Túra

Olbramovice – Prčice

04. 06. 2019
Minulý rok som 53. ročník pochodu Praha – Prčice vynechal pre iný, pre mňa významný pochod, no tento rok som bol pevne odhodlaný pokračovať na jednej zo 17 peších trás. Prisľúbili mi spoluúčasť aj Igor a Ivana, moji tradiční parťáci. No a do toho prišiel pricviknutý nerv po Veľkonočnej turistike a zrážka so slovenskou zdravotníckou realitou. Keď píšem tieto riadky koncom mája, ešte stále mám tri týždne do návštevy neurológa, lebo skorší termín vraj nie je! Odtrpel som si svoje na Tomášovom pochode na počesť Štefánika, a tak som dúfal, že podobne zvládnem aj tohtoročnú trasu pochodu Praha – Prčice, len plánovanú z Týnce nad Sázavou som zamenil za kratšiu z Olbramovic.

Trasa

Olbramovice – Mladoušov – Kochnov – Budemín – Otradovice – Mlýn Křivánek – Vlčkovice – Svojšice – Bořetice – Sedlečko – Záhoříčko – Podlesí – okolo vrcholu Mezivrata - popod kopec Babí hora – U Nuzova – Favel – Horní Borek – Ješetice – Říkarot – Staré Mitrovice – Prčice

S manželkou sme v piatok po práci odcestovali vlakom do Prahy. Ona to využila na stretnutie so švagrinami a ja som mal kde prespať, keďže dcéra už v Prahe nemá byt. S Igorom a Ivanou sme sa dohodli na stretnutí na železničnej stanici Praha - hlavní nádraží. Ešteže sme si, na moju radu, kúpili miestenky na rýchlik o 7.33 h do Olbramovic, lebo vlak bol neskutočne našľapaný pochodníkmi.

Po hodine jazdy vlakom sme vystúpili v Olbramoviciach a potešili sa tomu, že minimálne polovica z pochodníkov pokračovala po prestupe ďalej.

Zaplatili sme 20,- Kč účastnícky poplatok, dostali sme tradičnú mapu so všetkými trasami a mohli sme vykročiť. Spolu s nami vykročila aj partia, ktorá chcela celú trasu gúľať veľkú priesvitnú guľu s nápisom na podporu ani neviem čoho. Čakala nás najprv asfaltka mestom a potom poza zvodidlá aj popri výpadovke z mesta. Celkom sme sa potešili, keď sme ju opustili a začali sa škriabať lesom. Po výdatných celotýždňových lejakoch bol chodník mokrý a klzký, ale dalo sa to zvládnuť. Od ranného chladu sa deň napokon vyvŕbil do slnečna, akurát, že fúkal studený vietor.

Z lesa sme vyšli pri pár domoch v Mladoušove. Pri ceste bola pekná zvonička s lavičkou, za ňou lúka a rybník. Mnohí radi privítali možnosť prvého odpočinku, a tak sa rad pochodníkov hodne zredol a išli sme napokon skoro sami traja. Párkrát mi počas celej trasy silne išli na nervy partie mladých, ktorí si na plné pecky púšťali z mobilných telefónov hodne alternatívnu muziku, ale buď sme pridali do kroku a predbehli ich, alebo úmyselne zaostali.

Nasledoval úsek asfaltkou do Kochnova a hoci som si v duchu počas pochodu pochvaľoval, že tento rok nie až tak veľa asfaltky, parťáci, ale aj pohľad do mapy so zaznamenanou trasou, ma presvedčili na konci o opaku.

Za Kochnovom sme začali lesom stúpať pod Šišovku a v slnečnom dni to zrazu bolo o prepotených tričkách a veru sme sa potešili, keď sme boli zase na asfaltke do Budenína.

Za ním sme pokračovali okrajom poľa, lúkami a poľnou cestou do Otradovic. Pri klesaní sa nám otvorili pekné výhľady do diaľky. Skoro všade, kam oko dohliadlo, bolo vidno repku olejnú. Jej žltý kvet ostro kontrastoval s okolitými lúkami a poliami.

Za Otradovicami sme lúkami prešli na breh rybníka Křivánek. Museli sme po kameňoch prejsť cez potok Chotýšanka, ktorý z neho vytekal. Poniektorí mládenci prejavili ochotu sa v rybníku vykúpať, no slečny naokolo nejavili o to záujem, a tak aj mládenci napokon do vody nešli. Ale pohľad na modrú hladinu rybníka, žlté repkové pole v zajatí zelene a modrá obloha nad tým bola priam gýčovitá krása pre oko pútnika.

Poľom sme došli do Vlčkovic. S prvým veľkým domom sme zbadali had ľudí. Mysleli sme si, že je to prvá kontrola, ale to bola len prvá občerstvovačka s pivom a jedlom. Nechcelo sa nám stáť v rade, a tak sme zašli kúsok ďalej a dali si pauzu na autobusovej zastávke. Po keksíku a pár glgoch vlastných nápojov, sme pokračovali poľom, kde bolo dosť veľké obilie. Som vcelku zvedavý, ako sa organizátori dohodli s majiteľmi polí, lebo obilie ľahlo a stovky ľudí vyšliapali celkom slušný chodník. Takto sme pokračovali cez pár domov Svojšic, Bučiny s rybníčkom, Hráze a došli sme k Sedlečku, kde bol vypustený rybník. Bolo v ňom toľko bahna, že po napustení tam môže byť maximálne pol metra vody. Asi by ho mali vybágrovať, ale kam naviezť bahno?

Po ceste sme došli do Záhoříčka, a to už slnko priam pieklo. Keďže ale fúkal vietor, nenatierali sme sa a večer sme zistili, že sa z nás stali červenokoženci.

Pokračovali sme zase príjemnými lúkami s výhľadom na kopce, kam sme tušili, že mierime. Pri vysielači na kopci Mezivrata sme mali prekonať najvyšší bod trasy. Než sme začali za Podlesím stúpať lesom k vrcholu, priam nás vyzýval k zastávke stánok so zmrzlinou a veru mnohí podľahli.

Vrchol a aj samotný vysielač sme napokon obkrúžili lesom, kde nás zase čakali s palacinkami. Čo sa týka občerstvenia na trase, opäť organizátori nesklamali. Fakt stačilo mať so sebou peňaženku a nič viac. Jedla a pitia bolo pomaly na každom kroku. Tak isto aj odpadových vriec, farebne oddelených podľa obsahu.

Obišli sme rybník Jezero a popod Babí horu sme sa dostali ku kontrole. Tu sme si dali obedovú pauzu a potom sme pokračovali cez hlavný ťah, kde policajti počas celého dňa zastavovali premávku, aby pochodníci mohli prejsť na druhú stranu. Lesom sme pokračovali po červenej značke, z ktorej sme prestúpili na zelenú. A opäť, tak ako po iné roky, aj keď sme išli po značke, boli na trase veľmi často označenia P-P s udaním smeru. Ak už tu niekto zablúdil, tak nech radšej do lesa nechodí.

Opustili sme zelenú, lesom prešli na asfaltku a z nej sme zase lesom pokračovali po modrej značke k definitívne poslednému a veru dlhému úseku po asfaltke až do cieľa. Usmial som sa, keď sme došli do Ješetíc. Vraj tu je Česká Sibír. Tak nedávno som bol v Českej Kanade a teraz Sibír. Je tu meteorologická stanica, obsluhovaná niekym z miestnych a merania sú vyvesené na viacerých miestach obce.

Prešli sme cez železničnú trať a ocitli sme sa nad staveniskom tunela popod kopec Deboreč. Stupák po asfaltke bol únavný, no za ním bola posledná kontrola a pripájala sa trasa z Tábora. Začalo to vyzerať na hromadný exodus. More ľudí sa valilo do cieľa, a to ešte nejakú trasu odkláňali tak trochu bokom hlavného prúdu. Jedna strana poľnej cesty bola žltá a druhá zelená, nad tým ostro modrá obloha a nekonečný ľudský had. Nuž to je údel posledných kilometrov hromadných pochodov. Niekto komentoval trasu ako pochod mrzákov. Hodne ľudí pokrivkávalo. Evidentne na tak dlhé trasy nechodia a tu sa len hecli. Medzi nimi napokon aj môj synovec. Ako som sa dozvedel po návrate do Prahy, aj on bol na jednej z trás, no napokon dali prednosť krčmám a do cieľa nedorazili. Zato boli potom v Prahe do rána na nejakom koncerte tvrdej hudby. Medzi Starými Mitrovicami a Prčicami sme posledné metre mali trasu s vozičkármi, ktorých z cieľa domov odvážali mikrobusy.

Tak sme teda po štvrtýkrát došli na námestie v Prčici. Okrem, tentokrát modrej, botičky sme dostali chladivý gél, krabičku s náplasťami a tradičnú Horalku. Odfotili sme sa pred pamätníkom pochodu a v informačnom centre sme sa potešili pohľadu na výstavku botičiek od roku 1981 doteraz.

Napriek moru ľudí, autobusová preprava do Heřmaničiek plynulo vyprázdňovala Prčicu. V nich dnes mimoriadne stáli aj rýchliky, ktoré nasávali more ľudí a odvážali ich smerom na Prahu či České Budejovice. Celodenný cestovný lístok platný v Stredočeskom kraji stál 169,- Kč.

Záver

Ak budeme zdraví, tak o rok sa chceme opäť zúčastniť. Počasie nám zatiaľ vždy prialo, tak snáď bude aj o rok. Boli sme súčasťou 26 053 účastníkov. Zväčša sa lesom túlam rád a mimo značiek, no raz do roka sa na úlet priam teším. Noha vydržala, no nedeľa mi to spočítala a týždeň som sa dával do poriadku. Ale v sobotu zase do lesa!

Fórum 2 príspevky
Olbramovice – Prčice 04/06/19 12:21 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Trenčianske rozhľadne Ibovka a Malý Jelenec Roky som chodieval na Moravu s mojím kamarátom putovať od jednej rozhľadne k druhej. Kamarát sa nejako vytratil z môjho života a rozhľadne tiež. Tento rok som si musel na prelome marca a apríla vybrať kopu starej dovolenky a pri spriadaní plánov, ovplyvnených krízou, okrem viacdňových prechodov došlo aj na rozhľadne na západnom Slovensku. Vypísal som si ich asi trinásť, a keďže Trenčín nie je až tak ďaleko, dve som spojil do jednej túry. 03/07/20 Miroslav Svítek Biele Karpaty
Prístrešok Lesný zrub Šarvíz Pri putovaní zo Žarnovice na rozhľadňu Háj som doputoval po modrej značke k TIM Horáreň Šarvíz (tiež Zadný Šarvíz). Smerovník ma upozornil, že Zbojníčke studničky sú vzdialené 50 m dole po lesnej cestičke, a tak som sa išiel na ne pozrieť. V horúčave, čo bola, sa mi veľmi hodila čerstvá, studená voda z pekne upraveného prameňa. Umyl som sa, napil a prečítal si informačnú tabuľu o Zbojníckych studničkách. 06/06/20 Miroslav Svítek Pohronský Inovec, Vtáčnik
Túra Žarnovica – rozhľadňa Háj – Nová Baňa Koncom apríla som sa mal nachádzať na inom kontinente, no pandémia a príslušné opatrenia zariadili, že si dovolenku čerpám doma. Aspoň že nemusím byť len v okrese bydliska a po lese môžem chodiť bez rúška! Vypísal som si trinásť rozhľadní dosiahnuteľných na otočku aj s túrou z Bratislavy a po štvordňovom prechode Prašník – Patrónka, som mohol začať behať po rozhľadniach. 25/05/20 Miroslav Svítek Vtáčnik
Najnovšie články na titulke
 
Túra Kremnickým hrebeňom z kúpeľov do kúpeľov Pri poslednej výprave do Kremnických vrchov k runám na Velestúre som si uvedomil jeden fakt. Úsek červenej značky na juh od Troch krížov je moja terra incognita. A prázdnota v našich mapách láka, nutkanie zaplniť biele miesta je neodolateľné. A tak, keď sa mi neočakávane uvoľnil v predĺženom májovom víkende jeden a pol dňa, prekonávam vlastnú pohodlnosť a neváham. Neplánovane zbalím batoh. Môžem vyraziť za svojím spôsobom novým dobrodružstvom. včera Vladimír Mikuš Kremnické vrchy
Túra Hrad Uhrovec – okruh z Jankovho vŕšku s Jankom Keďže sa nerada vraciam rovnakou trasou, akou som išla do cieľa, ak je čo i len trošku možné urobiť si okruh, idem po tejto možnosti ako pes po údenom. V prípade hradu Uhrovec to nebolo inak. Sadla som si k počítaču, otvorila hikeplanner a pustila sa študovať mapu. Ono, možností až tak veľa človek nemá, ak sa potrebuje vrátiť do východiskového bodu, kde nechal auto. A tak padla voľba zobrať to z Jankovho vŕšku na Kňažinové lúky, odtiaľ k hradu Uhrovec a od hradu po modrej nazad na červenú. 03/07/20 Martina Haratíková Strážovské vrchy
Túra Trenčianske rozhľadne Ibovka a Malý Jelenec Roky som chodieval na Moravu s mojím kamarátom putovať od jednej rozhľadne k druhej. Kamarát sa nejako vytratil z môjho života a rozhľadne tiež. Tento rok som si musel na prelome marca a apríla vybrať kopu starej dovolenky a pri spriadaní plánov, ovplyvnených krízou, okrem viacdňových prechodov došlo aj na rozhľadne na západnom Slovensku. Vypísal som si ich asi trinásť, a keďže Trenčín nie je až tak ďaleko, dve som spojil do jednej túry. 03/07/20 Miroslav Svítek Biele Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Olbramovice – Prčice 04/06/19 12:21 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Česká republika: Stredočeská pahorkatina - Vlašimská pahorkatina a Benešovská pahorkatina

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 707 m n. m.

    • min: 415 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 856 m

    • klesanie: 949 m

  • Vzdialenosť
    • 34 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 18.05.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 49.6638 ° SŠ
      dĺžka: 14.6244 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.56993 ° SŠ
      dĺžka: 14.49874 ° VD
      » Mapa

  • Doprava
    • Praha (vlak, bus) - Olbramovice (vlak, bus)
      Heřmaničky (vlak, bus) - Praha (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.51 (0.15)