Rozhovor

Ostrovček v mori komercie?

14.08.07
Kamenná chata pod Chopkom je jednou z dvoch vysokohorských chát v Nízkych Tatrách. Medzi jej návštevníkmi sa miešajú pravoverní hrebeňovkári a skialpinisti s komerčnejšími turistami a lyžiarmi. O schizofrénii, ktorú takáto rôznorodá klientela vyvoláva, o minuloročnej prestavbe i o nedávnej diskusii prebiehajúcej u nás vo fóre necháme rozprávať chatára Marcela Melicherčíka.

Som tu už dvanásť rokov

Dostal som sa sem náhodou, bol som dohodnutý s Viktorom (Beránkom), že nastupujem k nim. V júni 1996 som bol s priateľmi v Alpách, aj s Anou, mojou terajšou priateľkou. Predtým sme spolu robili na Štefáničke. Povedala mi, že má možnosť ísť sem, majitelia tejto chaty jej povedali, že jej to dajú do prenájmu, či by som jej to nepomohol rozbehnúť aspoň prvé mesiace. Tak som sem prišiel a ostal som tu dvanásť rokov.

Áno, pokiaľ sa nič zlé nestane vo vzťahu s majiteľom a nami, tak by sme tu chceli ostať. Prešiel som tými chatami - päť sezón na Štefáničke, dve sezóny na Rysoch, Ana na Štefáničke, na Térynke, a teraz sme tu. Sme tu aj s dcérou vždy tak 4 dni, potom ideme zase dole.

Na dovolenku by som strašne chcel ísť (smiech). Bola malá...ale už sa vystrábila z toho, že už dokáže existovať na tomto svete. Boli sme vo Švajčiarsku v Alpách vo Walise, pochodili sme s ňou aj dlhšie túry, také 5 - 6 hodinové, všetky chaty. Na sedačke, má rok a pol. Jedine ma mrzelo, že chúďatko si z toho nikdy nebude nič pamatať. Hej, jedine fotky. Ale mimo sezóny, nikde ľudí, fakt super. Lebo tá prestavba minulý rok ma úplne odstavila...

Máme kojeneckú vodu

Na chatu sa nosí tak, že sa veci vyvezú na Kosodrevinu lanovkou a potom už sa nosí. V zime, pokiaľ vleky ťahajú, tak na vlekoch a takisto na krošni. Teda, je tu ten nový vlek, ale túto zimnu ani poriadne nefungoval, takže to nejaká výrazná pomoc nebola. Veľký problém máme s vodou. Voda sa rieši zrážkovo. Zatiaľ nám vždy vystačili zásobníky, ktoré máme, aj keď neprší. Máme aj úpravňu vody, upravuje sa mechanicky, chemicky, je tam UV žiarič, filtre. Takže je z toho pitná voda, akurát to nemá obsah minerálov ako bežná voda. Na hygiene nám povedali, že máme kojeneckú vodu, lebo neobsahuje žiadne minerály.

V podstate sme tu taký ostrovček, samotný, a okolo nás je Jasná, a.s., veľká spoločnosť, a my si musíme už len sami nejako pomáhať. Oni ak neurobia to, že tu bude voda, tak my sami ako chata nemáme šancu sem vytiahnuť vodu. Bol tu aj Stano Klaučo, a chcel nám nájsť vodu, on je hydrogeológ. Kopkal, hľadal, prútikoval, ale nenašiel. Je to suťový kopec, kde sa tá voda okamžite stráca. Najbližšia voda je na Derešoch, údolná stanica vleku, štyristo výškových metrov.

Minuloročná prestavba

Prestavovať tu niečo je to zložité. Tu všetko dlho trvá, kým sa ten materiál donesie, kým sa to všetko spraví, teraz treba vonku robiť, je zase sezóna, nie je na to dosť času. Už mesiac mešká vrtuľník s tovarom, lebo sa nedá lietať kvôli počasiu, raz je teplo, potom na začiatku júla veterno. Musíme dokončiť fasádu, je to zateplené polystyrénom, už len nejaký dizajn tomu dať a nejaké deatily vo vnútri. promblémy s ocharnármi nemáme kvôli tomu. V podstate to bola núdzová rekonštrukcia, lebo chata bola v stave nefunkčnosti, tým, že nám víchhrica zobrala strechu, my sme ju len núpdzovo opravili v novembri, a to aj tak po zime povolilo všetko, takže to bolo nutné dať dole. A pri tej príležistosti sme to aj dvihli trochu. Som aj rád, že sa zvýšil ten komfort na spanie, proti tomu, čo bolo dovtedy. Že dievčatá a všetci, čo tu pracujú, majú také podmienky, že tu môžu pracovať celý rok. Som rád, že sa podarila urobiť tá prestavba.

Po tej diskusii na Hikingu sme pribrzdili

Tento Chopok Juh bol vždy taký zabudnutejší oproti Jasnej, a je to ešte stále cítiť. Ale určite omnoho viac ľudí chodí do hôr, aj na skialpy v zime, to je neporovnateľné. Je to pozitívne, mňa to teší, že ľudia chodia po tých kopcoch.
Každá doba prináša aj módné výstrelky, a ja to beriem ako súčasť tejto doby, aj tí freeridisti, snowboardisti, či je niekto komerčný alebo nie je komerčný... V podstate on si len neuvedomuje, kde je. Ide o to, že toto je chata, ktorá je zásobovaná tak ako iná horská chata, má problém s vodou navyše, ale navštevujú ju takí ľudia, ako iné horské chaty nie. A ťažko nájsť ten kompromis, vyhovieť aj tým, ktorí sú zvyknutí na ten kvázi vyšší komfort, aj tým, ktorí hľadajú horskú chatu. Taká veľká zmes ľudí sem chodí, keďže sme aj takí najprístupnejší z tých horských chát, všade je relatívne blízko... Medzi tým lavírujeme, korčuľujeme, robíme rozruch na hikingu...smiech...tam nás síce nemajú radi...

Po tej diskusii na fóre sme sa trošku zastavili. Nie my všetci, ale ja s Anou sme si povedali, že niekde je asi chyba, lebo bez vánku sa ani lístok nepohne. Aj keď sme sa snažili obhájiť niektoré veci, ktoré na tom fóre boli, ale sme to také povrchnejšie vnímanie tých turistov trošku zastavili. Lebo k tomu ťa vedú tí komerční. Oni nepotrebujú, aby si s nimi prehodila dve-tri slová, oni potrebujú jesť, piť, sedieť. Ale takíto turisti - dobrí v úvodzovkách, oni potrebujú aj ľudské slovo a tým, že nás začala valcovať táto komerčná klientela, sme asi začali byť trochu povrchnejší. Tým fórom sme sa trochu pribrzdili. Ja viem, že sa nevrátia časy spred desiatich rokov, to už nikdy nebude také, ako keď sme boli mladí, ale nechcem, aby sa o nás šírili také veci. Určite viem, že na kvalitu, čo tu ponúkame, si dávame pozor. Nie vždy má človek nálady na nejaké úsmevy, ale snažíme sa, aj všetky dievčatá, ktoré prídu, sú k tomu vedené. Klientela všetko ovplyvňuje, či chceš, či nechceš, všetko sa musí riadiť tým dopytom. Darmo si budeš stavať hlavu, že tu nebudeš mať hranolky, keď ich chcú. Niektorým veciam sa dá ubrániť, ale...aj ty musíš kupovať veci a musíš ich kupovať za niečo.

Hrebeňovkárov ubúda

Čo sa týka vlastného jedla, v chodbičke je na malom papieriku napísané: je od vás milé a uvedomelé, že nekonzumujete - hlavne ide o alkohol, jedlo ani nevadí, ludia varia v chodbičke. Sú to hrebeniari, ktorí idú celý hrebeň, 100 km, spia iba na Štefáničke, kde je jedlo a u nás, takže sú na to pripravení. Celé tie 3-4 dni si varia, a my proti tomu nič nermáme. Ale nepáči sa mi, keď si vyťahujú vlastný alkohol. To sa nám už zdá také...

V dennej klientele prevažujú Poliaci, Česi a pobaltské republiky - Litva a Lotyšsko. Na spanie väčšinou chodia Slováci a Česi. Čo pozorujem, je, že posledné dva roky evidentne klesol počet ľudí, ktorí idú hrebeň. Neviem, či to je tým, že musia zísť dole z hrebeňa a ísť na Čertovicu, neráta sa im, že to nemajú celé, ale je tam pokles. Na začiatku leta je Cyril a Metod, vtedy sa ich tak veľa vyhrnie, a potom útlm. Už dva roky to sledujeme, od tej kalamity, je to stále nepriechodné súvisle, treba to tam obchádzať.

Ako máme novú nocľaháreň, ešte sa nám nestalo, že by sme ľudí hore neubytovali. Je tam 22 miest, potom tam máme tajnú VIP-ku, ktorú s ťažkým miestom uvoľníme (smiech), sú tam 3 postele. Plus pri schodisku sa dá naukladať na zem, tiež aj v nocľahárni na zem. Čo však nerobíme je, že keď je evidentne objednaná chata, aby sme ešte po telefóne objednávali. Lebo naozaj stane sa to, že príde niekto náhodný, a čo potom. Radšej nech je objednaná na plnú kapacitu postelí, a máme kde tých náhodných poukladať na zemi, ako mať aj vonku zaplnené všetko na objednávku, a potom fakt príde niekto a čo.
Zálohy vyberáme, keď k nám v zime chodia na týždenné pobyty, lebo už keď ti týždeň niekto bookuje miesta...Je to 100 Sk. Ale tuším sa nestalo, že by stornovali. Keď prišlo menej ľudí, tak sa to nejako refundovalo tým pobytom. Tá partia mala za týždeň nejaký účet a z toho sa potom odrátala tá záloha. To, že ich prišlo o päť menej, sme neriešili.


Fórum 3 príspevky
Ostrovček v mori komercie? 17/02/08 12:49 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Lago d´Idro s deťmi – tipy na výlety Ako už viackrát, aj letná dovolenka 2018 dopadla tak, že sme sa vybrali do Rakúska a severného Talianska. Podmienkou boli hory, voda a zázemie pre karavan. Vodou nemuselo byť nevyhnutne more, viackrát sme boli pri Lago di Garda a tak sme sa rozhodli, že preskúmame niektoré ďalšie z jazier v oblasti. Potrebovali sme aj ciele výletov priamo v okolí kempu, pretože mladší Maťko ešte sám nebicykloval a do sedačky či cyklovozíka je už ťažký, takže presun z kempingu za atrakciami musel byť pešo alebo hromadnou dopravou. Po niekoľkodňovom prieskume sme sa rozhodli pre Lago d'Idro. 28/11/19 Soňa Mäkká Svet
Túra Náučný chodník Molpír s dieťaťom Oblasť Smolenického krasu je veľmi vďačná na turistiku. Už ako deti sme robili s mamou okruhy cez Havranicu, Záruby, Ostrý Kameň a Čertov žľab s bonusom vandrovania od a k železničnej stanici, ktorá je ďaleko od obce. Každá z lokalít je atraktívna a má svoj osobitý charakter, a to nespomínam jarné pohľady na jediný malokarpatský vodopád Hlboča či jaskyňa Driny. dnes Soňa Mäkká Malé Karpaty
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Michal Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. 15/10/19 Soňa Mäkká Reportáže
Najnovšie články na titulke
 
Túra Náučný chodník Molpír s dieťaťom Oblasť Smolenického krasu je veľmi vďačná na turistiku. Už ako deti sme robili s mamou okruhy cez Havranicu, Záruby, Ostrý Kameň a Čertov žľab s bonusom vandrovania od a k železničnej stanici, ktorá je ďaleko od obce. Každá z lokalít je atraktívna a má svoj osobitý charakter, a to nespomínam jarné pohľady na jediný malokarpatský vodopád Hlboča či jaskyňa Driny. dnes Soňa Mäkká Malé Karpaty
Túra Roháče – Baníkov a Tri kopy Letné horúčavy pominuli a s nimi aj búrky na horách, ktoré v auguste hrozili takmer každodenne. Na prvý septembrový týždeň predpovede hlásili stabilné slnečné počasie, ale už v piatok mal opäť od západu prechádzať front. Našťastie, keď má človek za šéfa turisticky naladeného človeka, nie je problém uvoľniť sa aj v pracovný deň. Nakoniec si voľno vybavil aj samotný šéf a operatívne sme sa dohodli na štvrtok. včera Michal Bukvai Západné Tatry
Túra Glarnské Alpy – ku Spitzmeilenhütte Nechce sa mi tomu veriť. Je pol jedenástej v noci a vonku v tme neustále prší. Pritom predpoveď počasia na zajtra jasne hovorí o modrej oblohe a veľmi príjemných teplotách na túto časť roka. Spoľahnúť sa na serióznosť švajčiarskych meteorológov? Skúsim. Nachystám si veci do hôr. Láka ma to tam. Zažil som totiž Alpabfahrt v obci Mels. Slávnostný jesenný návrat dobytka z letných pastvín. Trvá to zvyčajne tri víkendy. Cez dve desiatky slávnostné vyzdobených stád si majitelia rozoberú do svojich maštalí. Výzdobu hocktorej kravičky by závidela aj nejedna krojovaná nevesta. Je to aj divácky zaujímavé divadlo. No svedčí to aj o rozsiahlosti priestorov, ktoré salaše (Alp) pre svoju činnosť potrebujú. A táto oblasť je mojím cieľom. Terén pod vrchom Spitzmeilen a tam položená chata Spitzmeilenhütte. 22/10/19 Vladimír Mikuš Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Ostrovček v mori komercie? 17/02/08 12:49 3 príspevky
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.82 (0.23)