Boubínský prales, jadro pralesa chráni plot
Túra

Náučným chodníkom Boubínský prales

02. 07. 2019
Pre český Národný park (NP) Šumava sú charakteristické najmä lesy, lúky a mokrade, výhľadové vrcholy pomenej. Aj my sme hneď na začiatku nášho šumavského pobytu vyrazili do známeho Boubínskeho pralesa. Národná prírodná rezervácia bola vyhlásená už v roku 1858 a je treťou najstaršou v Čechách. Nachádza sa v CHKO Šumava. CHKO spolu s NP Šumava a nemeckým NP Bavorský les tvorí jednu z najväčších súvislých plôch lesa v strednej Európe.

Nástup na náučný chodník vedúci pralesom je v osade Zátoň. Auto nechávame na platenom parkovisku a vyrážame po zelenej značke. Naša dnešná trasa bude mať 6,5 km. Po asi pol kilometri míňame informačné stredisko Idina pila. Keďže práve prestalo pršať, pokračujeme ďalej a jeho návštevu si nechávame na spiatočnú cestu. Predpoveď počasia nie je ktovieaká, prevažne dážď, ale na fotenie lesa je to priateľskejšie než ostré slnko.

Onedlho míňame rázcestie Amortovka a kráčame nezáživnou zvážnicou ďalší kilometer k Boubínskemu jazierku. Je to umelá vodná nádrž, postavená v roku 1833 na účely splavovania dreva. Nádrž napája Kaplický potok, ktorý bol ďalej po prúde upravený ako plavebný kanál.

Pri jazierku sa spustí lejak, tak sa schovávame do prístrešku k časti kmeňa tzv. vidlicového smreka. Odumrel v roku 2004, bol starý asi 350 rokov a vysoký vyše 53 metrov.

Keď sa dážď zmierni, vyrážame na samotný náučný chodník. Celá plocha NPR Boubínský prales má 666 ha. Najvzácnejšie jadro pralesa (47 ha) je chránené dreveným plotom a NCH vedie okolo neho. Jednak samotnému pralesu neprospieva masové šliapanie okolo koreňov stromov, jednak plot bráni jeleňom likvidovať mladé stromčeky. Jadro pralesa tvoria prevažne smreky, jedle a buky, neťaží sa tu od roku 1868. V ochrannom pásme sa nachádzajú aj lesy pozmenené človekom. Tieto porasty by mali postupne prejsť premenou na prírodný les. Hlavné opatrenie je ponechať na zemi dostatok mŕtveho dreva pre následnú obnovu rastlín, lepšiu ochranu lesa pred vetrom, a ako biotop vhodný pre rast húb, nižších rastlín či hniezdenie vtákov.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Prvá časť chodníka mierne stúpa. Rôzne štádia vývoja lesa sa samozrejme nenachádzajú len za plotom, keďže rezervácia je všade okolo nás. Stojace živé stromy, suché stromy, mladina, hnijúce mŕtve stromy, na ktorých rastú ich nasledovníci. Scenériu dopĺňajú záružlie močiarne, soldanelka karpatská a mach. Je tu krásne a pokojne, dažďové prehánky ticho šumia v lese a kvapky vody stekajú po listoch.

Chodník nás privedie na tzv. Lukenskú cestu, postavenú v rokoch 1957-59. Svojho času to bola hlavná cesta cez toto územie, viedla zo severu na juh po bývalom pašeráckom chodníku. Popri niekoľkých náučných tabuliach o tunajšej flóre a faune sa dostávame k smerovníku Boubínský prales, severozápad. Tu by sa dalo odbočiť na zelenú značku, ktorá by nás priviedla k rázcestiu Na křížkách a na modrú a červenú trasu vedúcu na vrchol Boubína s rozhľadňou. V daždi to však nemá význam a okrem toho si chcem náučný chodník prejsť po celej dĺžke.

Práve sme v zaujímavej časti, kde sa nachádzajú jednak veľmi staré stromy, a jednak stromy s tzv. chůdovitými (v slovenčine chodúľovými) koreňmi. Hneď pri chodníku stojí hrubý, majestátny smrek, ktorý tu je cca od roku 1710, zažil teda ešte vládu Jozefa I. Chodúľové korene pôvodne rástli na inom mŕtvom strome, z ktorého čerpali živiny. Ten sa po asi 50 až 100 rokoch rozpadol a ostal po ňom len prázdny priestor ohraničený koreňmi nového stromu. Je to vlastne taký živý náhrobok. Neďaleko zase stoja dva stromy prepletené koreňmi tak, ako keby sa držali. Vyšlo aj slnko a tak tu pobudneme naozaj dlho.

Lukenskú cestu opúšťame a klesáme pekným pestrým lesom. Potom sa pripájame opäť na cestu, tentokrát na Kniežaciu. Dostávame sa na miesto, kde rástol najmohutnejší strom v pralese, tzv. kráľ smrekov. Spadol pri víchrici v roku 1970. Bol vysoký 57 m, s obvodom kmeňa 508 cm. Ako jedna z príčin jeho pádu sa uvádza i nadmerná návštevnosť v bezprostrednom okolí kmeňa, ktorá spôsobila ušliapanie a zníženie únosnosti pôdy a obnaženie koreňového systému. Zaujíma ma, prečo teda aj vzácny smrek o kus vyššie vedľa cesty nie je za nejakou ohrádkou. Jan Dvořák zo správy národného parku však hovorí, že to nie je úplne totožný prípad.

Boubínský prales sa skúma od roku 1851 a má k dispozícii unikátne porovnania. V uvedenom roku lesník Josef John stanovil osem výskumných plôch, z toho jedna sa nachádzala v dnešnom jadre rezervácie. Bola znova preskúmaná po 110 rokoch v roku 1960. Výsledok? Počet ani hmota stromov sa takmer nezmenili, len z druhov drevín stúpol buk z 15 na 40 % a jedľa takmer zmizla, z 20 % na 1 %. Výskum potvrdil, že v prirodzenom lese sa udržiava vyvážený stav lesného porastu.

Onedlho sme opäť pri jazierku, kde v daždi pri kmeni vidlicového smreku zjeme obed a potom pokračujeme dolu k informačnému stredisku. Keďže celý deň striedavo prší a teploty sú len pár stupňov nad nulou, sme radi, že sa v ňom trochu zohrejeme. IS sa venuje predovšetkým pralesu, vysvetľuje rozdiel medzi pralesom a hospodárskym lesom, dajú sa tu pozrieť výrezy starých stromov, anatómia stromu, ale aj ukážky miestnej fauny. Koho zaujímajú prírodné procesy v lesoch, návštevu Boubínskeho pralesa vrelo odporúčam.

Fórum 2 príspevky
Náučným chodníkom Boubínský prales 18/07/19 13:31 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Podcast S Mariánom Jasíkom o ochrane biodiverzity v slovenskej prírode Okrem bezzásahu, ktorý je prospešný v lesoch, sú v ochrane prírody potrebné aj aktívne zásahy. Prečo ich robíme, kde sú nutné a ako prispievajú k zachovaniu biodiverzity, sme sa rozprávali v 20. dieli HIKING podcastu s Mariánom Jasíkom. včera Soňa Mäkká Rozhovory
Reportáž Kosili sme Mackov bok, aby sa darilo poniklecom Mnohí z nás chodia na jar obdivovať nápadné fialové poniklece. No nie každý vie, že horské lúky, kde tieto a ďalšie vzácne kvety rastú, vznikli činnosťou človeka stáročia dozadu. A na to, aby prežili, potrebujú ďalej jeho asistenciu. Inak na ich miesto príde tráva, kríky, les. A nemali by sme vlastne nechať prírodu, nech si robí, čo chce, a keď sa o poniklece nepostará sama, nechať ich zmiznúť? Aj tieto otázky sme riešili počas dobrovoľníckej brigády zameranej na kosenie rezervácie Mackov bok pri Slovenskej Ľupči. 26/10/20 Soňa Mäkká Reportáže
Cyklotúra Okolo Sitna s deťmi Nenáročná poldenná cyklotúra v okolí Sitna a tajchu Počúvadlo, známych turistických bodov Štiavnických vrchov. Technicky nie je náročná, no nie je ani jednotvárna. My sme sa sem vybrali začiatkom jesene, kedy bolo ešte príjemne, no bez horúčav. Čakali sme aj farebnejšie listy na stromoch, no to sa vzhľadom na konečne zrážkovo normálne leto nekonalo. 22/10/20 Soňa Mäkká Štiavnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Cyklotúra Z Duklianskeho priesmyku na Devín na bicykloch 4 Krátka správa z dlhej trasy alebo dlhá správa z krátkej trasy... Posledný zo série štyroch článkov o cyklistickom prechode z Duklianskeho priesmyku na hrad Devín, ktorý je voľne inšpirovaný Cestou hrdinov SNP. V tejto časti prechádzame z Turčianskych Teplíc na hrad Devín. dnes Miloš Hajdin Biele Karpaty, Malé Karpaty, +
Podcast S Mariánom Jasíkom o ochrane biodiverzity v slovenskej prírode Okrem bezzásahu, ktorý je prospešný v lesoch, sú v ochrane prírody potrebné aj aktívne zásahy. Prečo ich robíme, kde sú nutné a ako prispievajú k zachovaniu biodiverzity, sme sa rozprávali v 20. dieli HIKING podcastu s Mariánom Jasíkom. včera Soňa Mäkká Rozhovory
Recenzia Merino bunda Black hill Veles Koncom roka 2019 sa mi na víkendovej akcii vo Veľkej Fatre pokazil na flísovej bunde zips. Nebola to žiadna výhra chodiť po zasneženej Fatre s rozzipsovanou bundou. Zhodou okolnosti na chate bol kamarát s merino bundou od Black hill, ktorá sa mi zapáčila, tak som si ju hneď vyskúšal. Po návrate do civilizácie som si objednal u slovenského výrobcu model Veles. Po trištvrte roku jej nosenia sa s vami podelím o moje skúsenosti. včera Tomáš Trstenský Oblečenie

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Náučným chodníkom Boubínský prales 18/07/19 13:31 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Česká republika: Šumava (CHKO a Národný park Šumava)

  • Počet dní
    • 0,5

  • Vzdialenosť
    • 6,5 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Doprava
    • Zátoň (bus, žel. zastávka plales Boubín, platené parkovisko pod Boubínem)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.61 (0.24)