Výhľad zo Sokola
Túra

Májové Strážovské vrchy na 2 dni

28. 06. 2019
Strážovské vrchy skrývajú vo svojej rozsiahlosti množstvo turisticky zaujímavých oblastí. Návštevníci prichádzajú hlavne k vychytenejším: Strážov, Vápeč, Súľovské skaly prípadne Manínska tiesňava. Nie som výnimka. Aj keď mám trvalé bydlisko na juhovýchodnom okraji menovaných vrchov, veľa oblastí je mi turisticky neznámych. Hlavne dopravne nedostupnejšie z regiónu hornej Nitry. Nastal čas skúsiť zaplniť pár bielych miest v mojej mape.

Prvý deň

Ilava – Sokol – Košecký hrad – Rohatá skala – Mojtín – Ostrá Malenica – Slopná

Po troche plánovania na mape volím variant len po značených turistických chodníkoch s jedným nocľahom. Trasa má do štyridsať kilometrov a návrat v rovnaký deň je pre mňa nereálny. Druhý deň budem ľahko improvizovať. Začal máj, predpoveď počasia nie je zlá, s bivakom by nemal byť problém.

Sokol

Deň pred štátnym sviatkom ráno po šiestej vystupujem z vlaku, s batohom na chrbte a s paličkami v rukách, vo všeobecne známom mestečku Ilava. Aby som tu bol takto skoro, musel som nastúpiť po štvrtej na cestu. Čaká ma dlhý deň. Prechádzam v tomto čase ľudoprázdnymi ulicami, navštívim (prekvapivo otvorený) kostol v zajatí kláštorných budov, chránených ostnatým drôtom. V areáli kláštora je už dávno osadenstvo z iných dôvodov ako je modlenie.

Obývanú oblasť opúšťam po turistickej značke cestou smerujúcou na Valaskú Belú. Našťastie, po chvíli chôdze po asfalte chodník odbočuje vľavo a miernym neustálym stúpaním naberá nadmorskú výšku. Z oproti prichádzajúceho dôchodcu pokročilejšieho veku sa vykľuje aktívny človek. Zrána si takto zvyčajne vybehne na skaly Sokola. Udržiava sa tak v kondícii. Inšpirujúce. Zo sedla pod Sokolom len štvrťhodinka s ostrejšou značenou odbočkou z chodníka a zdolávam vrchol. Z hrany Sokola sa otvára neskutočný výhľad východným smerom: osada Háj, Vápeč nad Hornou Porubou, kopec Homôľky na obzore. Všetko to umocňuje jasná modrá ešte raňajšia obloha a tmavé pahorky lesnatých hôr. Privítal by som pár bielych baránkových obláčkov, nech sú fotografie krajšie, no nebudem neskromný. Naordinujem si raňajky, aby nielen duša, ale aj telo sa nabilo energiou. No nedá sa sedieť a kochať sa dlho. Dĺžka trasy mi to neumožňuje.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Košecký hrad

Vraciam sa do sedla a značkou zostupujem do osady Háj. Odbočujem k Malému Košeckému Podhradiu. V tejto časti obce sa nezastavujem, štýlová krčmička je ešte zatvorená, len zbežne čítam informačnú tabuľu o hrade a podhradí. Za poslednými domami odbočkou k hradu stúpam na hradný kopec. Vrchol je úplne pokrytý lesom. Len na mieste ruín, tvorených niekoľkými nízkymi kamennými múrikmi nad skalnatým bradielkom, je trochu svetlejšie. No aj to umožňuje pekné pohľady na obec a časť prejdenej trasy so Sokolom. Krátka pauza a idem ďalej. Veľké Košecké Podhradie je ozaj väčšia obec. Pohostinstvo je tu v plnej prevádzke. Dopĺňam energiu radlerom a pri pulte dobíjam baterku mobilu. Deň pokročil, teplota stúpla, a tak aj posedenie v chládku poteší.

Rohatá skala

Z obce stúpam obhospodarovanými pasienkami a lúkami medzi zalesnené kopce. Pekná zelená krajina. Poľná cesta ma privádza otvoreným priestorom až do sedla Mraznica. Ďalej pokračujem v tieni stromov zvážnicou po vrstevnici v poloblúku k strmo stúpajúcej odbočke na Rohatú skalu. Niektoré partie naberania výšky mi dajú dosť zabrať. Krátku pauzu na nabratie dychu absolvujem na vyhliadke pod Rohatou skalou. Dnešné výhľady nemajú chybu. Po chvíli pokračujem k hrebeňu. Pod vrcholom zhadzujem batoh a naľahko zdolávam pomocou reťaze posledný úsek k vrcholovému krížu. Posedávam, fotím. Toto miesto s výhľadmi od juhu k severozápadu je úchvatné. Problémom je len to, že čas rýchlo ubieha. Už nenáročnejšou trasou pokračujem ďalej. V priestore Za Rohatou som mal snahu nájsť jaskyňu Žuráňová pokladnica, uvedenú v jednej navigácii. Bol to márny pokus. Teda rád by som vedel, či reálne existuje.

Mojtín

Nasleduje pozvoľné klesanie lesom a pasienkami popri salaši do Mojtína. Obec je v úplnom obkľúčení hôr. Pritom to nie je žiadna malá osada. Aj turistické značky vyrážajú z obce piatimi azimutmi. Krčma je otvorená, posilňujem sa a zaujímam sa o obraz na stene. Vraj nie som prvý, koho zaujal. Hodí sa sem, aj keď tu asi zákazníci pijúci červené víno nie sú bežní. Deň sa dávno preklopil do druhej polovice. Možnosť dosiahnutia Slopnej v rozumnom čase sa mi zdá reálna. Umožnilo by mi to presun autobusom do Priedhoria. V mape tam figuruje turistický prístrešok aj s prameňom na kraji osady. Dobré miesto na bivak. Tak vyrážam vpred. Pred veľkým kostolom vidím sochu „večného cisárskeho vojaka“ Ladislava Škultétyho Gábriša. Prekvapí ma to, ale okamžite sa mi obnovia spomienky. Čítal som knihu a čo-to aktuálneho zachytil v rozhlase. Leží už v rodnej zemi. No to by bol iný článok.

Ostrá Malenica

Opustím obec a znovu stúpam k hrebeňu. Ešte pár obzretí späť. V diali sa vystrkuje aj vrchol Strážova. No dnes nie je objektom môjho záujmu, vzďaľujem sa od neho. Prejdem cez pasienky a vstúpim do lesa. Pekným chodníkom zalesneným terénom zdolávam Malenicu. Odbočením vpravo sa vydávam odbočkou značky k Ostrej Malenici. Pekný zážitok. Štvrťhodinový presun zmiešaným lesom v zlatej hodinke fotografa pred večerom. Chodník, vinúci sa úzkym hrebienkom medzi skaly v tieni pekných borovíc, ponúka prvé výhľady do okolia. Končí sa skalným ostrohom s kovovým krížikom. Obdivujem pohľady do okolia. Strážov, najvyšší kopec, čo vrchom meno dal. Siluety Manínov v diaľke nad Považskou Bystricou. Dobre som plánoval a mal som šťastie na počasie. Len deň ubieha rýchlo a časový plán má trhliny.

Slopná a Priedhorie

Otáčam sa a cez Malenicu, pomerne ostro klesám k Podmalenici. Pár domov pod horou. Tak ako sa predlžujú tiene, naťahujem krok. V pribúdajúcom šere dosiahnem obec Slopná. Celú ju rýchlo preletím. Nedozviem sa teda v krčme, či je obec verná svojmu menu. Autobus má zástavku až na rázcestí na Pružinu. Možno s päťminútovou rezervou stíham. Už za úplnej tmy vystupujem z autobusu v Priedhorí, miestnej časti Pružiny. Nevynechám miestnu pizzériu. Porušujem zásady zdravej výživy a objednávam si jednu okrúhlu s pivkom. Požiadam o dobitie mobilu. Pizza je dobrá, už dávno som nemal niečo také. Obsluha odchádza s rozvozom. Zostávam na terase, mobil na barovom pulte. Využijem viac ako hodinku a uvediem sa do stavu, v ktorom môžem rovno vliezť do spacáka. Rozvážka sa pretiahla, no mobilu to pomohlo. V takom počasí a pri takých scenériách fotenie zobralo veľa energie. Už len krátky presun za posledné domy. Je tu upravené, novotou voňajúce oddychové miesto s prameňom, celé pod ochranou sochy sv. Jána Nepomuckého na križovatke. Krížom medzi stĺpiky prístrešku naťahujem hamaku, doplním karimatku a polovisiac v hamake, pololežiac na stole strávim pokojnú noc. Dnes to bol dobrý deň. Cez štyridsať kilometrov vo veľmi interesantnom prostredí.

Druhý deň

Priedhorie – Hrubá Kečka – Pružina, Podskalie – Horný Moštenec

Sedlo Samostrel

Vstávam do chladivého májového rána. Prameň osvieži, na lúčke pospávajú dve postavy v spacákoch. Neviem, kedy dorazili. Podľa vlasov a tvaru tiel asi dievčence. Dúfam, že som ich nerušil chrápaním. Tak aspoň teraz ráno skúšam v tichosti opustiť priestor. Nastupujem trasu k sedlu Samostrel. Vedie asfaltovou cestou úzkou dolinou popri toku potoka. Sú tu pomerne dobré možnosti bivakovania. Pohodovým tempom dorazím až ku križovatke pod Hrádkom. Odbočka vpravo vedie k Strážovu, prípadne k Zliechovu. Nezastavujem sa, postupujem za svojím cieľom. Po chvíli asfaltka končí a prudšie stúpam lesnou cestou až ku krížu v sedle Samostrel. Posedím pri funkčnom turistickom prístrešku a špekulujem nad aktivitami, ktoré by mi mohol svojou polohou umožniť. Trošku ma láka zbehnúť do Čičmian. Z obce už spojenia na hornú Nitru sú bezproblémové. Chodník do svahu smerom ku Kečke svojou strmosťou nepôsobí prívetivo. Inak, už som tu asi bol. Môj prvovýstup na Strážov viedol po hrebeni od Fačkova. Bol tam v tých časoch značený chodník. No mám to zahmlené v dejinách, nedal by som pre to ruku do ohňa.

Hrubá Kečka

Po chvíľke váhania absolvujem lesom svižný výstup až na hrebeň. Terén sa tam otvára, horské lúky dotvárajú ráz krajiny. Vrchol Hrubej Kečky nie som schopný ani definovať. Tabuľka pripevnená na buku rastúcom na kraji pasienka sa mi nezdá ako vrcholová kóta. Stretávam sa aj s názvom Kačka, tak neviem, čo je pravdivejšie. Májovou trávou pod oblohou s bielymi obláčikmi postupujem ďalej. Pohybujem sa v najvyšších polohách dnešnej túry. Netrvá dlho a začínam klesať opäť v tieni lesa. Chodník strieda regulárna lesná cesta. Cestou ma zaujme pekne upravený areál Priepasti medzi Kačkami "Kortmanka". Dobré informácie, zabezpečený vchod do podzemia. Využijem posedenie pri chate a trošku zrelaxujem a znížim stav zásob proviantu.

Pružina

Plný energie kráčam znovu ďalej až ku komunikácii v sedle nad osadou Briestenné. Napájam sa tu na cestné spojenie z Pružiny na Domanižu. Zostupujem po asfalte. Cesta nezachádza do Briestenného, tak ako zvedavý človek odbočujem medzi domy. Fotím drevenú zvoničku a niekoľko zostávajúcich dreveničiek. Najviac ma zaujme murovaná stavba, no je z nepálenej tehly, s upraveným okolím. Pekná chalúpka. Ako amatér, čo vymuroval dve jadrá v paneláku, oceňujem majstrovstvo murára. Fotím budovu a zrazu vyjde von majiteľka. Trošku zaskočený, v snahe ustáť situáciu, chválim ich úspešnú snahu zachovať skvost. Nevidím to často. Módnejšie je zbúrať a postaviť čosi inovatívnejšie. Znovu sa vraciam na cestu a popri zaujímavých skalách prírodnej pamiatky Briestenské skaly dosahujem obec Pružina. Dosť veľká dedina. Chvíľu to trvá pokiaľ prídem do centra. Pár starých domov, teraz už zanedbaných, poukazuje, že nebola v minulosti až tak chudobná. V reštaurácii si, klasicky, objednávam kávu a radler.

Podskalie a Horný Moštenec

Využijem možnosti hromadnej dopravy a autobusom sa preveziem do obce Podskalie. Hneď za dedinou nestojí svätý, aspoň som si nevšimol, ale vypína sa kopec Veľké skaly. Názov popisuje scenériu veľmi dobre. Aj keď tam vedie chodník, s návštevou skalného mesta Podskalský Roháč mám iné plány. Bude to vhodný výlet s dámskou spoločnosťou. Rolu má, že bude mať možnosť nalepiť si Wander Card do zápisníka. Čosi pofotím v obci.

Pokračujem po turistickej značke cez lúky v širokom údolí pod Veľkými skalami a Roháčom smerom k Hornému Moštencu. Biele obláčiky na oblohe tmavnú. Niečo sa chystá. V pohľade späť ma udivuje majestátnosť Ostrej Malenice. Takto vyzerá impozantnejšie, ako by očakával človek, čo tam bol včera. Prejdem kúsok lesom a už som nad miestnou časťou Považskej Bystrice. Cesta bola nenáročná a nebyť krátkeho blúdenia aj rýchla. V Hornom Moštenci klasicky káva, radler, pivo. Pod prístreškom krčmy bez úrazu prežijem krátku dažďovú prehánku. Aj keď je len pred druhou poobede, využijem šancu a rezignujem na snahu doraziť pešo až na vlak do Považskej Bystrice. Príroda dáva príležitosť, robí zlodeja a môže sa prejaviť moja lenivosť. Takže mestskou dopravou na stanicu, vlakom do Trenčína a už to nie je problém.

Fórum 9 príspevkov
Májové Strážovské vrchy na 2 dni 04/07/19 23:00 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Z Čergovského Minčola na Dukliansky priesmyk (2) Matka Božia držala nad nami v noci ochranný plášť na Svätej hore Javor. Vstávame do pokojného rána. Balenie trvá len krátko. Využijeme ešte možnosť raňajok v kultúrnejšom prostredí. Najväčší možný objem kávy sa snažím zohriať na vyššiu teplotu. Jej farba prekryje, ako dúfam len subjektívny, dojem závadnosti miestnej vody. Snažím sa totiž ušetriť niečo z posledných zásob z Kráľovej studne na priame pitie. Zostal mi necelý liter. Pribalím 1,5 l menej kalnej. Neviem, čo nás čaká. Nádej dáva sedlo s príznačným menom Regetovská voda. 19/09/20 Vladimír Mikuš Nízke Beskydy
Túra Z Čergovského Minčola na Dukliansky priesmyk (1) Každý máme niečo také, čo v živote tlačíme pred sebou. Čo z mnohých, či už z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nerealizujeme. V turistike to u mňa bola červená trasa z Duklianskeho priesmyku hranicou na západ. Nebola to sizyfovská námaha, no nezrealizovaný projekt ma trápil. Postupne sa z rešpektu stával strach z náročného pochodu. Až v tento rok nastal čas, aby som pre mňa ťažkú výzvu premenil na spomienky. 12/09/20 Vladimír Mikuš Nízke Beskydy, Čergov
Prístrešok Sokol a Sokolia skala Pri tohtoročnom letnom putovaní z čergovského Minčola do Duklianskeho priesmyku som narazil na niekoľko novších objektov neuvedených v mapách. Informácia o ich existencii a polohe by pravdepodobne ovplyvnila moje plánovanie viacdenného putovania trasou s minimom kontaktov s civilizáciou. 21/08/20 Vladimír Mikuš Čergov
Najnovšie články na titulke
 
Cyklotúra K vodopádom Rheinfall Po cyklotúre okolo Bodamského jazera mi na mape padol zrak na vodopády Rheinfall, ktoré síce ležia vo Švajčiarsku, no len asi 50 kilometrov západne od nemeckej Konstanze. Tam a späť by to bolo 100 kilometrov, čo je zvládnuteľná porcia na jednodňovú cyklotúru. dnes Dominik Baco Svet
Reportáž Kosili sme Mackov bok, aby sa darilo poniklecom Mnohí z nás chodia na jar obdivovať nápadné fialové poniklece. No nie každý vie, že horské lúky, kde tieto a ďalšie vzácne kvety rastú, vznikli činnosťou človeka stáročia dozadu. A na to, aby prežili, potrebujú ďalej jeho asistenciu. Inak na ich miesto príde tráva, kríky, les. A nemali by sme vlastne nechať prírodu, nech si robí, čo chce, a keď sa o poniklece nepostará sama, nechať ich zmiznúť? Aj tieto otázky sme riešili počas dobrovoľníckej brigády zameranej na kosenie rezervácie Mackov bok pri Slovenskej Ľupči. včera Soňa Mäkká Reportáže
Túra Zamkovského a Téryho chata zo Smokovca Opäť sa po čase dostávam do Vysokých Tatier, aby som spoznal ďalšie tatranské chaty v našich veľhorách. Trocha vysokohorskej turistiky nezaškodí, aj keď to nebude niekde na vrchole tatranského štítu. Veď aj tatranské doliny majú svoje nezabudnuteľné čaro strávené na chodníku. Zároveň obohatí turistu o krásu tatranských vrcholov počas prechodu dolinou k niektorej horskej chate. Veď niektoré sú aj v nadmorských výškach nad 2000 metrov, takou je známa "Térynka". Scenéria skalnatých vrcholov po oboch stranách dolín len dodá šľahačku s čerešničkou na torte. 25/10/20 Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Májové Strážovské vrchy na 2 dni 04/07/19 23:00 9 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Strážovské vrchy (CHKO Strážovské vrchy)

  • Počet dní
    • 2

  • Nadmorská výška
    • max: 909 m n. m.

    • min: 240 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1816 m

    • klesanie: 1751 m

  • Vzdialenosť
    • 58 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 07.05.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 49.0015 ° SŠ
      dĺžka: 18.2361 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.0557 ° SŠ
      dĺžka: 18.4112 ° VD
      » Mapa

  • 1. nocľah
    • šírka: 48.99827 ° SŠ
      dĺžka: 18.48089 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Prameň svätého Janka, Priedhorie

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Ilava (vlak, bus)
      Slopná (bus) - Pružina-Priedhorie (bus)
      Považská Bystrica (vlak, bus) - Pružina-Priedhorie (bus)
      Pružina (bus) - Podskalie (bus)
      Horný Moštenec (bus, MHD) - Považská Bystrica (vlak, bus, MHD)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.31 (0.5)