1. deň: Zvolen - chata Ganiarka

(50 km, 1715 m)

Z vlakovej stanice prechádzam cez park ku Zvolenskému zámku. Barborská cesta prechádza tesne popri ňom, a tak sa hneď napájam na trasu. Cez ešte prázdne Námestie SNP smerujem na okraj mesta, kde pri rieke Hron kopírujem cyklotrasu, ktorá spája Zvolen a Sliač. Trasa je pekne upravená, ale vhodná naozaj skôr pre bicykel, ako na pešiu turistiku. Prvé mierne stúpanie začína až v meste Sliač, kde cez park cesta pokračuje ku kúpeľom. Dá sa tu voľne nabrať minerálna voda, a tak vylievam svoju vodu a naberám novú z liečivého zdroja Štefánik. Pri kúpeľoch takmer nikto nie je. Čakal som, že tu bude väčší ruch. Konečne sa dostávam na chvíľu mimo asfalt.

Z lúk nad Sliačom sú pekné výhľady na všetky okolité pohoria. Najviac sa mi však páči pohľad na obec Sampor s Nízkymi Tatrami v pozadí. Zaujímavosťou obce je nový Benediktínsky kláštor. Svojou vežičkou mi však pripomína skôr hasičskú zbrojnicu. Ďalší asfaltový úsek vedie až na okraj obce Veľká Lúka, kde treba odbočiť doprava a cez poľnú cestu prejsť do obce Hronsek. Cez obec som už veľakrát išiel vlakom. Vždy ma zaujal miestny vodný hrad, ale vôbec som netušil aký skvost obec ukrýva. Je ním drevený artikulárny kostol, ktorý je zapísaný v zozname UNESCO. Na východe by som sa nad tým nečudoval, ale tu ma to celkom dostalo. Naozaj jedinečná stavba, ktorú sa oplatí navštíviť. Hronsek opúšťam s dobrým pocitom a popri vojenskom priestore sa dostávam do malej usadlosti Hrabová. Pár domov, stádo oviec a pekný výhľad na Poľanu. Čo viac si môže človek k životu priať. Odtiaľto trasa kopíruje modrú značku až do Banskej Bystrice.

Cestou sa strieda les a lúky, takže nie je núdza ani o výhľady. Prevýšenia sú relatívne malé, a tak som po chvíli pri hvezdárni Vartovka. Nikto tu nie je, a tak len prejdem okolo a mierim na kalváriu pod Urpínom. V okolí kalvárie je dosť ľudí, ale ani sa tomu nečudujem je tu pekný výhľad na celé mesto. Prvýkrát strácam značku. Neviem, či to bola moja nepozornosť, alebo je to tu blbo označené. Aj som sa vrátil späť, ale značku som nenašiel. Preto som po modrej značke prešiel k malej železničnej stanici a odtiaľ do centra mesta, kde som značku našiel. Na námestí stretávam nejakú opitú tlupu, ktorej najskôr nevenujem pozornosť. Až po chvíli mi napadne, že sú to hokejisti Banskej Bystrice, ktorí oslavujú titul. Z námestia pokračujem popri Medenom Hámri smerom na Španiu Dolinu. Značku našťastie viedli po vedľajšej ceste, a tak sa vyhnem hustej premávke na hlavnom ťahu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Zaujímavou zastávkou je kostol svätého Jakuba, ktorý je oficiálnym bodom na ceste do Santiaga de Compostela. Od rána sa teším na Španiu Dolinu. Hneď po prvej návšteve som si malú obec obľúbil. Ako tak kráčam hore po ceste, zastaví mi auto a ponúka odvoz. Ja však odmietam s tým, že chcem ísť pešo. Teta za volantom na mňa nechápavo pozrie a pokračuje v jazde. Po chvíli sa znovu stretávame v miestnej krčme. Pôvodne som mal v pláne vodu nabrať na nejakom prameni, ale ako som zistil, voda ktorá vyteká z bane, nie je pitná. Iný prameň tu nepoznám, a tak zostáva len krčma. Ochotná krčmárka mi vodu nabrala a mohol som pokračovať na haldu Maximilián. Je trochu mimo trasy, ale je z nej pekný výhľad. Dlhšiu chvíľu si tu posedím a potom sa poberiem ďalej.

Netuším, kde budem dnes spať. Prvé vhodné miesto je pri šachte Ludovika, kde je pekný prístrešok. Do tmy je však ešte času dosť, a tak mi to nedá ostať tu. Po polhodinke chôdze nachádzam ďalšie vhodné miesto, lesnú chatu Ganiarka. Času mám však ešte stále veľa, ale je to príliš dobré miesto na to, aby som išiel dnes ďalej. Chata je zamknutá, ale dá sa prespať na verande. Mám síce celtu, ale vôbec sa mi ju nechce niekde naťahovať, a tak ostávam na verande.

2. deň: Chata Ganiarka - prepadlisko Šturec

(54 km, 2296 m)

V noci bolo celkom zima a ráno dokonca primrzlo. Najlepšie je zahriať sa pohybom, a tak rýchlo balím a vyrážam na trasu. Po lesnej ceste prichádzam do sedla Dolný Šturec. Je tu ďalšia chatka, ale bez prístrešku. Značka znovu pokračuje po lesnej ceste až do Starých Hôr. Ráno nie je nikoho nikde, a tak sa vybehnem rovno k pútnickému miestu Studnička. Miesto je pekne upravené a je tu prameň, vraj zázračnej, vody. Dnes sa dlho točím okolo jedného miesta. Značka smeruje do zaniknutej osady Piesky, ktorá nie je ďaleko od chaty Ganiarky. Po bývalej osade toho veľa neostalo. Jedna kaplnka, štôlňa a dom, ktorý neviem, či je pôvodný. Miesto je to však naozaj zaujímavé a všade vidno znaky po banskej činnosti. Zaujímavosťou je banský tunel, ktorý spája osadu so Špaňou Dolinou. Bol vybudovaný kvôli ľahšej preprave rudy.

Trasa sa ďalej kľukatí dolinou po trase bývalej lesnej železnice až do mestskej časti Banskej Bystrice - Uľanka. Tu treba prejsť na cestu a po hlavnom ťahu prejsť do Harmanca. Táto časť je asi jedna z najhorších na celej ceste. Doprava je tu dosť frekventovaná a na ceste nie je žiadna krajnica. Každé auto mi takmer uštedrí facku spätným zrkadlom. Konečne sa dostávam k odbočke na Kordíky. Po asfaltovej lesnej ceste stúpam hore dolinou Cenovo, keď v tom začne mrholiť. Od Veľkej Fatry sa sem valia temné mračná a nevyzerá to vôbec dobre. Preto idem najrýchlejšie, ako sa dá. V doline sú dva pramene vody, ktoré sú posledné až po Hornú Ves (pri Kremnici).

Kým som prišiel do Kordíkov, tak prestalo mrholiť. Z obce sú pekné výhľady do širokého okolia Banskej Bystrice. Teraz je tu celkom pokoj, ale v zime to tu celkom žije, najmä kvôli bežkárskym tratiam. Jeden miestny ma upozorňuje na to, že hore na Skalke je ešte dosť snehu. Cez les prejdem k chate nad Tajovom a odtiaľ to mám na Skalku iba kúsok. Na tejto časti trasy je jedno z najväčších prevýšení. Až po Kremnický tunel nie je žiadny sneh. Keď však prejdem cez tunel na druhú stranu vidím iný svet. Všade je ešte do pol metra snehu. Dobre že som si zobral vysoké topánky, inak by to bolo celkom zlé. Sneh je takmer až po obec Krahule, takže som si aj fajnovo pobrodil. Po celej ceste od Skalky je na chodníku veľa popadaných stromov. Minulý rok tu takáto spúšť nebola. Musel tu byť naozaj silný vietor.

Z obce Krahule sa oplatí urobiť si zachádzku na Krahuľský štít. Na vrchole stojí rozhľadňa a je z nej pekný výhľad na celé mesto Kremnica. Po návrate z rozhľadne pokračujem po hlavnej ceste do Kremnických Baní. Cestou sa zastavím pri geografickom strede Európy. Je tu prameň vody symbolicky pomenovaný Európa, ale je tradične vyschnutý. Vedľa kostola svätého Jána stojí Kapucínsky kláštor. Nemám už veľmi kde nabrať vodu, a tak sa im rozhodnem zazvoniť. Jeden z mníchov mi ochotne naberie vodu a dokonca mi prinesie koláč a nejaké ovocie. Ponúkajú mi aj nocľah, ale mám ešte dosť času a preto chcem ešte nejaký kúsok prejsť. Po hlavnej ceste prechádzam do Kremnických Baní, kde treba prejsť na pravú stranu obce. Spleťou úzkych uličiek sa dostávam k prepadlisku Šturec, ktoré je kúsok od chodníka. Prepadlisko je najväčším banským útvarom na Slovensku. Pomaly sa začína stmievať, a tak tu ostávam na noc.

3. deň: Prepadlisko Šturec - Svätý Anton

(56 km, 2074 m)

Ráno je znovu mráz. V tieto dni je dosť veľký teplotný rozdiel. Cez obed sa človek škvarí na slnku a v noci mrzne. Od prepadliska Šturec je to do centra Kremnice len kúsok. Najskôr však musím prejsť popri tretej kalvárii na trase. Pekne upraveným chodníkom krížovej cesty sa dostávam do Kremnice. Prejdem cez hlavnú cestu a som na námestí. Niekde tu by mala byť ďalšia zo zastávok na ceste, avšak informačný panel som nenašiel. V meste je len pár ľudí, a tak len nenápadne prebehnem na okraj mesta. Informačný panel o mincovni som našiel až pri hoteli Golfer na okraji mesta. Neviem prečo ho umiestnili úplne mimo.

Cez lúku sa od hotela dostávam do Hornej Vsi. Veľmi ma zaujala miestna autobusová zastávka s pekne namaľovanými stenami. Na jednej z nich je podobizeň baníkov. Za obcou na okraji lesa je pekne upravená, pomerne výdatná studnička. Značka odtiaľto stúpa do kopca, ale po pár minútach smeruje doľava a klesá dolinou do obce Bartošova Lehôtka. Pôvodne značka viedla cez les po hrebeni, ale kvôli kameňolomu bola presmerovaná. V Bartošovej Lehôtke mi značka ukazuje, že mám využiť autobus na presun do Starej Kremničky. Ja však počas diaľkového prechodu za žiadnych okolností nevyužívam inú dopravu, ako nohy. Preto si to tvrdohlavo odšliapem po ceste až do Starej Kremničky. V obci je hádam prvá studnička označená značkou Barborskej cesty. Mám však vody dosť, a tak sa k nej ani nejdem pozrieť. Z obce rovno vybehnem na vrch Skalka, ktorá sa týči nad ňou a taktiež nad cestou R1. Z vrcholu je pekný výhľad na Žiar nad Hronom a hrad Šášov. Som už dosť upečený od slnka, a tak si tu dávam oddych.

Potom pokračujem strmým svahom k ceste a odtiaľ do Šášovského Podhradia. Hrad Šášov nie je priamo na trase, ale nedá mi to a urobím si malú zachádzku. Na hrade je strašne veľa ľudí, ale niet sa čomu čudovať, dnes je krásne počasie. Akurát je to pre mňa nezvyk, lebo vždy, keď som tu bol, tak tu nebolo ani nohy. Od hradu sa musím vrátiť späť k ceste a pokračovať hore Istebnou dolinou. Pri zaniknutej horárni teba odbočiť doprava a pokračovať po lesnej ceste. Zároveň tadiaľto vedie elektrické vedenie, ktoré je v dosť biednom stave. Neviem či drôty držia stĺpy, alebo stĺpy drôty. Výstup až po samotu Konice je dosť prudký a zarastený kríkmi. Malá samota ma milo prekvapila. Pár domov a v pozadí výhľad na zasnežené Nízke Tatry. Takýto výhľad by som tu nečakal. Od samoty som po značke zostúpil k Hornému salašu, kde som stratil značku. Aj bez nej som však trafil až do Sklených Teplíc.

V kúpeľoch sa dá voľne nabrať termálna minerálna voda. Bola taká horúca, že by sa z nej pokojne dal urobiť čaj. V parku pri kúpeľoch je dnes veľa ľudí. Dokonca sa tu fotia mladomanželia. Z kúpeľného areálu vyjdem na cestu a pokračujem po nej až do obce Repište. Za obcou sa nachádza zaujímavá replika hradu Marcus. Niekde som čítal, že by tu malo byť vytvorené oddychové centrum pre turistov. Hrad však strážia psy veľké, ako malý koník, ktoré nie sú príliš priateľské. Preto pokračujem ďalej pod Zlatý vrch (Goldberg). Vrchol neleží na trase, ale je to jeden z najlepších vyhliadkových bodov v Štiavnických vrchoch. Preto sa oplatí vybehnúť hore a vychutnať si ďaleký výhľad na Vtáčnik, Žiar nad Hronom, Kremnické vrchy, Nízke Tatry a všetky okolité pohoria.

Ďalej prechádzam cez Červenú studňu (prameň sv. Jána Nepomuckého) a popri tajchu Veľká Vodárenská až do centra Banskej Štiavnice. Kvôli svojej nepozornosti som tu stratil značku, čo však nebolo na škodu. Hlavnou ulicou Banskej Štiavnice som išiel veľakrát. Teraz som však zvolil úzke bočné uličky, ktoré sú oveľa krajšie. Je tu veľa nečakaných a pekných výhľadov na centrum mesta. Po chvíli som našiel značku a po nej prešiel ku štvrtej kalvárii na ceste. Je posledná a najkrajšia z nich. Od kalvárie klesám k nemocnici a odtiaľ cez lúky prechádzam až do Svätého Antona. Na dnes mám toho nejak dosť, a tak tu ostávam na noc.

4. deň: Svätý Anton - Zvolen

(39 km, 1395 m)

Ráno som sa najskôr musel z lesa vrátiť späť do Svätého Antona. Ako tak prechádzam cez obec, všímam si, že autá majú zamrznuté okná. V túto noc bol asi najsilnejší mráz. Od kaštieľa vedie Barborská cesta cez Studenskú dolinu až do Banského Studenca. Stúpanie dolinou po spevnenej lesnej ceste je mierne, a tak je to dobrý začiatok na ráno. Tesne pred Banským Studencom pred sebou ženiem stádo oviec, ktoré utiekli z elektrického ohradníka. Po chvíli si to ovce rozmyslia a vrátia sa späť tam, odkiaľ utiekli. Pri Veľkom a Malom Studenskom jazere si dávam chvíľu oddych. Ryby v jazere mali práve asi raňajky, keďže vyskakovali nad hladinu a chytali hmyz. Za obcou na okraji lesa je urobený turistický kemp, kde by sa dalo prespať. Pre mňa je však teraz zbytočný, a tak kráčam ďalej po asfaltovej lesnej ceste.

Táto časť cesty je trochu nezáživná. Vedie zväčša po asfaltových a spevnených lesných cestách. Neďaleko sedla Caniar je vedľa cesty výdatná studnička, a tak si tu treba doplniť zásobu vody. Na kopci nad obcou Dubové sú nejaké opustené budovy. Vyzerá to, ako keby to boli veľké garáže, ale neviem načo tento objekt slúžil. Dlhým zostupom po asfaltovej ceste a kúsok cez les prichádzam do obce Dubové. Osobne ma tu nič nezaujalo, a tak rovno prefrčím do susedného Bacúrova. Prvou zaujímavosťou obce je jazierko pri požiarnej zbrojnici. Je to pozostatok bývalého väčšieho prírodného jazera, ktoré v minulosti vysušili. Okolie je pekne upravené a dá sa tu oddýchnuť na lavičkách. Ďalšou zaujímavosťou obce je stredoveký katolícky kostol sv. Šimona a Júdu. Ochotná kostolníčka mi dovolila nahliadnuť aj dnu. Od kostolíka sa vraciam späť na hlavnú cestu a mierim do poslednej obce na trase.

Je ňou Ostrá Lúka. Hneď po príchode ma zaujal kaštieľ Ostrolúckovcov, ktorý je v biednom stave. Ktovie, čo by na to povedala známa Adela Ostrolúcka. Zrejme by jej bolo do plaču. V centre obce je pumpa na vodu. Ja som však vodu mal, a tak neviem aká je jej kvalita. Cez lúku sa dostávam do lesa a po lesnej ceste až k Červenému medokýšu. Minerálny prameň je vo Zvolene a okolí dosť populárny, a tak si idem taktiež nabrať vodu. Pri prameni je však dlhý rad. Chvíľu tu čakám a keď to už pomaly vzdávam, jedna teta, ktorá má asi 100 fliaš, sa ma spýta, či chcem len na pitie. Keď odpoviem, že áno, tak mi naberie vodu, aby som nemusel čakať.

Posilnený medokýšom stúpam na posledný kopec. Po asfaltovej ceste sa dostávam pod Pustý hrad. Najskôr vystúpim na horný hrad, odkiaľ sú pekné výhľady na Zvolen a okolie. Hradný areál dali za posledné roky do vynikajúceho stavu. Z horného hradu klesnem k dolnému hradu a odtiaľ serpentínami prichádzam k zimnému štadiónu. Túto trasu poznám asi naspamäť, a tak značku ani nesledujem. Nedá sa tu však stratiť. Ku Zvolenskému zámku je to len na skok a po štyroch dňoch tu končím môj prvý tohtoročný diaľkový prechod.

Záver

Pred cestou som mal mierne pochybnosti ohľadom značenia trasy, keďže to nie je originál turistická trasa. Barborská cesta je však dobre označená a dá sa prejsť pokojne aj bez bedekra. Odporúčam si však zobrať turistickú mapu. Nevýhodou trasy je to, že sa tu nenachádzajú žiadne útulne. Teda okrem chaty Ganiarka, kde sa dá prespať na verande a kempu v Banskom Studenci. Ďalšou nevýhodu je, že nie sú označené pramene vody. Preto si ich treba dopredu pozrieť na TuristickaMapa.sk. Trasa vedie zväčša menej náročným terénom a myslím, že až na pár úsekov by sa dala prejsť aj na bicykli. Určite sa ju oplatí prejsť, keďže vedie zaujímavým banským a prírodným prostredím. Treba sa však pripraviť na to, že na trase je veľa asfaltových úsekov. Keď ju porovnám k iným diaľkovým trasám, tak má asfaltu asi najviac. Podľa TuristickaMapa.sk mala moja cesta 199 km a 7478 výškových metrov.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek