Rozhovor

Chcete zabiť medveďa?

07.08.07
Leto je v plnom prúde a medzi turistami stále rezonuje téma medvede. Čo robiť, ked sa s ním stretneme? Ako zabrániť tomu, aby sa medvede naučili chodiť ku kontajnerom? Naozaj ich treba polovicu vystrieľať? Na tieto a ďalšie otázky nám odpovedal Robin Rigg zo spoločnosti SWS - Slovak Wildlife Society.

Na úvod klasická otázka - čo robiť pri stretnutí s medveďom?

"Klasicky odpovedáme, že závisí od situácie. Odporúčame pozrieť si tento link." (Link sme si pozreli a keďže sú tu naozaj obsažné rady, ako riešiť rôzne varianty stretnutia s medveďom, rozhodli sme sa ich sem neprepisovať.)

Stretla som sa s delením medveďov na divé a synantropné, ktoré už vedia, že v blízkosti ľudských obydlí je potrava. Je tam rozdiel pri ich stretnutí sa s človekom?

"Synantropné medvede predtým žili v prírode a nechodili k ľudskym obydliam, naučili sa to postupne. Môžeme zabrániť, aby sa takými stali, ak budeme dodržiavať preventívne opatrenia. Väčšina konfliktov medzi medveďom a človekom sa týka potravy. Treba uložiť stravu aj odpadky tak, aby sa k nim medveď nedostal. Ak varíte vonku, vyčistite priestor ohniska. Pachy z jedla (ale napr. aj parfémy či dámske vložky) sú silným lákadlom pre medveďa. Ak stanujete, nevarte ani nenechávajte potravu v stane.

Pri turistike sa držte v skupine, nahlas sa rozprávajte a choďte len po vyznačených chodníkoch. Psy majú byť na vodítku alebo radšej doma. Buďte pozorní v hustom poraste, na miestach s hojnosťou lesných plodov, pri zdochlinách, zlej viditeľnosti alebo počuteľnosti, aj ak idete proti vetru.
Pri stretnutí so synantropným jedincom je rozdiel, keďže ten postupne stráca plachosť a zvykne si na prítomnosť človeka. Dokonca, ak ho niekedy ľudia kŕmili, očakáva potravu od človeka a môže sa priblížiť k ľuďom bližšie."

Koľko je v súčasnosti medveďov na Slovensku? Riaditeľ Štátnej ochrany prírody pán Mizerák tvrdí, že 800. Čo hovoríte na jeho názor, že polovicu z nich treba vystrieľať? Ako sa dá zrátať počet medveďov? Kto to robí?

"Zatiaľ existujú dva zdroje informácií. Jedným z nich sú poľovnícke štatistiky, každý užívateľ revírov nahlasuje odhad počtu vo svojom revíri. Tam však môže dôjsť k niekoľkonásobnému započítaniu jedného jedinca v rôznych revíroch (medvede používajú väčšie územie, ako sú rozdelené revíry). Niekedy je ťažko rozoznať podobných jedincov od seba navzájom,a úlohu hrá aj dôveryhodnosť tvrdení (môže byť snaha nahlásiť viac, aby mali možnosť odstrelu).

Druhým zdrojom sú veľkoplošné sčítania na chránených územiach (ako napr. Poľana, NP Malá Fatra, TANAP, NP Poloniny) buď na základe stopovania na snehu začiatkom či koncom zimy alebo priame pozorovania. Každé z týchto sčítaní sa deje len na určitom území, ale výsledky sa dajú použiť na porovnanie s poľovníckymi štatistikami a podľa toho dôjdeme k záveru, že 800 môže byť reálny odhad.

Na vyjadrenie p. Mizeráka by sme povedali asi to, že vystrieľanie polovice populácie medveďov nevyrieši problémy so synantropnými medveďmi, ani nevylúči strety s ľuďmi. Škody na dobytku či včelstvách sú v súčasnosti podobné alebo nižšie, ako boli v minulosti, keď bolo medveďov na našom území menej. Napr. v roku 1975, keď bolo údajne o polovicu medveďov menej ako dnes, boli nahlásené škody na včelstve 463, ovciach 369 a dobytku 21. Môžeme to porovnať s rokom 2005, keď to bolo na včelstve 163, ovciach 259, a dobytku 8. Preto považujeme toto vyhlásenie za propagovanie trofejového lovu a nie za riešenie problémov."

Aké opatrenia by sa dali urobiť voči tomu, aby sa medvede učili chodiť ku kontajnerom? Uzákonenie nejakého iného spôsobu skladovania odpadkov?

"Máme projekt na to, aby sme vyskúšali a inštalovali niekoľko kusov kontajnerov v inkriminovaných oblastiach. Prototypy su vyrobené podľa vzoru v Severnej Amerike, kde sa ukázali ako účinné. Poliaci majú úspechy s používaním elektrických oplotení okolo kontajnerov v Tatrách a gumových projektilov na odplašenie medveďov. Okrem toho je dôležitá aj čistota v okolí a aby ľudia nekŕmili medveďov (turisti a hoteliéri to robia, aby mohli medveďa fotiť čo najbližšie - boli sme svedkami)."

Stretla som sa s názormi, že vždy budú nejaké medvede na pokraji lesa, najmä staré, ktoré mladšie jedince vytláčajú z lesa a oni potom nemajú obživu a sú nebezpečné. Je to pravda?

"Tento názor nemá opodstatnenie, ked berieme do úvahy, že napr. v 80tych rokoch, keď bolo celkovo menej medveďov a veľké samce boli odlovené trofejovým lovom, medvede sa objavili ešte aj na území Čiech, ďaleko za Brnom a Olomoucom. Po roku 2000 sa ich výskyt stabilizoval v okolí hranice so Slovenskom. Je prirodzené, že mladé medvede odídu od svojej matky a túlajú sa hore-dole, samce viac ako samice. Možu sa stať problémové, ak nájdu dostupné odpadky a začnú na ne chodiť. Je na nás tomu zabrániť preventívnymi opatreniami.

Často sa stretneme s názorom, že v tej alebo onej oblasti medvede nikdy neboli, ale ľudia majú krátku pamäť. Medvede niekedy prešli aj do zahraničia - do Rakúska či do Maďarska. Zdá sa, že v súčasnosti sa populácia začína stabilizovať, napríklad počty na Liptove sú podľa polovníckych štatistík podobné už niekoľko rokov."

Čo si myslíte o tzv. bear sprejoch, majú nejaký účinok? Ak áno, dajú sa u nás niekde kúpiť?

"Sprej bol v Severnej Amerike vyskúšaný vedecky a ukázal sa účinný, osobne poznáme človeka, ktorý ho použil na Slovensku a tým odplašil medvedicu. Nevieme o tom, že by to bolo na predaj na Slovensku a snažíme sa túto situáciu riešiť.

Nekonečná diskusia o tom, či je medveďov veľa, alebo málo a či treba strieľat viac, alebo menej, je podľa nás zbytočná. Nesúhlasíme ani s poľovníkmi, ktorí tvrdia, že medvede sa "premnožili", ani s radikálnymi ochranármi, ktorí tvrdia, ze medvede v SR sú ohrozené legálnym lovom.
Sme presvedčení, že ani "hon" na medvede, ani väčšia ochrana lesa nerieši konflikty medveď-človek. Na to sú potrebné elektrické oplotenia, medveďom nedostupné kontajnery, bezpečnostné rady pre turistov, hubárov, zbieračov, poľovníkov, lesníkov či lesných robotníkov a pod."

Na záver sme si dovolili zo stránky www.medvede.sk odcitovať ešte pasáž, ktorá stojí za zamyslenie. "Je úplne neprípustné, aby boli medvede akýmkoľvek spôsobom kŕmené, čím sú podporované v nežiadúcom správaní. Strata plachosti môže spraviť aj z menšieho medveďa čoraz drzejšieho jedinca pri získavaní potravy, čím môže byť pre človeka nebezpečný. V konečnom dôsledku doplatí na to medveď. Buď zvyšok života strávi v zajatí, alebo je zastrelený. Takže ak chcete zabiť medveďa, jednoducho ho kŕmte!"

Ďakujeme SWS za poskytnutie fotografií. Titulná fotografia: Ján Poláček.


Fórum 587 príspevkov
Chcete zabiť medveďa? 12/10/19 05:19 587 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Zimný vodopád Skok s deťmi Zima 2019/2020 veľmi neoplýva snehom a ak už niekde sneží, spravidla inde, než sa práve nachádzame. Aj preto sa tešíme, keď nás začiatkom jarných prázdnin vítajú zasnežené Vysoké Tatry. A keďže ďalšie dni majú byť teploty až do plus ôsmich stupňov, neváhame a napriek únave z neskorého nočnému príchodu nasledujúce ráno hneď vyrážame na túru. 02/04/20 Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Správa Lesy SR robia obštrukcie s dohodou o znížení ťažby dreva v BA V lesoch okolo Bratislavy sa malo menej ťažiť a prioritou mala byť rekreačná funkcia. Štátny podnik Lesy SR to sľúbil na základe štúdie Technickej univerzity vo Zvolene. Lesníci mali od mesta Bratislava dostávať kompenzácie za zníženie ťažby. Dohoda však stále nie je podpísaná. Magistrát hovorí, že čaká na Lesy, tie tvrdia, že na ťahu je magistrát. 01/04/20 Soňa Mäkká Správy
Správa HZS uzavrela ferraty, ale bežný pohyb ľuďom zakazovať nechce Horská záchranná služba sa rozhodla do odvolania uzatvoriť všetky slovenské ferraty kvôli koronavírusu. Reálne sa teraz opatrenie týka len ferraty HZS na Martinské hole, ktorá by štandardne bola otvorená. Ostatné ferraty, teda na Skalke v Kremnických vrchoch, Dve veže v Liptovských Revúcach a ferrata Kyseľ v Slovenskom raji sú v tomto období uzatvorené z dôvodu ochrany prírody, najmä kvôli hniezdeniu vtákov. 27/03/20 Soňa Mäkká Správy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Ako sme sa motali Štiavnickými vrchmi - 1. časť Za cieľ tohtoročného jarného vandru sme si zvolili Štiavnické vrchy. Slovo „jarný“ však tento rok začiatkom mája bolo treba brať s poriadnou rezervou. Príroda sa totiž tento rok zbláznila ešte viac ako po iné roky a zo zimy sme skočili rovno do leta. Stromy zakvitli už v apríli a v máji sme tu mali hotové leto s 30-stupňovými teplotami. Kým po iné roky sme sa v tomto termíne vytešovali z jarnej chrumkavej zelenej farby lístia a postupne sa s nadmorskou výškou prebúdzajúcu krajinu, teraz sme vyhľadávali tieň a schovávali sa pred páliacim slnkom. dnes Zdeno Vasilišin Štiavnické vrchy
Túra Hrebeňovka Bielych Karpát Biele Karpaty sú ďalším pohorím, ktoré mám veľmi rád, a tak ďalší viacdňový prechod mieril automaticky sem. Logickým začiatkom pre hrebeňovku pohoria by bol Lyský priesmyk nad obcou Lysá pod Makytou, kde Biele Karpaty začínajú. Obísť však najkrajšiu časť pohoria v oblasti Vršatských bradiel by bola škoda, a tak som sa rozhodol začať v meste Púchov. včera Pavel Forgáč Biele Karpaty
Túra Z Polomky do Tisovca v marcovom snehu V poslednom období ma zaujal Národný park Muránska planina, v ktorom som túto zimu bol viackrát. Vybral som sa na túru práve sem. Keďže rád chodím tam, kde som ešte nebol, vyskúšal som trasu z Polomky cez Fabovu hoľu do Tisovca. Počasie prialo dokonale, a tak hor sa za dobrodružstvom. 04/04/20 Martin Birka Veporské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Chcete zabiť medveďa? 12/10/19 05:19 587 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.97 (0.32)