Túra

Olbramovice – Prčice

04.06.19
Minulý rok som 53. ročník pochodu Praha – Prčice vynechal pre iný, pre mňa významný pochod, no tento rok som bol pevne odhodlaný pokračovať na jednej zo 17 peších trás. Prisľúbili mi spoluúčasť aj Igor a Ivana, moji tradiční parťáci. No a do toho prišiel pricviknutý nerv po Veľkonočnej turistike a zrážka so slovenskou zdravotníckou realitou. Keď píšem tieto riadky koncom mája, ešte stále mám tri týždne do návštevy neurológa, lebo skorší termín vraj nie je! Odtrpel som si svoje na Tomášovom pochode na počesť Štefánika, a tak som dúfal, že podobne zvládnem aj tohtoročnú trasu pochodu Praha – Prčice, len plánovanú z Týnce nad Sázavou som zamenil za kratšiu z Olbramovic.

Trasa

Olbramovice – Mladoušov – Kochnov – Budemín – Otradovice – Mlýn Křivánek – Vlčkovice – Svojšice – Bořetice – Sedlečko – Záhoříčko – Podlesí – okolo vrcholu Mezivrata - popod kopec Babí hora – U Nuzova – Favel – Horní Borek – Ješetice – Říkarot – Staré Mitrovice – Prčice

S manželkou sme v piatok po práci odcestovali vlakom do Prahy. Ona to využila na stretnutie so švagrinami a ja som mal kde prespať, keďže dcéra už v Prahe nemá byt. S Igorom a Ivanou sme sa dohodli na stretnutí na železničnej stanici Praha - hlavní nádraží. Ešteže sme si, na moju radu, kúpili miestenky na rýchlik o 7.33 h do Olbramovic, lebo vlak bol neskutočne našľapaný pochodníkmi.

Po hodine jazdy vlakom sme vystúpili v Olbramoviciach a potešili sa tomu, že minimálne polovica z pochodníkov pokračovala po prestupe ďalej.

Zaplatili sme 20,- Kč účastnícky poplatok, dostali sme tradičnú mapu so všetkými trasami a mohli sme vykročiť. Spolu s nami vykročila aj partia, ktorá chcela celú trasu gúľať veľkú priesvitnú guľu s nápisom na podporu ani neviem čoho. Čakala nás najprv asfaltka mestom a potom poza zvodidlá aj popri výpadovke z mesta. Celkom sme sa potešili, keď sme ju opustili a začali sa škriabať lesom. Po výdatných celotýždňových lejakoch bol chodník mokrý a klzký, ale dalo sa to zvládnuť. Od ranného chladu sa deň napokon vyvŕbil do slnečna, akurát, že fúkal studený vietor.

Z lesa sme vyšli pri pár domoch v Mladoušove. Pri ceste bola pekná zvonička s lavičkou, za ňou lúka a rybník. Mnohí radi privítali možnosť prvého odpočinku, a tak sa rad pochodníkov hodne zredol a išli sme napokon skoro sami traja. Párkrát mi počas celej trasy silne išli na nervy partie mladých, ktorí si na plné pecky púšťali z mobilných telefónov hodne alternatívnu muziku, ale buď sme pridali do kroku a predbehli ich, alebo úmyselne zaostali.

Nasledoval úsek asfaltkou do Kochnova a hoci som si v duchu počas pochodu pochvaľoval, že tento rok nie až tak veľa asfaltky, parťáci, ale aj pohľad do mapy so zaznamenanou trasou, ma presvedčili na konci o opaku.

Za Kochnovom sme začali lesom stúpať pod Šišovku a v slnečnom dni to zrazu bolo o prepotených tričkách a veru sme sa potešili, keď sme boli zase na asfaltke do Budenína.

Za ním sme pokračovali okrajom poľa, lúkami a poľnou cestou do Otradovic. Pri klesaní sa nám otvorili pekné výhľady do diaľky. Skoro všade, kam oko dohliadlo, bolo vidno repku olejnú. Jej žltý kvet ostro kontrastoval s okolitými lúkami a poliami.

Za Otradovicami sme lúkami prešli na breh rybníka Křivánek. Museli sme po kameňoch prejsť cez potok Chotýšanka, ktorý z neho vytekal. Poniektorí mládenci prejavili ochotu sa v rybníku vykúpať, no slečny naokolo nejavili o to záujem, a tak aj mládenci napokon do vody nešli. Ale pohľad na modrú hladinu rybníka, žlté repkové pole v zajatí zelene a modrá obloha nad tým bola priam gýčovitá krása pre oko pútnika.

Poľom sme došli do Vlčkovic. S prvým veľkým domom sme zbadali had ľudí. Mysleli sme si, že je to prvá kontrola, ale to bola len prvá občerstvovačka s pivom a jedlom. Nechcelo sa nám stáť v rade, a tak sme zašli kúsok ďalej a dali si pauzu na autobusovej zastávke. Po keksíku a pár glgoch vlastných nápojov, sme pokračovali poľom, kde bolo dosť veľké obilie. Som vcelku zvedavý, ako sa organizátori dohodli s majiteľmi polí, lebo obilie ľahlo a stovky ľudí vyšliapali celkom slušný chodník. Takto sme pokračovali cez pár domov Svojšic, Bučiny s rybníčkom, Hráze a došli sme k Sedlečku, kde bol vypustený rybník. Bolo v ňom toľko bahna, že po napustení tam môže byť maximálne pol metra vody. Asi by ho mali vybágrovať, ale kam naviezť bahno?

Po ceste sme došli do Záhoříčka, a to už slnko priam pieklo. Keďže ale fúkal vietor, nenatierali sme sa a večer sme zistili, že sa z nás stali červenokoženci.

Pokračovali sme zase príjemnými lúkami s výhľadom na kopce, kam sme tušili, že mierime. Pri vysielači na kopci Mezivrata sme mali prekonať najvyšší bod trasy. Než sme začali za Podlesím stúpať lesom k vrcholu, priam nás vyzýval k zastávke stánok so zmrzlinou a veru mnohí podľahli.

Vrchol a aj samotný vysielač sme napokon obkrúžili lesom, kde nás zase čakali s palacinkami. Čo sa týka občerstvenia na trase, opäť organizátori nesklamali. Fakt stačilo mať so sebou peňaženku a nič viac. Jedla a pitia bolo pomaly na každom kroku. Tak isto aj odpadových vriec, farebne oddelených podľa obsahu.

Obišli sme rybník Jezero a popod Babí horu sme sa dostali ku kontrole. Tu sme si dali obedovú pauzu a potom sme pokračovali cez hlavný ťah, kde policajti počas celého dňa zastavovali premávku, aby pochodníci mohli prejsť na druhú stranu. Lesom sme pokračovali po červenej značke, z ktorej sme prestúpili na zelenú. A opäť, tak ako po iné roky, aj keď sme išli po značke, boli na trase veľmi často označenia P-P s udaním smeru. Ak už tu niekto zablúdil, tak nech radšej do lesa nechodí.

Opustili sme zelenú, lesom prešli na asfaltku a z nej sme zase lesom pokračovali po modrej značke k definitívne poslednému a veru dlhému úseku po asfaltke až do cieľa. Usmial som sa, keď sme došli do Ješetíc. Vraj tu je Česká Sibír. Tak nedávno som bol v Českej Kanade a teraz Sibír. Je tu meteorologická stanica, obsluhovaná niekym z miestnych a merania sú vyvesené na viacerých miestach obce.

Prešli sme cez železničnú trať a ocitli sme sa nad staveniskom tunela popod kopec Deboreč. Stupák po asfaltke bol únavný, no za ním bola posledná kontrola a pripájala sa trasa z Tábora. Začalo to vyzerať na hromadný exodus. More ľudí sa valilo do cieľa, a to ešte nejakú trasu odkláňali tak trochu bokom hlavného prúdu. Jedna strana poľnej cesty bola žltá a druhá zelená, nad tým ostro modrá obloha a nekonečný ľudský had. Nuž to je údel posledných kilometrov hromadných pochodov. Niekto komentoval trasu ako pochod mrzákov. Hodne ľudí pokrivkávalo. Evidentne na tak dlhé trasy nechodia a tu sa len hecli. Medzi nimi napokon aj môj synovec. Ako som sa dozvedel po návrate do Prahy, aj on bol na jednej z trás, no napokon dali prednosť krčmám a do cieľa nedorazili. Zato boli potom v Prahe do rána na nejakom koncerte tvrdej hudby. Medzi Starými Mitrovicami a Prčicami sme posledné metre mali trasu s vozičkármi, ktorých z cieľa domov odvážali mikrobusy.

Tak sme teda po štvrtýkrát došli na námestie v Prčici. Okrem, tentokrát modrej, botičky sme dostali chladivý gél, krabičku s náplasťami a tradičnú Horalku. Odfotili sme sa pred pamätníkom pochodu a v informačnom centre sme sa potešili pohľadu na výstavku botičiek od roku 1981 doteraz.

Napriek moru ľudí, autobusová preprava do Heřmaničiek plynulo vyprázdňovala Prčicu. V nich dnes mimoriadne stáli aj rýchliky, ktoré nasávali more ľudí a odvážali ich smerom na Prahu či České Budejovice. Celodenný cestovný lístok platný v Stredočeskom kraji stál 169,- Kč.

Záver

Ak budeme zdraví, tak o rok sa chceme opäť zúčastniť. Počasie nám zatiaľ vždy prialo, tak snáď bude aj o rok. Boli sme súčasťou 26 053 účastníkov. Zväčša sa lesom túlam rád a mimo značiek, no raz do roka sa na úlet priam teším. Noha vydržala, no nedeľa mi to spočítala a týždeň som sa dával do poriadku. Ale v sobotu zase do lesa!

Fórum 2 príspevky
Olbramovice – Prčice 04/06/19 12:21 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Chata pod dubom Pri turistickom okruhu zo Sklených Teplíc do Vyhní a späť som na zelenej značke z Pustého hradu našiel najprv pod kopcom Bralce pekne upravený prameň a asi po 1 km som natrafil na lúke Janovo s posedom veľký senník plný sena a na druhej strane v lese malú poľovnícku chatu s verandou. 09/11/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra Hontianske Nemce – Plášťovce – Dudince So ženou sme sa vybrali po štvrtýkrát do Dudiniec na relaxačný pobyt. V duchu som riešil, čo budem robiť, kade chodiť vo voľnom čase, keď som už všetko naokolo pochodil. Našťastie, po rokoch opäť sprevádzkovali, aj keď len cez pracovný týždeň, vlak Zvolen – Šahy. Žena brala kúry a ja túry. Vlak o 9.09 h býval vždy plný a aj spiatočný o 15.48 h z Krupiny. Babie leto bolo priam ideálne, a tak som si prešiel zase nové trasy v širšom okolí Dudiniec. 04/11/19 Miroslav Svítek Krupinská planina
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. 19/10/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. dnes Soňa Mäkká Publicistika
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Útulňa Hájovňa v sedle Červená studňa Vraciam sa späť k tajchu Červená studňa a špekulujem nad umiestnením novej turistickej útulne v rovnomennom sedle. Pri murovanom dome priamo pri ceste sa ozýva krik detí. Podľa posedení to tam vyzerá na bufet. Pozerám, či je teraz funkčný. včera Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Olbramovice – Prčice 04/06/19 12:21 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Česká republika: Stredočeská pahorkatina - Vlašimská pahorkatina a Benešovská pahorkatina

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 707 m n. m.

    • min: 415 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 856 m

    • klesanie: 949 m

  • Vzdialenosť
    • 34 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 18.05.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 49.6638 ° SŠ
      dĺžka: 14.6244 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.56993 ° SŠ
      dĺžka: 14.49874 ° VD
      » Mapa

  • Doprava
    • Praha (vlak, bus) - Olbramovice (vlak, bus)
      Heřmaničky (vlak, bus) - Praha (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.36 (0.05)