Túra

Náučným chodníkom Boubínský prales

02.07.19
Pre český Národný park (NP) Šumava sú charakteristické najmä lesy, lúky a mokrade, výhľadové vrcholy pomenej. Aj my sme hneď na začiatku nášho šumavského pobytu vyrazili do známeho Boubínskeho pralesa. Národná prírodná rezervácia bola vyhlásená už v roku 1858 a je treťou najstaršou v Čechách. Nachádza sa v CHKO Šumava. CHKO spolu s NP Šumava a nemeckým NP Bavorský les tvorí jednu z najväčších súvislých plôch lesa v strednej Európe.

Nástup na náučný chodník vedúci pralesom je v osade Zátoň. Auto nechávame na platenom parkovisku a vyrážame po zelenej značke. Naša dnešná trasa bude mať 6,5 km. Po asi pol kilometri míňame informačné stredisko Idina pila. Keďže práve prestalo pršať, pokračujeme ďalej a jeho návštevu si nechávame na spiatočnú cestu. Predpoveď počasia nie je ktovieaká, prevažne dážď, ale na fotenie lesa je to priateľskejšie než ostré slnko.

Onedlho míňame rázcestie Amortovka a kráčame nezáživnou zvážnicou ďalší kilometer k Boubínskemu jazierku. Je to umelá vodná nádrž, postavená v roku 1833 na účely splavovania dreva. Nádrž napája Kaplický potok, ktorý bol ďalej po prúde upravený ako plavebný kanál.

Pri jazierku sa spustí lejak, tak sa schovávame do prístrešku k časti kmeňa tzv. vidlicového smreka. Odumrel v roku 2004, bol starý asi 350 rokov a vysoký vyše 53 metrov.

Keď sa dážď zmierni, vyrážame na samotný náučný chodník. Celá plocha NPR Boubínský prales má 666 ha. Najvzácnejšie jadro pralesa (47 ha) je chránené dreveným plotom a NCH vedie okolo neho. Jednak samotnému pralesu neprospieva masové šliapanie okolo koreňov stromov, jednak plot bráni jeleňom likvidovať mladé stromčeky. Jadro pralesa tvoria prevažne smreky, jedle a buky, neťaží sa tu od roku 1868. V ochrannom pásme sa nachádzajú aj lesy pozmenené človekom. Tieto porasty by mali postupne prejsť premenou na prírodný les. Hlavné opatrenie je ponechať na zemi dostatok mŕtveho dreva pre následnú obnovu rastlín, lepšiu ochranu lesa pred vetrom, a ako biotop vhodný pre rast húb, nižších rastlín či hniezdenie vtákov.

Prvá časť chodníka mierne stúpa. Rôzne štádia vývoja lesa sa samozrejme nenachádzajú len za plotom, keďže rezervácia je všade okolo nás. Stojace živé stromy, suché stromy, mladina, hnijúce mŕtve stromy, na ktorých rastú ich nasledovníci. Scenériu dopĺňajú záružlie močiarne, soldanelka karpatská a mach. Je tu krásne a pokojne, dažďové prehánky ticho šumia v lese a kvapky vody stekajú po listoch.

Chodník nás privedie na tzv. Lukenskú cestu, postavenú v rokoch 1957-59. Svojho času to bola hlavná cesta cez toto územie, viedla zo severu na juh po bývalom pašeráckom chodníku. Popri niekoľkých náučných tabuliach o tunajšej flóre a faune sa dostávame k smerovníku Boubínský prales, severozápad. Tu by sa dalo odbočiť na zelenú značku, ktorá by nás priviedla k rázcestiu Na křížkách a na modrú a červenú trasu vedúcu na vrchol Boubína s rozhľadňou. V daždi to však nemá význam a okrem toho si chcem náučný chodník prejsť po celej dĺžke.

Práve sme v zaujímavej časti, kde sa nachádzajú jednak veľmi staré stromy, a jednak stromy s tzv. chůdovitými (v slovenčine chodúľovými) koreňmi. Hneď pri chodníku stojí hrubý, majestátny smrek, ktorý tu je cca od roku 1710, zažil teda ešte vládu Jozefa I. Chodúľové korene pôvodne rástli na inom mŕtvom strome, z ktorého čerpali živiny. Ten sa po asi 50 až 100 rokoch rozpadol a ostal po ňom len prázdny priestor ohraničený koreňmi nového stromu. Je to vlastne taký živý náhrobok. Neďaleko zase stoja dva stromy prepletené koreňmi tak, ako keby sa držali. Vyšlo aj slnko a tak tu pobudneme naozaj dlho.

Lukenskú cestu opúšťame a klesáme pekným pestrým lesom. Potom sa pripájame opäť na cestu, tentokrát na Kniežaciu. Dostávame sa na miesto, kde rástol najmohutnejší strom v pralese, tzv. kráľ smrekov. Spadol pri víchrici v roku 1970. Bol vysoký 57 m, s obvodom kmeňa 508 cm. Ako jedna z príčin jeho pádu sa uvádza i nadmerná návštevnosť v bezprostrednom okolí kmeňa, ktorá spôsobila ušliapanie a zníženie únosnosti pôdy a obnaženie koreňového systému. Zaujíma ma, prečo teda aj vzácny smrek o kus vyššie vedľa cesty nie je za nejakou ohrádkou. Jan Dvořák zo správy národného parku však hovorí, že to nie je úplne totožný prípad.

Boubínský prales sa skúma od roku 1851 a má k dispozícii unikátne porovnania. V uvedenom roku lesník Josef John stanovil osem výskumných plôch, z toho jedna sa nachádzala v dnešnom jadre rezervácie. Bola znova preskúmaná po 110 rokoch v roku 1960. Výsledok? Počet ani hmota stromov sa takmer nezmenili, len z druhov drevín stúpol buk z 15 na 40 % a jedľa takmer zmizla, z 20 % na 1 %. Výskum potvrdil, že v prirodzenom lese sa udržiava vyvážený stav lesného porastu.

Onedlho sme opäť pri jazierku, kde v daždi pri kmeni vidlicového smreku zjeme obed a potom pokračujeme dolu k informačnému stredisku. Keďže celý deň striedavo prší a teploty sú len pár stupňov nad nulou, sme radi, že sa v ňom trochu zohrejeme. IS sa venuje predovšetkým pralesu, vysvetľuje rozdiel medzi pralesom a hospodárskym lesom, dajú sa tu pozrieť výrezy starých stromov, anatómia stromu, ale aj ukážky miestnej fauny. Koho zaujímajú prírodné procesy v lesoch, návštevu Boubínskeho pralesa vrelo odporúčam.

Fórum 2 príspevky
Náučným chodníkom Boubínský prales 18/07/19 13:31 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Jesenné Grinavské jazerá Nie sú to síce žiadne veľhory, ale podhorie Malých Karpát na rozhraní lesa a vinohradov vie byť na jeseň veľmi príjemné na dopoludňajšiu vychádzku. Takto sme sa počas babieho leta s mamou a Maťkom vybrali do obľúbenej lokality nd Grinavou, časťou Pezinka. Okrem farebných vinohradov sa postupne prechádza okolo troch rybníkov. K tomu nás čakajú ešte dve pekné vyhliadky. 05/12/19 Soňa Mäkká Malé Karpaty
Túra Lago d´Idro s deťmi – tipy na výlety Ako už viackrát, aj letná dovolenka 2018 dopadla tak, že sme sa vybrali do Rakúska a severného Talianska. Podmienkou boli hory, voda a zázemie pre karavan. Vodou nemuselo byť nevyhnutne more, viackrát sme boli pri Lago di Garda a tak sme sa rozhodli, že preskúmame niektoré ďalšie z jazier v oblasti. Potrebovali sme aj ciele výletov priamo v okolí kempu, pretože mladší Maťko ešte sám nebicykloval a do sedačky či cyklovozíka je už ťažký, takže presun z kempingu za atrakciami musel byť pešo alebo hromadnou dopravou. Po niekoľkodňovom prieskume sme sa rozhodli pre Lago d'Idro. 28/11/19 Soňa Mäkká Svet
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. 17/11/19 Soňa Mäkká Publicistika
Najnovšie články na titulke
 
Túra Važecká dolina s deťmi Uznávam, že názov článku je trochu zavádzajúci, keďže Važecká dolina je jediná z hlavných vysokotatranských dolín, ktorej dnom nevedie turistický chodník. Po jej západnom okraji však vedie chodník na Kriváň, ktorý umožňuje množstvo pohľadov do doliny, dávajúc tak príležitosť dostatočne ju spoznať. V rámci nášho rodinného spoznávania tatranských dolín využívame túto možnosť a v jeden horúci letný deň sa vyberáme do „odľahlejšej“ časti Tatier. Našim cieľom nie je Kriváň, ten je zatiaľ privysoko, skôr ide o to nestratiť v horúcom lete kondíciu a zároveň sa trochu schladiť na nejakom peknom mieste vo výškach niekde nad kosodrevinou. dnes Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Podcast O Geocachingu s Matúšom Morongom Geocaching je hra založená na hľadaní skrýš pomocou GPS. Pôvodne išlo o malú komunitnú záležitosť, museli ste totiž mať GPS prístroj, ktorý nebol práve lacný. Tak sa ku Geocachingu dostávali najmä turisti, ktorí mali takýto prístroj kvôli navigácii v horách. Zásadnejší prienik do mainstreamu prišiel s nástupom smartfónov. V dvanástej epizóde podcastu HIKING.SK sme sa rozprávali s Matúšom Morongom, našim autorom. Je dlhoročným kešerom, aktuálne pôsobí ako reviewer a medzi kešermi je známy pod nickom Rikitan. včera Ľubomír Mäkký Rozhovory
MTB Čiernohuzec - cyklookruh z Levoče Tiché Levočské vrchy predstavujú vďaka dobrým cestám a mimoriadne zaujímavým lokalitám ideálny priestor pre atraktívnu cykloturistiku. Na trase môžeme objavovať ich donedávna utajenú krásu, pričom vyjdeme na tri vrcholy: Jankovec, Chmeľov a Čiernohuzec. dnes Karol Mizla Levočské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Náučným chodníkom Boubínský prales 18/07/19 13:31 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Česká republika: Šumava (CHKO a Národný park Šumava)

  • Počet dní
    • 0,5

  • Vzdialenosť
    • 6,5 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Doprava
    • Zátoň (bus, žel. zastávka plales Boubín, platené parkovisko pod Boubínem)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.46 (0.15)