na Chopok, neskôr zas Krakovu hoľu a Poludnicu. Na skupinke skál predo mnou zazriem panáčkujúceho svišťa, ale trojnásobný zoom je na jeho portrét prislabý. Pohodovým tempom míňam rázcestník na Bôre (1888m) s prázdnou vrcholovou schránkou a postupne klesám na posledný z výraznejších vrcholov (1719 m).

Otvára sa výhľad na Liptov s Marou a priamo v smere postupu sa dvíha charakteristický vrchol Sinej. Odtiaľto je klesanie strmšie, objavuje sa kosodrevina. Aj oblačnosť sa trhá - žiaden front sa nekoná. Ako sa tak počas chôdze kochám, takmer som stúpil na chvost čiernej vypasenej vretenici vyhrievajúcej sa na kraji chodníka. Pri skupine skál na malej trávnatej plošinke zhadzujem batoh a nasledujem jej príklad. Po obede a výdatnom oddychu (nemám sa kam náhliť) pokračujem v klesaní.

Zhora sa to nezdalo, ale podľa toho, ako sa vrchol Sinej dostáva čoraz vyššie nad siluetu hrebeňa Roháčov, tuším, že to nebude len taký bezvýznamný kopček. Vchádzam do lesného stupňa, smrečina je tu hustá, úzky chodníček sa krúti pomedzi kríčky čučoriedia v podraste... pozerám, spoza ktorého sa dvihne chlpatá hnedá hlava. Chvíľku po rovine a znova nadol. V najnižšom bode má hrebeň 1300 m - až tak hlboko som klesol...

Siná

Zo sedla na vrchol Sinej (1560 m) vedie významová odbočka, takže batoh schovávam do smrečiny a hore stúpam na ľahko. Obchádzam vápencové skalky na úpätí a fotím kvetenu. Nasleduje krátky úsek lesom, výšvih po skale a záverečný úsek strmou lúkou. Z vrcholu je kruhový výhľad podobný, ako som mal na Poludnici rozdelený na dvakrát. Pod nohami Liptovská kotlina od Ružomberka cez Mikuláš po výbežky Vysokých Tatier, na obzore zubatý hrebeň Západných Tatier. Keď sa otočím, južný obzor zapĺňa hlavný hrebeň Nízkych Tatier od Ďumbiera cez Chopok a Dereše až po Chabenec.

Čas ma začína trochu tlačiť, tak sa veľmi nezdržujem. V sedle nakladám batoh a starým smrekovým lesom klesám do doliny. Chodník je miestami dosť strmý a vyšmýkaný, za mokra to musí byť kĺzačka. Postupne sa terén zmierňuje, chodník sa mení na kamenitú cestičku a pripája sa žblnkot potoka. Pomedzi stromy občas presvitajú biele skalné zrázy lemujúce svahy. V ústí dolinky potok prekonáva vápencový prah niekoľkými vodopádikmi a vymodeloval dokonca misy a hrnce. Mne zostáva posledných pár desiatok metrov popri štátnej ceste na parkovisko pri Demänovskej jaskyni slobody, kde počkám na autobus do Liptovského Mikuláša.

Fórum nová téma
Na Bôry a Sinú 20/08/07 00:00 nová téma
Najnovšie články autora
 
Túra Okolo Moštencov Mám obľúbenú túru, ktorú zvyknem s malými obmenami absolvovať aspoň raz za rok. Či už ako jarný rozbeh sezóny alebo ako operatívne vyplnenie voľného dňa. Netreba mi totiž stíhať žiadny dopravný spoj, jednoducho vypadnem z domu a po pár hodinách sa tam opäť objavím. 17/01/20 Michal Bukvai Súľovské vrchy
Túra Belá – Belianske skaly – Terchová Tradičné koncoročné stretnutie autorského kolektívu sa konalo znova pod Malou Fatrou. A tradične sme sobotnú túru absolvovali vo dvojici s Mirom. Keď som mu v predvečer predstavil môj plán, vravím mu: "Asi Ťa tento rok sklamem, bude to taká seniorská trasa podhorím..." Ale nakoniec sme boli spokojní. 29/12/19 Michal Bukvai Malá Fatra
Prístrešok Vrchlúky Z Ružomberka je vyznačených viacero alternatív prístupu na liptovskú vetvu hrebeňa Veľkej Fatry. Všetky sa stretávajú v oblasti Vlkolínskych lúk na západnom úpätí vrchu Sidorovo. V okolí Vlkolínca je tiež viacero trás NCH a pravdepodobne v rámci ich budovania postavili aj niekoľko prístreškov. Jeden sa nachádza na Vrchlúkach. 07/12/19 Michal Bukvai Veľká Fatra a Choč
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Alfa Walk King Advance – celokožené topánky Prvý dojem, ktorý som mal po rozbalení krabice s topánkami, bolo ohromenie. Prekvapili ma svojou mohutnosťou. Samozrejme, očakával som pevnú obuv. Keď som hľadal viac informácií o výrobcovi, dostal som sa k údaju, že firma vznikla v roku 1931. To vyvolávalo dojem dlhodobých skúseností založených na podmienkach drsnej nórskej zimy. dnes Henrich Tomáš Obutie
Túra Appenzellské Alpy – výstup na Gonzen Ešte si pamätám dejinný moment, v ktorom som vystúpil ráno z nočného vlaku Wien - Zürich v jednom malom mestečku vo Švajčiarsku neďaleko hraníc Lichtenštajnska. Neohromili ma ani tak hory naokolo, ako skalná stena štítu, týčiaceho sa skoro priamo nad železničnou stanicou Sargans. Pripadal mi z tohto miesta taký vysoký, akoby prevyšoval aj ostatné vrcholy, čo boli v dohľade. Tie sa pritom pohybujú medzi dvomi až tromi tisícmi metrov a on má len tisícosemsto. Blízkosť výšku robí. Obrazne povedané z tieňa vrchu Gonzen (1830), sa v regióne nedá vymaniť. Pohyboval som sa v ňom počas väčšiny potuliek v okolí. Nemožno sa teda čudovať, že ikonická hora Sargaselandu sa stala cieľom mojej prvej poznávacej celodennej alpskej túry. včera Vladimír Mikuš Svet
Reportáž Za starými smrekmi do pralesa Pilsko V chránenej krajinnej oblasti Horná Orava leží pod vrcholom Pilsko rovnomenný prales, tretí najväčší na Slovensku. Ide zároveň o náš najväčší smrekový prales. Rastú tu veľmi staré smreky, pri výskume pralesov sa tu našiel aj cca 500-ročný jedinec. Do tejto zaujímavej lokality sme sa vybrali pár dní pred Vianocami s vedcom Martinom Mikolášom. 27/01/20 Soňa Mäkká Reportáže

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Na Bôry a Sinú 20/08/07 00:00 nová téma
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry - Ďumbierske Tatry
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1914 m n. m.
    • min: 820 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 980 m
    • klesanie: 1645 m
  • Vzdialenosť
    • 19 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 29.7.2007
  • Štart trasy
    • šírka: 48.9333 ° SŠ
      dĺžka: 19.5979 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9981 ° SŠ
      dĺžka: 19.5834 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • pramene pod Derešmi, pred Krížskym sedlom
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • bus z Demänovskej Doliny
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.78 (0.11)