Pohľad z vrcholu Saualpe na Koralpe
Túra

Lavanttaler Alpen - Koralpe a Saualpe

23. 07. 2019
Keď chodievam Rakúskom po diaľnici A2 na juh, na hranici medzi Štajerskom a Korutánskom obdivujem vysokú horu. Volá sa Koralpe a patrí do pohoria Lavanttaler Alpen. Začiatkom júna bolo v Hochschwabe veľa snehu, preto som sa o týždeň vybral práve sem. Na oblých kopcoch ležiacich o voľačo južnejšie snáď už sneh nebude. Jeden deň strávim v Koralpe a druhý prejdem o voľačo nižšie Saualpe.

Východnými úbočiami Koralpe

Vstával som o 2.15 h a pred treťou som sedel v aute. Ako obyčajne, po dvoch hodinách jazdy som si na odpočívadle zdriemol. Pri Liebochu som zbehol z diaľnice, prešiel som Deutschlandsberg s impozantným hradom a čosi pred 8.00 h som vypínal motor nad osadou Glaßhütten na veľkom priestranstve určenom na skládku dreva (1290 m). Priestranstvo bolo prázdne, pretože o čo viac sa ťaží u nás, o to menej rúbu v susednom Rakúsku. Prezul som sa a vyrazil som na prechádzku.

Zbehol som do Glaßhütten. V osade je iba zopár domov a pomerne veľký kostol. Našiel som chodník 580 a vykročil som po ňom. Veľa ľudí po tomto chodníku nechodí, ale značený je dobre. Zablúdil som iba raz, keď som prehliadol šípku a pokračoval som po peknej zvážnici. Zachádzkou som stratil asi 15 minút, avšak času som mal dosť.

Chodník traverzuje východné úbočia Koralpe. Míňa zopár gazdovstiev a križuje veľa potokov. Na pár miestach sú na balvanoch kramle, ale za ferratu ho považovať nemožno. Keďže v noci pršalo, tráva bola mokrá. Navlhli mi od nej gate.

Hrebeňom Koralpe

Vystúpil som na hrebeň k Schwanberger Brendlhütte (1566 m), ale k chate som nešiel. Na pahorku je kaplnka, ktorá môže poslúžiť ako útulňa v nečase. Odteraz som išiel hrebeňom po chodníku 505. Prekráčal som les a prišiel som k zaujímavej kaplnke Kramerin. Jej steny sú z voľne uložených ploských kameňov, na ktorých je položený krov so šindľovou strechou. Pri kaplnke som zjedol obed.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Od kaplnky som išiel oblými lúkami, z ktorých vytŕčajú izolované skaly. Trochu mi to pripomínalo Krkonoše. Je tu však menej močarísk a lúky sú rozdelené nízkymi ohradami, v ktorých sa pasú kravy.

Chodník ide hrebeňom, avšak oblé vrcholy podchádza. Výnimkou je najvyšší kopec pohoria Großes Speikkogel (2140 m). Samotný vrchol je prístupný, ale hneď vedľa neho je hvezdáreň. Nevedel som sa rozhodnúť, či stavba kopec oživuje, alebo špatí. Pri nižšie položenej chate som dilemu nemal. S vysokým komínom sa z diaľky ponášala na krematórium, nemal som najmenšiu chuť zájsť k nej.

Západne od Koralpe leží údolie Lavanttal s mestami Wolfsberg a Sankt Andrä. Kvôli oblakom som z nich veľa nevidel. Dobre bolo vidno iba najbližšie okolie Speikkogela s veľkým karom (Großes Kar).

Návrat zo sedla Weinebene

Chodníkom 505 som pokračoval až do sedla Weinebene (1668 m). Kdesi pod Glitzfelsenom som stretol jediného dnešného turistu, no okolo sedla sa motalo niekoľko výletníkov. Zopár ich prišlo od chaty Grünanger Hütte, na ktorej som chcel nocovať. Nevyšlo to, chata je plná. Zo sedla Weinebene som schádzal chodníkom 18. Ten ide po trase starej cesty. Je pri ňom zopár pätníkov, kríž a kaplnka. Pri kaplnke ma zaujala železom obitá kasa.

V Lavanttaler Alpen sú menej pestré spoločenstvá kvetín ako vo vápencovom Hochschwabe. Pri ceste som si všimol bradáčiky vajcovitolisté, pri zvážnici vemenníky dvojlisté a na mnohých miestach začínali kvitnúť vstavačovce májové. Páčili sa mi aj mohutné všivce recutita. Tieto poloparazitické rastliny sú endemitom Álp a pri starej ceste pod sedlom Weinebene som ich videl veľa.

Hrebeň Saualpe

Ďalší deň som sa presunul do Saualpe. Už na ceste do sedla Weinebene dostalo autíčko zabrať, ale stúpanie zo St. Michael cez osadu Lading bolo veselšie. Zväčša som ho išiel na dvojke. Zaparkoval som pri Gasthofe Gießlhütte (1350 m) a vybral som sa na hrebeň.

Spočiatku som išiel po chodníku 334, ale pod Offnerhütte som ho vymenil za štrkovú cestu. Bolo nádherné slnečné počasie, tak som sa plajdal. Včerajšia prechádzka bola trochu dlhšia, dnes to bude oddychovka.

Minul som Wolfsberger Hütte (1825 m) a pokračoval som rozľahlými lúkami. A prišiel som na Große Saualpe (2079 m). Ploský kopec je najvyšším v pohorí Saualpe. Bolo z neho pekne vidno Koralpe, na ktorom som bol včera. A kam len oko dovidelo, nikde ani človiečika.

Zbehol som z kopca a vyšiel som na Gertrusk (2044 m). Tento kopček je jediným kamenistým vrcholom v Saualpe. Dokonca sa pod ním nachádzajú dve plesá. Na vrchole som stretol turistku. Mal som zhovorčivú náladu, tak sme sa porozprávali. Dozvedel som sa od nej, že má dnes poobede pršať. Vraj od 14-tej. Ráno bolo jasno, ale teraz sa na nebi kopili chuchvalce tmavých mrakov. Naozaj to nevyzerá dobre. Lenže keď pôjdem takýmto tempom, tak sa k autu do 14-tej nevrátim. Kopol som do vrtule a pohoda sa vyparila.

Utekanie pred búrkou

Zbehol som z Gertrusku a upaľoval som hore kopcom na Kienberg (2050 m). Na kopci je železná konštrukcia, ktorá mi pripomínala vrtnú súpravu. O kúsok ďalej, pri Hafenecku, je na hrebeni trochu viac skál.

Za Hafeneckom som z hrebeňa odbočil a schádzal som dlhým úplazom. Minul som Wetterkreuz (1708 m) a prišiel som na štrkovú cestu. Zhltol som obed a upaľoval som ďalej. Štrková cesta traverzuje východné svahy Saualpe a ide okolo viacerých chatičiek. Zaujali ma tabuľky s výstrahou, že v tunajších lesoch žijú vlci. Kto vie, koľko ich tu vlastne majú?

Chvíľu som išiel chodníkom lesom a od Ladinger Hütte (1731 m) idem opäť po štrkovej ceste. Prekrižoval som hlbšie údolie a všimol som si, že sú na ceste kaluže. Tu už pršalo. O 15.15 h som sa vrátil k autu, ktoré bolo pekne vyumývané. Mňa nechytila ani len krátka prehánka, mal som šťastie. Sadol som do vozítka a schádzal som strminami do Wolfsbergu. A keď som vyšiel na diaľnicu, spustila sa prietrž mračien. Autá spomalili na 50-ku. Radšej som odbočil na odpočívadlo a počkal som, kým najprudší lejak prejde. S prestávkami však lialo ešte ďalšie dve hodiny.

Záver

Koralpe (Holica) a Saualpe (Svinské hory) sú lúčnaté hole, z ktorých sú pekné výhľady. Na môj vkus sú však málo bralnaté. Mohlo by byť zaujímavé vybrať sa do nich v zime na snežniciach alebo na lyžiach.

Fórum 4 príspevky
Lavanttaler Alpen - Koralpe a Saualpe 25/07/19 22:17 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Wölzer Tauern – Hohenwart Pred pár rokmi, keď som vyšiel na Greim, Rettlkirchspitze a Schoberspitze, sa mi vo Wölzer Tauern (časť Nízkych Taurov) veľmi páčilo. Nie sú tam žiadne veľké atrakcie, ale krajina “plies a čučoriedok” ma očarila. Tak som si povedal, že by nebolo od veci pozrieť sa tam zas. 03/11/20 Martin Knor Svet
VHT Ennstaler Alpen – Kreuzmauer Gesäuse je v mojich očiach najkrajším národným parkom Rakúska. Vápencové hory nie sú príliš vysoké, sú však poriadne divoké. Hrebene pohoria sú pre bežného turistu neschodné, hoci ich časti sa prejsť dajú. Vlani som prešiel z Malého na Veľký Pyhrgas, nuž a tento rok som chcel prejsť z Frauenscharte na Kreuzmauer. Problém bol v tom, že sa mi to nepodarilo. Napriek tomu bola prechádzka atraktívna. Myslím, že to bola najkrajšia túra, akú som túto sezónu v Rakúsku prešiel. 20/10/20 Martin Knor Svet
Túra Ennstaler Alpen – Tamischbachturm Gesäuse je národný park zaberajúci časť Ennstalských Álp (Ennstaler Alpen) a pre mňa ide o najkrajšiu časť Rakúska. Snažím sa prejsť tu každý rok aspoň jednu - dve trasy, nuž a tento rok som vyšiel na Tamischbachturm a na Kreuzmauer. Prvá túra bola pohodová, druhá bola za hranicou mojich možností. Ale teraz budem písať iba o prechádzke na Tamischbachturm. 13/10/20 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Podcast O lavínach s Pavlom Krajčím zo Strediska lavínovej prevencie V 22. dieli HIKING podcastu bol naším hosťom Pavel Krajčí, odborník na lavínovú problematiku zo Strediska lavínovej prevencie. Hovorili sme o tom, čo robiť, ak sa my alebo naši kamaráti dostanú do lavíny, ako si plánovať túru v zime, aj ako Stredisko lavínovej prevencie tvorí každodenné lavínové správy. dnes Soňa Mäkká Rozhovory
Recenzia Karol Kaliský: Rok v divočine Knihy s horskou tematikou zaberajú značnú časť našej knižnice. Koncom januára sem pribudla publikácia Rok divočiny od Karola Kaliského. Vytiahla som ju opäť teraz s príchodom dlhých zimných večerov, kedy sa aj deti s obľubou prehrabávajú v prírodopisných a geografických knihách. dnes Soňa Mäkká Mapy a knihy
Túra Na Kráľovu hoľu cez Kráľovu skalu Na ikonickú Kráľovu hoľu vedie viacero značiek. My sme sa na ňu vybrali po zelenej z Telgártu, cez Kráľovu skalu, ktorá mala byť pôvodne cieľom detskej túry. No naši chlapci dali najavo, že už si nechcú kopec s vysielačom obzerať len zospodu. včera Soňa Mäkká Nízke Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Lavanttaler Alpen - Koralpe a Saualpe 25/07/19 22:17 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Noriské Alpy (Norische Alpen) – Lavanttalské Alpy (Lavanttaler Alpen) - Svinské hory (Saualpe) a Holica (Koralpe)

  • Počet dní
    • 2

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2140 m n. m. – Großes Speikkogel

    • min: 1120 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2700 m

    • klesanie: 2700 m

  • Vzdialenosť
    • 65 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 18.06.2019

  • Doprava
    • Lieboch - Deutschlandsberg - drevosklad nad osadou Glaßhütten (parkovisko)
      St. Michael - Gasthof Gießlhütte (parkovisko)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.73 (0.38)