Smer sme si zvolili podobne, ako udáva aj sprievodca, od Slavkovského sedla, kde nás v ceste čaká ako prvý Zadný Slavkovský hrb. Podľa sprievodcu Vareškový hrebeň končí vo Vareškovom sedle, my ale budeme pokračovať hrebeňom až na Slavkovský štít, a preto nás v ceste ešte bude čakať Predný Slavkovský hrb, Varešková priehyba, Slavkovská kopa a záverečné metre stúpania na Slavkovský štít.

Trasa

Starý Smokovec - Hrebienok - Starolesnianska poľana - Veľká Studená dolina - Vareškové pleso - Varešková kotlinka - Dolina nad Vareškovým plesom - Slavkovské sedlo - Zadný Slavkovský hrb - Vareškové sedlo - Predný Slavkovský hrb - Varešková priehyba - Slavkovská kopa - Priehyba nad Jamou - Slavkovský štít - sedlo za Nosom - Slavkovský nos - Štrbavý hrebeň - rázc. pod Slavkovským štítom - Starý Smokovec

Začíname v Starom Smokovci

Na začiatok bolo trochu miestopisu na priblíženie, kde sme sa v Tatrách pohybovali, ale teraz sa vrátime na začiatok lezeckej túry. Teda len na náš začiatok v Tatrách. Nebojte sa, nebudem popisovať ako sme ráno vstávali doma, ako sme sa obliekali a podobne. To by bolo na iný článok. Vrátime sa teda do Tatier, kde nás po príchode do Starého Smokovca ráno víta slnečné počasie, čo predznamenáva pekný deň. Pri rýchlej chôdzi okolo lanovky na Hrebienok zhadzujeme zo seba, čo sa dá, lebo okrem toho, že sa zahrievame pohybom, teplo pridávajú aj slnečné lúče. Chodník je ale ešte relatívne prázdny, len občas stretneme horolezcov, čo nastupujú na túru alebo skialpinistov. Cez Veľkú Studenú dolinu postupujeme pomerne rýchlo. To je spôsobené aj tým, že je v doline ešte dosť snehu a ten je z rána ešte primrznutý. Pokračujeme síce známym terénom, ale v zimných podmienkach prinášajúcim nové pohľady na Tatry. Chodník opúšťame až pri Vareškovom plese (však tak to má byť, keď ideme Vareškový hrebeň). Začína sa strmé stúpanie do Slavkovského sedla.

Slavkovské sedlo

Pri Vareškovom plese si dáme krátku prestávku, treba doplniť tekutiny. Vyberáme čaj v termoske, trochu relaxujeme pohľadmi na okolité zasnežené štíty, človek resetuje hlavu z každodenných povinností v robote. Nebral som ešte vodný vak v domnienke, že bude chladno a voda v ňom bude zamŕzať. Nakoniec sa ale počas dňa ukázalo, že by bola voda vo vaku vydržala v tekutom stave.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po krátkej prestávke, začíname strmé stúpanie širokým žľabom do Slavkovského sedla. Najstrmší sklon má asi v prostretnej tretine. Našťastie je ešte stále v tieni a slnečné lúče sa do snehu opierajú hlavne na jeho bočných častiach. Z počiatku sneh ešte pomerne dobre drží, ale s pribúdajúcim časom a stále prítomnými slnečnými lúčmi, začína byť vo vyšších a slnečnejších častiach žľabu miestami povoľnejší. Teda inak povedané, nedrží už tak dobre a častejšie sa vie noha prepadnúť. V hornej tretine sa sneh ani na niektorých miestach nenachádza. Tam, kde ešte ostal, je len pomerne tenká vrstva. To trochu spôsobuje nepríjemnejšie podmienky pre výstup, ale nie zase neprekonateľné.

Vareškový hrebeň

Pohľad na hrebeň pre nás neprináša nič nové a nečakané v porovnaní s aktivitami minulého leta. Je to klasický lezecký terén hrebeňa v Tatrách. Pri pohľade zo sedla niečo viac chodeckejší, teda v porovnaní s minulým letom o niečo ľahší. Miestami je sneh roztopený, miestami sa ešte udržal, hlavne v jeho tienistých zákutiach. Dnes to bude mixové hrebeňové lezenie. Prvý v poradí máme Zadný Slavkovský hrb, na ktorý začína hrebeň skôr chodecky. Netrvá ale veľmi dlho a pribudnú prvé lezecké úseky. Väčšiu časť hrebeňa preliezame priamo. Niektoré úseky ale mierne podliezame, tak ako to píše sprievodca. Oproti letu je to ale trochu iné lezenie. To čo by človek za sucha len prebehol, teraz musí dávať pozor, ako správne založiť mačku a ako sa do toho chytiť, postaviť, aby bezpečne preliezol niektoré skalné úseky. Časť Zadného Slavkovského hrbu alebo vežičiek v jeho okolí podchádzame pár metrov popod hrebeň. Keď to ale podmienky dovolia, radšej sa vraciame späť. Je to príjemnejšie ako traverzovať naklonené zasnežené trávnaté úbočie. Tu už ako svieti slnko, sneh je aj dosť mäkký, a preto je traverz mierne nepríjemný. Celý deň nás ale na dodanie energie a motivácie sprevádzajú krásne a neokukané výhľady na okolité štíty.

Vareškové sedlo sme prešli, ani sme si poriadne neuvedomili kedy, aj keď v tom mieste podľa sprievodcu Vareškový hrebeň končí. Keď človek lezie hrebeňom, pozerá hlavne pred seba, kde ako treba zliezť alebo vyliezť späť, aký žľab a terén bude lepší na lezenie, alebo zase či na skalnej stienke, ktorá je v ceste, je dosť stupov a chytov na zlezenie. Nám ale ostáva prejsť ešte Slavkovskú kopu. Tú ale podchádzame traverzom v myšlienke, že si trochu uľahčíme a urýchlime trasu. To nakoniec nebola veľmi správna úvaha. Trochu dlhšiu prestávku si dávame potom za Slavkovskou kopou, po návrate na hrebeň. Bolo to niekde v oblasti ako je Priehyba nad Jamou. Doplníme tekutiny a niečo prejeme na doplnenie energie, nasávame energiu slnečných Tatier a sledujeme paraglajdistov nad Slavkovskou dolinou.

Stále ostávajú ešte posledné metre na vrchol. Táto časť je ale o poznanie ľahšia. Síce sme trochu unavení po výstupe, ale čoskoro dorazíme na Slavkovský štít. Tu stretáme jednu dvojicu, ktorá sem vyšla turistickým chodníkom zo Smokovca. V každom prípade si tu neodpustíme druhú a dlhšiu prestávku. Treba si najvyšší bod trasy pekne vychutnať a vypozerať sa na okolie skoro z vtáčej perspektívy. V peknom počasí je veľmi dobre vidieť všetko, od strany Slavkovskej doliny po Veľkú Studenú dolinu.

Zostup

Na štíte sme posedeli asi polhodinku, ale čaká nás ešte návrat dolu k autu, tak dlhšie neostávame. Teplota cez deň mierne stúpla, čo cítiť aj pri zostupe na snehu. Je mäkší, viac sa prebára, ale to na zostup neprekáža. Niektoré časti trasy sú prechodené inak ako ide v lete chodník, niekde ideme skôr po slnečnejšej strane, aby sme nedráždili prípadné padnutie lavíny. Sneh definitívne skončil až dolu pri napojení sa na Tatranskú magistrálu. Na záver nás čaká chodník do Starého Smokovca a cesta domov. Unavení, ale na duši spokojní, ukrajujeme posledné metre a premýšľame, kde sa pôjdeme po celom dni dobre najesť.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek