Túra

Na Vtáčnik z Baškovej doliny

09. 06. 2019
Nedávno Danka napísala článoček o dvoch zaistených úsekoch v lezeckých skalách nad Baškovou dolinou. Chcel som ich prejsť, ale okrem toho by som rád vybehol na Vtáčnik. Keď k tomu pridám Kuní vrch, ktorý na mape vyzerá zaujímavo, mala by z toho byť celkom pekná prechádzka.

Tak som sa v polovici mája vybral do Lehoty pod Vtáčnikom. V dedine som zbadal zelenú značku, ktorej som sa držal. Rozbitou asfaltkou ma priviedla do Baškovej doliny. Našiel som parkovisko a o 7.15 h som na ňom odstavil auto. Parkovisko bolo ohradené páskami, lebo tu o týždeň bude festival Jagafest. Na stromoch viseli tabule s programom. Zaregistroval som prednášky o jóge a indickú kuchyňu s vegetariánskym jedlom. Nič pre mňa...

Skaly nad amfiteátrom

Vybral som sa hore dolinou a prišiel som k smerovníku na Jitkinu vyhliadku. Znamená to, že som zaparkoval vyššie, ako som plánoval. Neprekáža, pôjdem prechádzku naopak. Zabočil som v smere šípky a stúpal som po zvážnici. Po chvíli bolo zrejmé, že cesta nevedie k Jitkinej vyhliadke, ale na hrebeň, ku skalám nad amfiteátrom. Tie som si chcel pozrieť tiež, preto som pokračoval ďalej.

Skaly nad amfiteátrom sú priamo na hrebeni pár metrov severozápadne od sedla. Ich juhozápadné steny sú takmer zvislé. Z vrcholu je výhľad do Baškovej doliny a priamo pod najvyššou skalou je nepravé dvojité okno. Chcel som si ho pozrieť zdola, tak som bralá podišiel. Sú ozaj veľmi príkre, zdola som sa k okienku nijako nevedel dostať. Až keď som prišiel na záver skál, vybral som sa hore strmým žľabom. Cestou som míňal asi tri metre vysokú nepravú skalnú bránku.

Naspäť do doliny som sa vracal pár metrov nad zvážnicou, pretože som si tam všimol ďalšie skaly. Sú pekné, ale bez vyhliadky, lebo sú v lese. Jedna skalná veža sa schovávala za strom.

Jitkina vyhliadka

Zbehol som do doliny a vybral som sa k miestam, kde som tušil Jitkinu vyhliadku. Prišiel som k lezeckej skale Radegast. Je to menej členité bralo, ale na chodníku pod ním je orientácia pre turistov. Hmm. Na Jitkinu vyhliadku treba ísť chodníkom doľava. Chodník bol značený nálepkami, ale už som bralá prešiel a žiadnu vyhliadku som nevidel. Rozhodol som sa preto, že si skaly pozriem zhora.

A keď som sa vyštveral nad ne, zbadal som skalný ostroh s reťazou. Hurá, našiel som ju. Zo svahu tu do doliny vybieha skalný múr, ktorý je na troch miestach prerušený hlbokými špárami. Prvé dve sa prekonávajú za pomoci reťazí, poslednú užšiu treba prekročiť. Keďže v noci pršalo, skaly boli klzké. Bol to dobrý adrenalín, ale výhľad zo záverečnej veže je parádny. Zapísal som sa do knihy a vrátil som sa k batohu.

Pokračoval som v obchádzaní brál. Kdesi som však stúpil na mokrý papek a “prásknul jsem sebou o zem”. Našťastie tam na malom fliačiku neboli žiadne skaly ani kamene, takže sa to obišlo bez úrazu.

Vtáčnik

Zbehol som k potoku a stúpal som hore dolinou. Na pravej strane sú ďalšie lezecké steny, Baškova dolina je lezecké eldorádo. Cesta zahla na svah a vyviedla ma na hrebeň, kde som ju opustil. Pomaly som začal byť hladný. Našiel som si pekný peň, na ktorý som sa zložil, a zistil som, že nemám vodu. Kdesi som ju vytrúsil. Keďže som netušil kde, a ani som si nepamätal svoju trasu presne, nemalo zmysel vracať sa a hľadať ju. Takže som zvyšok prechádzky išiel nasucho.

Na hrebeni bol sneh. Spočiatku ho nebolo veľa, ale vyššie mala súvislá snehová pokrývka asi 5 centimetrov. Bolo nad nulou a sneh sa topil. Bol čerstvý, májový, tak som ním zaháňal smäd. Prišiel som pod vrchol Vtáčnika a značka ma zaviedla na chodník, ktorý vrchol podchádza. Lenže chodník sa postupne strácal až zmizol úplne. Bolo sa treba vrátiť. Najprv som však išiel preskúmať zaujímavú skalu s dierou. Je tu celkom pekné nepravé skalné okno.

Z vrcholu Vtáčnika (1346 m) bol zaujímavý výhľad na hory. Sú tu listnaté lesy. Lenže zatiaľ čo stromom na hrebeni listy chýbali a pod nimi bol sneh, nižšie sa lesy zelenali. Hore bola zima, dole jar.

Kuní vrch

Vrátil som sa na Malú homôľku a zostupoval som po značke. Minul som veľmi slabý prameň a kúsok pod ním som zamieril na hrebeň. Sú na ňom husté umelé smrečiny. Hrebeň ma priviedol na Kuní vrch (1112 m). Podľa mapy som tu očakával bralo na spôsob Kaľamárky, je tu však iba hromada veľkých balvanov. Dajú sa v nich nájsť hlboké previsy, ale Kuní vrch ma sklamal. Schádzal som z neho po kamennom mori, ktoré je tvorené veľkými machom obrastenými skalami.

Zbehol som do sedla Vrvrava, v ktorom je škaredá honosná chata a kúsok ďalej pod stromami pekná chatička. Pod chatičkou je odbočka k vyhliadke. Vybral som sa na ňu. Je tu skalný pás a z jeho hornej hrany je výhľad do Baškovej doliny. Vidno aj Jitkinu vyhliadku, ale Volkov zub, na ktorý mierim, z vyhliadky nevidno.

Volkov zub

Zbehol som zo skál a zostupoval som dolu svahom. Na jednom mieste som križoval bývalú zvážnicu, ktorá sa zmenila na močiar so záružlím. Kúsok pod cestou som sa na blate šmykol a letel som k zemi. Už opäť. Reflexívne som dal pod seba ruku a spadol som… priamo do žihľavy. Takže reumu mať nebudem.

Po čase som prišiel na chodník, ktorý ma zaviedol ku skalnej veži Volkov zub. Je na nej reťaz a niekoľko kramlí. Vyliezol som hore a zistil som, že ďalej ferrata nepokračuje. Keby som to vedel, netrepal by som sa hore s batohom.

Aj z Volkovho zubu je pekný výhľad do Baškovej doliny. Zapísal som sa do knižky a vybral som sa dolu istením. Dnes tu okrem mňa nie je ani nohy, takže som sa nebál, že by som zhodil kameň na nejakého lezca. Pod Volkovým zubom je ferrata nenáročná, medzi jej atrakcie patrí prechod popod zaklinený balvan a výstup na malú skalnú vežičku.

Zbehol som z ferraty a zamieril som k potoku. Konečne voda. Sadol som si na kameň a zjedol som neskorý obed. Nato som zbehol do doliny a o 15.15 h som sa vrátil na parkovisko. Keď som prichádzal k autu, začalo mrholiť a pršalo celou cestou domov. Miestami dosť husto.

Záver

Bola to trochu dobrodružnejšia prechádzka, ale mala všetko, čo od peknej túry očakávam. Výrazný vrchol, množstvo vyhliadok a množstvo skál. Samozrejme, najväčšími magnetmi boli Volkov zub a Jitkina vyhliadka. Brál je tu však veľa, stálo by za to obehať ich všetky.

Fórum 4 príspevky
Na Vtáčnik z Baškovej doliny 12/06/19 14:56 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Na najvyšší kopec galantského okresu Počas veľkonočných sviatkov som si všimol, že na Hikingu nie je opis trasy, ktorá by ležala celá v galantskom okrese. Rozhodol som sa, že to napravím. Ale kam ísť, keď je v okrese také množstvo atraktívnych turistických cieľov? Vybral som sa na najvyšší kopec okresu, na Šalgočskú dvojtisícovku. 30/05/20 Martin Knor Podunajsko
Túra Skaly v okolí Ďurďového Súľovské vrchy sú jednou z najatraktívnejších oblastí Slovenska. Vedie cez ne množstvo turistických chodníkov, a kde nie sú chodníky, tam sú rezervácie. Napriek tomu sa aj v tejto oblasti dajú nájsť miesta plné brál, v ktorých sa môžete motať ako chcete a za celý deň nestretnete ani jedného jediného výletníka. 11/05/20 Martin Knor Súľovské vrchy
Túra Nový Zéland - Wai-O-Tapu a Waimangu Wai-O-Tapu a Waimangu sú geotermálne aktívne územia neďaleko mestečka Rotorua na Novom Zélande. Horúca magma je tu blízko pod povrchom, vďaka čomu z puklín stúpajú pary a tečú tu horúce potôčiky. Jazierka majú divoké farby, pretože sú v nich rozpustené minerály, a prieduchy lemujú kryštáliky síry. 21/04/20 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Holica – na okraji Západných Tatier Tatranský národný park končí nenápadným vrcholom s názvom Holica. Bližšie upútal moju pozornosť túto jar, keď kvôli vírusu hľadám nejaké pokojnejšie miesto na túru. Je už mimo národného parku, takže netreba riešiť ani pohyb po značených chodníkoch či sezónnu uzáveru. dnes Soňa Mäkká Západné Tatry
Extra Poznáte slovenské hory? (odpovede) Pred týždňom ste si mohli overiť svoje vedomosti v teste, ktorý som pre vás pripravila na základe poľských kníh z 19. storočia. Škoda, že knihy nie sú preložené do slovenčiny. Prečítali by ste si všetky dobré veci, ktoré o vás autori napísali. V žiadnej z kníh som nenašla nič negatívne o Slovákoch. Naopak, všetci autori napísali, že ste predovšetkým veľmi pohostinní, sympatickí, pokojní a veľmi čestní. A vždy máte dobrú náladu. Týchto komplimentov je v knihách oveľa viac. Myslím si, že niektoré by vás možno prekvapili. dnes Beata Okulińska Zaujímavosti
Túra Okruh Jánošíkovými dierami so synom V Jánošíkových dierach sme boli naposledy na jeseň v roku 2012. Bol s nami vtedy aj náš Janino, len sme o ňom ešte nevedeli. A keďže si na svoj maternicový zážitok samozrejme nepamätá, v rámci dohody, že každý týždeň počas pracovných dní si spravíme aspoň jeden celodenný výlet, sme sa vybrali práve sem. Síce to je z Bratislavy už celkom kus, ale ešte sa to v rámci jedného dňa otočiť dá. A keď môžeme na jednodňovky do troch hodín cesty chodiť do Álp, prečo by sme nemohli aj v rámci Slovenska? včera Martina Haratíková Malá Fatra

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Na Vtáčnik z Baškovej doliny 12/06/19 14:56 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Vtáčnik (CHKO Ponitrie)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1346 m n. m. – Vtáčnik

    • min: 590 m n. m. – Baškova dolina

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1175 m

    • klesanie: 1175 m

  • Vzdialenosť
    • 16 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 16.05.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.6619 ° SŠ
      dĺžka: 18.6311 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.6619 ° SŠ
      dĺžka: 18.6311 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Nováky (vlak, bus) - Lehota pod Vtáčnikom (bus, parkovisko v Baškovej doline)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.25 (0.51)