Túra

Na Bôry a Sinú

20.08.07
Po skončení stretnutia "hikingáčov" som mal v pláne pokračovať hrebeňom Nízkych Tatier na západ. Nepriaznivá predpoveď počasia ma však núti zmeniť plán. Najlepšie dopravné spojenie domov mám z Liptova, a tak voľba padá na ďalší z bočných hrebeňov. Tentoraz odlesnený hrebeň Bôrov, ktorý na sever vysiela Poľana a ukončuje malebný vrchol Sinej.

Trasa

(M) Kosodrevina (1485 m) - Drevenica pod Derešmi (1440 m) - Krížske s. (1775 m) - (Č) Poľana (1890 m) - (Ž) Bôr-Zákľuky (1914 m) - Siná (1560 m) - Demänovská jask. slobody (820 m)

Po raňajkách sa lúčim so zvyškom partie (predbehol ma iba Boro) a vyrážam od chaty Kosodrevina. Včerajšia oddychová túra absolvovaná naľahko je minulosťou - na chrbte opäť tá ťažká... no veď viete. Ale po takmer rovinke je to zatiaľ v pohode, slnko príjemne hreje, pofukuje mierny vietor, turistická idylka.

Modrá magistrála

Smerujem po modrom traverze na západ. Táto magistrála vedúca prevažne v pásme kosodreviny s neveľkými výškovými zmenami spája Krížske sedlo s hornou stanicou sedačkovej lanovky pri Kosodrevine a napája sa na červenú hrebeňovku pod Ďumbierom. Po chvíli míňam odbočku žltej na Chopok a značka sa stáča na juhozápad obchádzajúc výbežok Derešov. V týchto miestach sú prameniská viacerých prítokov Bystrianky. Občas sa niektorý potôčik na chvíľu pripojí a skacká po chodníku, aby sa vzápätí stratil v kosodrevine. Jeden z prameňov je zachytený v rúrke, o vodu tu naozaj nie je núdza.

Z chodníka sa otvárajú výhľady na juh a za Pohroním vidno tiahle chrbty Slovenského rudohoria od Vepra až po Poľanu. Len rozložitý masív Baby (1617 m) zacláňa. Prichádzam na rázcestie v sedle Príslop (1518 m), kde magistrálu križuje žltá značka z Tálov cez Babu pod Dereše. Odtiaľto až po Krížske sedlo budem obdivovať meniacu sa scenériu hrebeňa Skalky (1980 m) a Žiarskej hole (1408 m) lemujúceho Vajskovskú dolinu z protiľahlej strany. Zo sedla chodník klesá až do pásma smrečiny a tesne pred rázcestím (odbočka dolu do Vajskovskej doliny) prechádzam okolo zvyškov drevenice. Škoda, taký šikovný zrub s neďalekým zdrojom vody by sa isto v týchto končinách hodil.

Naďalej až neočakávane strmo klesám lesom, aby som si to vzápätí nahradil. Postupne sa znova vymotávam z lesa, ani kosodrevina tu netvorí také súvislé plochy. To umožňuje porastom čučoriedok voľnejší rast a je ich tu požehnane. Netreba sa ani uhýbať z chodníka. Tak, ako stúpam, miznú aj posledné ostrovčeky kosodreviny a chodník sa vinie alpínskymi lúkami spestrenými modrými zvončekmi. Asi 400 m pred sedlom je posledný prameň, naberám do fliaš, lebo ďalšiu vodu na trase nemám.

Bôry

V Krížskom sedle (1775 m) sa do mňa opiera čerstvejší severozápadný vietor, pred ktorým som bol doteraz chránený hrebeňom. Aj mrakov sa nakopilo akosi viac - že by sa ohlasovaný front tak poponáhľal? Tak s príliš nezdržujem a zdolávam mierne stúpanie červenou na Poľanu (1890 m). Tu mením farbu značky na žltú, ktorá ma bude viesť až do konca túry. Hôľnato skalnatý hrebeň odpájajúci sa tu na sever tvorí viacero nevýrazných vrcholov a na dĺžke asi 5 km neklesá pod 1700 m. Jeden z vrcholov je Bôr, ale keďže na rôznych mapách je tak označený iný - volám všetky spoločne Bôry. Chodník je sezónne uzavretý od 1. 10. do 30. 6.

Ešte sa obzriem späť na Skalku a záver Vajskovskej doliny a spúšťam sa pár desiatok výškových metrov. Cez plytké sedielko skalnatým terénom stúpam na prvý (a najvyšší) z vrcholov - Zákľuky (1914 m). Odtiaľ pekne vidno, ako sa chodník hadí na ďalšie kopce. Obzerám sa a fotím východný pohľad smerom na Chopok, neskôr zas Krakovu hoľu a Poludnicu. Na skupinke skál predo mnou zazriem panáčkujúceho svišťa, ale trojnásobný zoom je na jeho portrét prislabý. Pohodovým tempom míňam rázcestník na Bôre (1888m) s prázdnou vrcholovou schránkou a postupne klesám na posledný z výraznejších vrcholov (1719 m).

Otvára sa výhľad na Liptov s Marou a priamo v smere postupu sa dvíha charakteristický vrchol Sinej. Odtiaľto je klesanie strmšie, objavuje sa kosodrevina. Aj oblačnosť sa trhá - žiaden front sa nekoná. Ako sa tak počas chôdze kochám, takmer som stúpil na chvost čiernej vypasenej vretenici vyhrievajúcej sa na kraji chodníka. Pri skupine skál na malej trávnatej plošinke zhadzujem batoh a nasledujem jej príklad. Po obede a výdatnom oddychu (nemám sa kam náhliť) pokračujem v klesaní.

Zhora sa to nezdalo, ale podľa toho, ako sa vrchol Sinej dostáva čoraz vyššie nad siluetu hrebeňa Roháčov, tuším, že to nebude len taký bezvýznamný kopček. Vchádzam do lesného stupňa, smrečina je tu hustá, úzky chodníček sa krúti pomedzi kríčky čučoriedia v podraste... pozerám, spoza ktorého sa dvihne chlpatá hnedá hlava. Chvíľku po rovine a znova nadol. V najnižšom bode má hrebeň 1300 m - až tak hlboko som klesol...

Siná

Zo sedla na vrchol Sinej (1560 m) vedie významová odbočka, takže batoh schovávam do smrečiny a hore stúpam na ľahko. Obchádzam vápencové skalky na úpätí a fotím kvetenu. Nasleduje krátky úsek lesom, výšvih po skale a záverečný úsek strmou lúkou. Z vrcholu je kruhový výhľad podobný, ako som mal na Poludnici rozdelený na dvakrát. Pod nohami Liptovská kotlina od Ružomberka cez Mikuláš po výbežky Vysokých Tatier, na obzore zubatý hrebeň Západných Tatier. Keď sa otočím, južný obzor zapĺňa hlavný hrebeň Nízkych Tatier od Ďumbiera cez Chopok a Dereše až po Chabenec.

Čas ma začína trochu tlačiť, tak sa veľmi nezdržujem. V sedle nakladám batoh a starým smrekovým lesom klesám do doliny. Chodník je miestami dosť strmý a vyšmýkaný, za mokra to musí byť kĺzačka. Postupne sa terén zmierňuje, chodník sa mení na kamenitú cestičku a pripája sa žblnkot potoka. Pomedzi stromy občas presvitajú biele skalné zrázy lemujúce svahy. V ústí dolinky potok prekonáva vápencový prah niekoľkými vodopádikmi a vymodeloval dokonca misy a hrnce. Mne zostáva posledných pár desiatok metrov popri štátnej ceste na parkovisko pri Demänovskej jaskyni slobody, kde počkám na autobus do Liptovského Mikuláša.

Fórum nová téma
Na Bôry a Sinú 20/08/07 00:00 nová téma
Najnovšie články autora
 
Túra Roháče – Plačlivé a Ostrý Roháč Týždeň uplynul a po nevýraznom studenom fronte, ktorý načas zhoršil počasie cez víkend sa od západu znova rozširuje tlaková výš. Tradične, v sobotu sa chystá prechod ďalšieho, a tak, ignorujúc piatok 13-teho, znovu si so šéfom vybavujeme voľno v práci. Trasa je tentoraz jasná – pokračovanie hrebeňa Roháčov. 31/10/19 Michal Bukvai Západné Tatry
Túra Roháče – Baníkov a Tri kopy Letné horúčavy pominuli a s nimi aj búrky na horách, ktoré v auguste hrozili takmer každodenne. Na prvý septembrový týždeň predpovede hlásili stabilné slnečné počasie, ale už v piatok mal opäť od západu prechádzať front. Našťastie, keď má človek za šéfa turisticky naladeného človeka, nie je problém uvoľniť sa aj v pracovný deň. Nakoniec si voľno vybavil aj samotný šéf a operatívne sme sa dohodli na štvrtok. 23/10/19 Michal Bukvai Západné Tatry
Prístrešok Chata Závršie Počas putovania Bielymi Karpatmi a Chvojnickou pahorkatinou som si spravil okruh zo Sobotišťa. Pod Uchánkom je možnosť nocľahu v obnovenej útulni. Jedinou nevýhodou je neprítomnosť vodného zdroja. Pri klesaní do doliny potoka Teplica som v lokalite Závršie natrafil na chátrajúcu poľovnícku chatu s voľne prístupnou terasou. Môže poslúžiť ako alternatíva, ak niekto nestíha pod Uchánok. 05/10/19 Michal Bukvai Myjavská pahorkatina, Záhorie
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. dnes Soňa Mäkká Publicistika
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Útulňa Hájovňa v sedle Červená studňa Vraciam sa späť k tajchu Červená studňa a špekulujem nad umiestnením novej turistickej útulne v rovnomennom sedle. Pri murovanom dome priamo pri ceste sa ozýva krik detí. Podľa posedení to tam vyzerá na bufet. Pozerám, či je teraz funkčný. včera Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Na Bôry a Sinú 20/08/07 00:00 nová téma
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry - Ďumbierske Tatry
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1914 m n. m.
    • min: 820 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 980 m
    • klesanie: 1645 m
  • Vzdialenosť
    • 19 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 29.7.2007
  • Štart trasy
    • šírka: 48.9333 ° SŠ
      dĺžka: 19.5979 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9981 ° SŠ
      dĺžka: 19.5834 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • pramene pod Derešmi, pred Krížskym sedlom
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • bus z Demänovskej Doliny
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.84 (0.31)