Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Sekvojovce mamutie na Salašisku (autor foto: Tomáš Trstenský)
Sekvojovce mamutie na Salašisku (autor foto: Tomáš Trstenský) Zatvoriť

Túra Prečo rastie deväť sekvojovcov pri Novej Bani

Cez prázdniny mnohí balia kufre a mieria za hranice všednej každodennosti. Merajú dlhé cesty a precestujú pol sveta, aby videli jeho divy. Čuduj sa svete aj na krpatom Slovensku máme tiež mnohé kuriozity, divy a unikáty. Netreba cestovať stovky či viac kilometrov. Netreba ani vracať ľudom Slovensko. Stačí sa lepšie pozrieť za vlastné humná a poriadne sa rozhliadnuť. Objavíme mnoho zaujímavostí, ktoré nás doslova zaskočia.

Vzdialenosť
22 km
Prevýšenie
+865 m stúpanie, -869 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 2019
Pohoria
Vtáčnik, Pohronský Inovec a Štiavnické vrchy
Trasa
Voda
Zbojníčke studničky, zázračný prameň Kohútovo
Doprava
Rudno nad Hronom (vlak, bus)
Nová Baňa (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1082 Vtáčnik (1:50.000)

Na výlet za sekvojovcami mamutími (ľudovo nazývané sekvoje) sa možno vybrať buď priamo z Novej Bane alebo tiež zo železničnej zastávky Rudno nad Hronom, odkiaľ je najbližšie ku najvyššej koncentrácií stromových gigantov. Ide o lokalitu Salašiská v masíve vrchu Háj, kde nájdeme aj ďalšie cenné dreviny. Treba hneď poznamenať, že sa bavíme o sekvojovcoch mamutích, nie o sekvojách vždyzelených (Sequoia sempervirens), s ktorými sú chybne stotožňované za rovnakú drevinu. Ide o dva rôzne druhy. Mimochodom v tohtoročnej ankete Strom roka 2019 je nominovaný aj sekvojovec mamutí z parku v Dolnej Krupej.

Stromy Novej Bane

Rozsiahly chotár Novej Bane neukrýva iba zriedkavé sekvojovce mamutie (Sequoiadendron giganteum), ale v baníckom kraji nájdeme mnoho vzácnych drevín. Viaceré z nich sú vyhlásené za chránené stromy, ale obdivovať možno aj ďalšie hodnotné jedince, ktoré by si zaslúžili ochranu.

Dnes takmer 300-ročná lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) sa týči pri farskom kostole s výškou 25 metrov a priemerom koruny 22 m. Vysadená bola v roku 1726 pri príležitosti opravy chrámu po zničení osmanskými rabovačmi. Medzi chránené stromy síce nepatrí, ale ďalšou pamätnou lipou je "Strom republiky" alebo tiež Dodekova lipa, ktorý bol vysadený 28. októbra 1918 prvým slovenským richtárom Karolom Dodekom pri vzniku Československa (nájdete ho pred budovou základnej umeleckej školy).

Geneticky významnou je 300-ročná hruška obyčajná-zelienka (Pyrus communis L. Emend Burgsd.) na štále u Lohajov. Je jednou zo štyroch chránených hrušiek na Slovensku a jej úlohou bolo získavanie nových odrôd kultúrnych drevín na Slovensku. V roku 2019 je nominovaná v ankete Strom roka. Ďalší viac ako storočný exemplár hrušky obyčajnej rastie aj na Kútovskej ceste, ale nepatrí medzi chránené.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Jarabina brekyňová (Sorbus torminalis) rastúca na Sitárovom vrchu v Novej Bani, je dendrologickou dominantou novobanských štálov. Strom dorástol do obvodu kmeňa 232 cm, výšky 21 m a 15 m priemeru koruny. V rámci Slovenska sú chránené len dve jarabiny brekyňové.

V rekreačnej oblasti Tajch rastie javor mliečny (Acer platanoides) zasadený v roku 1874 Štefanom Wolfom, miestnym učiteľom.

Mimoriadne vzácnym exemplárom je brečtan popínavý (Hedera helix), rastúci na cintoríne, jediný svojho druhu chránený zákonom. Hlavný dôvod jeho ochrany sa spája s historickými udalosťami revolučných rokov 1848 – 1849 v Uhorsku.

Medzi cudzokrajné dreviny patrí ľaliovník tulipánokvetý (Liriodendron tulipifera) pôvodom v Severnej Amerike. Rastie v areáli Denného centra seniorov Lipa na Kalvárskej ulici. Má cez 100 rokov, obvod kmeňa 207 cm, výšku 18 m. Charakteristický je výnimočným tvarom listov a krásnymi kvetmi.

Novobanské sekvojovce

Nájdeme ich v meste a okolí v nasledovných lokalitách:

Kohútovo

Za vznik pútnického miesta vďačí objavu výdatného prameňa vody v období veľkého sucha v roku 1863. Miesto za milostivé vyhlásil banskobystrický biskup Štefan Moyzes v júni 1866. Z milodarov pútnikov bola v roku 1869 postavená neogotická kaplnka. Obkolesená je malou botanickou záhradou (viď nižšie odsek o zakladateľovi arboréta). Tradične sa tu konávajú púte v máji a k mariánskemu sviatku - septembrová púť. Nachádza sa v nej gotizujúca socha Madony z roku 1865. Pred kaplnkou je ľudová kamenná soška Immaculaty z konca 19. storočia.

Salašisko

Najviac jedincov sekvojovca mamutieho sa nachádza v lokalite Salašisko. Tu v pokoji okolitého lesa možno nerušene obdivovať jedinečné stromy, ktoré sa dožívajú veľmi vysokého veku. Aj keď rastú v katastri Novej Bane, tak obec Rudno nad Hronom v ich tieni osadila oddychovú lavičku. Žiaľ, ako sa na Slovensko patrí, tak prístup ku skupine sekvojovcov nie je nijako v teréne označená. Samotnú lokalitu označuje len stĺpik so štátnym znakom a nápisom "Chránené stromy". Nič viac, chýba akákoľvek informačná tabuľa. Našťastie prístup na Salašisko nie je zložitý a pomocou lesných ciest sa poľahky ku sekvojovcom dostanete (viď pripojenú - odporúčanú trasu). Na druhú stranu treba oceniť zabudnutosť miesta, lebo tu nestretnete húfy hlučných turistov a ani zbytočné "atrakcie" na prilákanie nepotrebných výletníkov. Lanovky, eskalátory, bufety, suveníry a aquaparky tu preto nečakajte. Našťastie a verím, že to tak aj ostane!

Ján Šašváry - Štrbík sa narodil 2. apríla 1885 v Novej Bani. Vyštudoval Štátnu horársku školu v Liptovskom Hrádku. V roku 1910 bol menovaný obecným horárom a v roku 1924 bol povýšený na nadhorára, kedy mu mesto Nová Baňa udelilo pozíciu hlavného mestského horára. Cieľavedomo skrášľoval okolie mesta. Šašváryho meno nesie viac ako storočný dub letný (zabránil jeho výrubu) pod bývalou vodnou nádržou Jarmila. Významným činom je založenie "malého arboréta" (okrasné kríky a cudzokrajné dreviny) v priestore pútnického miesta Kohútovo so zázračným prameňom a kaplnkou. Poštou od známych z Kalifornie dostal semienka sekvojovca mamutieho, z ktorých vypestoval sadenice a následne ich vysadil na viacerých miestach. Najväčšia koncentrácia "jeho" sekvojovcov je v lokalite Salašiská (päť jedincov) nad železničnou zastávkou Rudno nad Hronom v masíve Hája. Ďalšou pamiatkou na novobanského horára je prírodná ryolitová "Šašváryho kaplnka" na úpätí Hája na lesnom chodníku medzi Salašiskami a Havraňou skalou (vyhliadka NCH Zvonička). Umrel na srdcovú príhodu 5. januára 1951.

Použité zdroje:

Autori fotografií: Alenka Bencová, Danka Tomášiková, Tomáš Trstenský

Fotogaléria k článku

Najnovšie