NCH Rakytovské plieska (okruh)

Trasa

Cesta slobody, rázc. Biely Váh – Jambrichovo – rázc. pri Zlomiskovom potoku – pramenná oblasť Bieleho Váhu – Nižné a Vyšné Rakytovské plieska – Rakytovec – Jambrichovo – Biely Váh

Parkujeme vedľa Cesty slobody spájajúcej Podbanské so Štrbským Plesom, v časti s názvom Jambrichovo. Je tu malá besiedka, jazierko, parkovacie miesta pre dve až tri autá a tabuľa s pozvánkou na vychádzku k Rakytovským plieskam.

Prejdeme cez cestu a za stromom sa skrýva prvý rázcestník Biely Váh (1210 m), po pár metroch rázcestník Jambrichovo (1215 m) zelenej a modrej turistickej značky. Tu začína aj náš chodník vyznačený žltými značkami NCH. Prvá časť vedie súbežne po modrej značke smerujúcej k Jamskému plesu a ďalej na Kriváň. Stúpa trochu prudšie, chodník je úzky, sem-tam kamenistý. No veľmi sa pod nohy nedá pozerať, okolité scenérie pýtajú naše pohľady. Vetrová kalamita doslova položila les, takže kráčame otvoreným priestorom a v priamom prenose sledujeme jeho obnovu a zmenu flóry v miestach, kde kedysi stál hustý smrekový les.

Kriváň máme nad hlavou. Po ľavej ruke vidíme hrebeň Západných Tatier a ako stužku chodník k Trom studničkám. Rázcestie pri Zlomiskovom potoku nás odkláňa od modrej značky, samotný rázcestník je zvalený a chýba jedna tabuľka NCH. Kľukatým chodníčkom po vrstevnici kráčame k stanovišťu Pramenná oblasť Bieleho Váhu, ktorý vzniká sútokom Zlomiskového a Furkotského potoka, premostíme žblnkotajúcu vodu Zlomiskového potoka. Menia sa nám výhľady, Kriváň sa schoval a vidíme štíty nad Štrbským Plesom. Chodník sa za chvíľku akoby stratí v tráve neveľkej poľany, ideálne miesto na zastávku. No opúšťajúc lúčku treba spozornieť, prichádzame k Furkotskému potoku.

Mostík cezeň je značne poškodený, treba dohliadnuť najmä na deti. Aj chodník je na mnohých miestach podmočený. Ďalšie stanovište s názvom Vývoj lesa po kalamite je v miestach, kde je menej poškodený les v kontraste s novou flórou vyrastajúcou nad odumretými porastami po kalamite.

Nižné Rakytovské pliesko zachytíme pohľadom pomedzi stromy, chodník k nemu nevedie. No už sme pri Vyšnom Rakytovskom pliesku, kde je stanovište NCH Rakytovské plieska. Len pár krokov a sme pri brehu, ktorý je veľmi pružný, akoby sme stáli na rašelinisku. Pokocháme sa a ideme ďalej chodníkom či potokom, či podmáčaným rašeliniskom, neviem určiť presne. Každopádne tu treba dať pozor na drobizg a aj na vlastné topánky, ak si do ich nechceme nabrať vody či blata. Na jednom mieste akoby voda vyvierala rovno z chodníka. Mokrá nádhera v teplom dni neprekáža.

Chodník pokračuje na Rakytovec, vyhliadkový bod v nadmorskej výške 1325 m nás nasýti pohľadmi na obe strany, na Kriváň vo vysokotatranskom hrebeni, aj na Kráľovu hoľu v hrebeni Nízkych Tatier. Stojíme v objatí jarnej zelene.

Kriváň sa kedysi zamiloval do Kráľovej hole, ktorá jeho lásku opätovala. Dlho predlho si vymieňali zamilované pohľady a napokon z ich lásky vzniklo dieťa - Váh. Biely Váh pramení pod Kriváňom a Čierny Váh pod Kráľovou hoľou. Pri Kráľovej Lehote sa stretávajú a vytvárajú Váh. (Zdroj: Tatry pre deti - vydavateľstvo DAJAMA, 2019).

Chodník postupne opäť klesá a pripojí sa k zelenej značke vedúcej na Štrbské Pleso. No my odbočíme vpravo, aby sme sa držali náučnej trasy. Veľmi jemným klesaním, no stále s krásnymi výhľadmi sa opäť dostaneme k východiskovému bodu našej vychádzky.

Záver

Vychádzka je vhodná pre milovníkov ticha a samoty. Nestretli sme nikoho. No krásy sme sa nabažili a aj sme sa zasa uistili, že príroda si vlastné jazvy vylieči sama a na miestach, kde ju zasiahol živel, vstane nový kus rozmanitej prírodnej krásy. Vezmite sem detváky či len tak si urobte zastávku idúc okolo. 4,5-kilometrový okruh v pohode prejdete za necelé dve hodiny, no pohladenie duše vám vydrží oveľa dlhšie.