Chalani išli pracovať a ja som ostala sama v meste. Bol príjemný jarný deň ako stvorený na objavovanie zákutí mesta, a keďže som nemala žiadne turistické informácie o regióne, tak moja prvá zastávka bola informačná kancelária, v ktorej som si kúpila mapku mesta.

Parkmi

Vybrala som sa náučným chodníkom Vysokomýtskymi sadmi a parkmi: Park a námestie Otmara Vaňorného, Havlíčkovy sady, Masarykovy sady, Botanická záhrada, Jungmannovy sady, Parčík U koruny. Zoznámite sa tu so zaujímavými stromami, históriou parkov a niektorými významnými budovami. Parky tvoria kľudné miesta oddychu, sú vsadené priamo v meste, kde môžu ľudia oddychovať a rozjímať počas celého dňa.

Prechádzkou mestom ma zaujala nádherná gotická stavba Chrám sv. Vavřinca, pri ktorom sa nachádza menší park s prekrásnou magnóliou. Úchvatná Pražská a Litomyšlská brána, Šemberovo divadlo a veľa iných pamiatok môžete obdivovať pri potulkách mestom. Obdivovala som chránený strom dub letný pri parku Otmara Vaňovského.

Náučný chodník Vinice (U Loučné - rybník Chobot)

Cez obed sme sa všetci stretli a pochutili sme si na jedle. Po dobrom obede som navštívila Kavárnu - peknú kaviarničku v starom štýle a pri dobrej káve som si študovala náučný chodník Vinice.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vybrala som sa popri starom mlyne náučným chodníčkom. Zaujala ma zelená bránička, ktorá bola lemovaná z oboch strán žlatým dažďom. Kráčala som popri riečke Loučná, okolité stromy boli vyrezané rôznymi postavičkami. Voda v rieke žblnkotala a vtáčiky štebotali a poletovali, vdychovala som vôňu jarných kvietkov. Úzkym chodníčkom lemovaným lipami nazývaným chodníčkom lásky som sa dostala k viniciam a odtiaľ k rybníku Chobot. Chovný rybník Chobot (51,5 ha) je hniezdiskom vodného vtáctva. Bol vybudovaný v roku 1962. Názov rybníka vznikol podľa jeho tvaru pri leteckom pohľade pripomína tvarom slona s chobotom.

Sadla som si a pozorovala vodnú hladinu. Príroda bola odetá v jarnom šate. Voda pôsobila upokojujúco a človek sa sústredí na prítomný okamih pozorovania vodného vtáctva. Mojím ďalším zastavením bol Bučkův kopec (315 m), malý kopček s výhľadom na mesto. Večer sme sa ubytovali v penzióne Mítkov, ktorý sa nachádza za mestom Choceň. Penzión sa nachádza v peknej prírode na brehu Tichej Orlice v prostredí bývalého mlyna. Večeru sme mali v chocenskej rybárskej reštaurácií.

Choceň a Peliny

Po chutných raňajkách som sa vybrala do mesta Choceň, ktoré sa nazýva aj Mesto v parku, park v meste. Mesto leží na rozhraní hlbokého, miestami skalnatého údolia a širokej nivy Tichej Orlice.

Kráčala som popri železnici a z chodníka som nazrela do zákutia krásneho potoka. Obdivovala som nádhernú čerešňovú aleju, ktorou som sa dostala do parku. Nad ním sa týčili zaujímavé vysokánske skaly prírodnej rezervácie Peliny. Pomyslela som si, že by som mala preskúmať takéto úchvatné miesto. Vybrala som sa na námestie, kde som namierila, no hádajte kam, do informačného centra. Dostala som informačné materiály o prírodných a kultúrnych zaujímavostiach regiónu. Obdivovala som peknú radnicu, kostol sv. Františka Serafínskeho, Mariánsky stĺp a pomaly sa mohla moja exkurzia začať - rovno ku skalám, ktoré sa týčia do nebies.

Peliny sú prírodnou rezerváciou s rozlohou 3,31 ha, vyhlásená v roku 1948. Názov rezervácie je odvodený od Pelova mlyna. Opukové skalnaté steny sú vysoké až 35 m a sú zvetrané do rozličných tvarov napr. ťava. Zaznamenal sa tu prieskum 400 druhov vyšších húb. Strmé opukové skaly nad Tichou Orlicí, jedinečná botanická a zoologická lokalita, ktorá vznikla z kriedového mora. Vyskytujú sa tu i vzácne druhy mäkkýšov napr. najvzácnejšia je zrnovka žebernatá.

Prechádzala som popri cintoríne a potom lesným chodníčkom, ktorý ma doviedol až k Doskočilovej vyhliadke, ktorá bola vybudovaná v roku 1948. Úzka plošina, až sa mi zakrútila hlava, keď som sa pozrela smerom dolu. Vyhliadka je zabezpečená železnou reťazou a môžete si posedieť na drevenej lavičke. Výhľad na rieku Tichá Orlice, rozsiahly park a vôkol mňa zaujímavé vysokánske skaly. Skalné steny boli vyzdobené rastlinkou taricou skalnou. Kochala som sa výhľadom a pomaly som sa túlala o niečo ďalej, ale tam som si už musela dávať pozor, aby som sa nešmykla. Keby tak chalani vedeli, kde som sa vytrepala. Zostupovala som dolu do parku, ktorý som si celý prešla a vychutnala som si oddych na lavičke a vnímala krásnu prírodnú scenériu rieky a skál.

V príjemnej reštaurácií pri rybníku som si pochutila na dobrom obede, posedela som si na slniečku pri vode a cítila som sa ako na dovolenke (však som aj bola). Navštívila som aj zámocký park, kde sú rôzne druhy stromov a lipová aleja. Zámok je renesančný objekt z 1562 a sídli tu Orlické múzeum. Park s rozlohou 17,5 ha sa rozkladá za zámkom na ľavom brehu Tichej Orlice. Dnes je celý areál využívaný ako mestský park. Rastie tu mnoho pozoruhodných drevín. Dvojradová lipová aleja so stromami starými až 250 rokov. Pôvodne aleju tvorilo sedemsto líp.

Brandýs nad Orlicí

Vrátila som sa naspäť do penziónu, kde som si ľahla na posteľ a mala som otlaky na nohách z toľkého chodenia zväčša po asfalte. Podvečer prišli chalani a išli sme hop sa hej sa... do Brandýsa nad Orlicí. Malé mestečko s nádhernou stavbou rehabilitačného ústavu s parkom. V roku 1623 tu napísal J. A. Komenský dielo Labyrint sveta a ráj srdca.

Z mesta sme sa vybrali k zrúcanine hradu, ktorý bol postavený v 13. stor. a nachádza sa v nadmorskej výške 355 m. Preskúmali sme podzemie hradu a kochali sme sa výhľadmi na Brandýs. Naspäť sme išli popri starých domoch a obdivovali sme krásne jablone, ktoré sa nachádzali v strmom svahu. Večer sme si dali palacinky a čaj. Chalanov zaujímalo, že čo na Mítkove budem sama robiť, veď nákupné centrá a mesto sú ďaleko. Chalani mali poriadne udivené tváre a vypúlené oči, keď som im pri večeri porozprávala, kde všade som bola. Väčšinu z lokalít ani nepoznali, a to tam chodia už roky. Nešlo im do hlavy ako také útle žieňa pobehalo za dva dni okolie Chocne, Mýta a ešte aj Brandejsa, vrátane miest samotných.

Náučná stezka Vinice (Vysoké Mýto – Vinice – Vysoké Mýto)

Vedie výletným miestom „Kujebáku“ na piatich zastaveniach si môžete prečítať o prírode, histórii a významných osobnostiach, ktoré tu žili a jazdili za svojimi záľubami.

1. Bývalý mlyn V roku 1952 tu bola sústava desiatich chovných rybníkov Na Rybničkách. Dnes chovu rýb slúži osem rybníkov. Od mlyna Jangelec po Vismarov a pod Panským mlynom až k vodárni bolo diplomatické pásmo, kde jazdili loviť veľvyslanci. K návštevníkom patril aj Jan Werich. Vyskytovali sa tu pstruh obyčajný a pstruh americký dúhový.

2. Začiatok chodníka Dovedie vás na Vinice – miestna časť Vysokého Mýta. Na rieke Loučné je pstruhové pásmo dlhé 27 km. Žijú tu hlavne pstruhy, úhory, kapre, šťuky. Môžeme tu pozorovať vtáctvo ako napr. volavka popolavá, rybárik riečny. Chodník je lemovaný lipami vysadenými v roku 1906.

3. Bývalá vila „Samokov“ Patrila rodine Hermenegilda Jirečka, ktorý v rokoch 1874-1877 pôsobil ako učiteľ českého jazyka a literatúry u korunného princa Rudolfa, ktorý ho vyznamenal rádom železnej koruny III. triedy. Vďaka tomu bol v roku 1881 povýšený do stavu rytierskeho.

4. Vinice Boli a sú obľúbeným výletným miestom. V 1. polovici 15. storočia sa v týchto miestach pestovalo víno. Preto sa nazývajú Vinice. V okolí chovného rybníka Chobot, vzdialeného 650 m sa vyskytuje flóra a fauna viazaná na vodu a prirodzené hniezdisko vodného vtáctva. Neďaleko sa nachádza prírodná pamiatka U Vinic – slatinná lúka s bohatým výskytom chránených druhov rastlín.

5. Výhľad Z hrebeňa Vinic je krásny pohľad na Bučkov kopec (315 m) a na biocentrum Oklikov.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek