Túra

Prečo rastie deväť sekvojovcov pri Novej Bani

02.08.19
Cez prázdniny mnohí balia kufre a mieria za hranice všednej každodennosti. Merajú dlhé cesty a precestujú pol sveta, aby videli jeho divy. Čuduj sa svete aj na krpatom Slovensku máme tiež mnohé kuriozity, divy a unikáty. Netreba cestovať stovky či viac kilometrov. Netreba ani vracať ľudom Slovensko. Stačí sa lepšie pozrieť za vlastné humná a poriadne sa rozhliadnuť. Objavíme mnoho zaujímavostí, ktoré nás doslova zaskočia.

Na výlet za sekvojovcami mamutími (ľudovo nazývané sekvoje) sa možno vybrať buď priamo z Novej Bane alebo tiež zo železničnej zastávky Rudno nad Hronom, odkiaľ je najbližšie ku najvyššej koncentrácií stromových gigantov. Ide o lokalitu Salašiská v masíve vrchu Háj, kde nájdeme aj ďalšie cenné dreviny. Treba hneď poznamenať, že sa bavíme o sekvojovcoch mamutích, nie o sekvojách vždyzelených (Sequoia sempervirens), s ktorými sú chybne stotožňované za rovnakú drevinu. Ide o dva rôzne druhy. Mimochodom v tohtoročnej ankete Strom roka 2019 je nominovaný aj sekvojovec mamutí z parku v Dolnej Krupej.

Stromy Novej Bane

Rozsiahly chotár Novej Bane neukrýva iba zriedkavé sekvojovce mamutie (Sequoiadendron giganteum), ale v baníckom kraji nájdeme mnoho vzácnych drevín. Viaceré z nich sú vyhlásené za chránené stromy, ale obdivovať možno aj ďalšie hodnotné jedince, ktoré by si zaslúžili ochranu.

Dnes takmer 300-ročná lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) sa týči pri farskom kostole s výškou 25 metrov a priemerom koruny 22 m. Vysadená bola v roku 1726 pri príležitosti opravy chrámu po zničení osmanskými rabovačmi. Medzi chránené stromy síce nepatrí, ale ďalšou pamätnou lipou je "Strom republiky" alebo tiež Dodekova lipa, ktorý bol vysadený 28. októbra 1918 prvým slovenským richtárom Karolom Dodekom pri vzniku Československa (nájdete ho pred budovou základnej umeleckej školy).

Geneticky významnou je 300-ročná hruška obyčajná-zelienka (Pyrus communis L. Emend Burgsd.) na štále u Lohajov. Je jednou zo štyroch chránených hrušiek na Slovensku a jej úlohou bolo získavanie nových odrôd kultúrnych drevín na Slovensku. V roku 2019 je nominovaná v ankete Strom roka. Ďalší viac ako storočný exemplár hrušky obyčajnej rastie aj na Kútovskej ceste, ale nepatrí medzi chránené.

Jarabina brekyňová (Sorbus torminalis) rastúca na Sitárovom vrchu v Novej Bani, je dendrologickou dominantou novobanských štálov. Strom dorástol do obvodu kmeňa 232 cm, výšky 21 m a 15 m priemeru koruny. V rámci Slovenska sú chránené len dve jarabiny brekyňové.

V rekreačnej oblasti Tajch rastie javor mliečny (Acer platanoides) zasadený v roku 1874 Štefanom Wolfom, miestnym učiteľom.

Mimoriadne vzácnym exemplárom je brečtan popínavý (Hedera helix), rastúci na cintoríne, jediný svojho druhu chránený zákonom. Hlavný dôvod jeho ochrany sa spája s historickými udalosťami revolučných rokov 1848 – 1849 v Uhorsku.

Medzi cudzokrajné dreviny patrí ľaliovník tulipánokvetý (Liriodendron tulipifera) pôvodom v Severnej Amerike. Rastie v areáli Denného centra seniorov Lipa na Kalvárskej ulici. Má cez 100 rokov, obvod kmeňa 207 cm, výšku 18 m. Charakteristický je výnimočným tvarom listov a krásnymi kvetmi.

Novobanské sekvojovce

Nájdeme ich v meste a okolí v nasledovných lokalitách:

Kohútovo

Za vznik pútnického miesta vďačí objavu výdatného prameňa vody v období veľkého sucha v roku 1863. Miesto za milostivé vyhlásil banskobystrický biskup Štefan Moyzes v júni 1866. Z milodarov pútnikov bola v roku 1869 postavená neogotická kaplnka. Obkolesená je malou botanickou záhradou (viď nižšie odsek o zakladateľovi arboréta). Tradične sa tu konávajú púte v máji a k mariánskemu sviatku - septembrová púť. Nachádza sa v nej gotizujúca socha Madony z roku 1865. Pred kaplnkou je ľudová kamenná soška Immaculaty z konca 19. storočia.

Salašisko

Najviac jedincov sekvojovca mamutieho sa nachádza v lokalite Salašisko. Tu v pokoji okolitého lesa možno nerušene obdivovať jedinečné stromy, ktoré sa dožívajú veľmi vysokého veku. Aj keď rastú v katastri Novej Bane, tak obec Rudno nad Hronom v ich tieni osadila oddychovú lavičku. Žiaľ, ako sa na Slovensko patrí, tak prístup ku skupine sekvojovcov nie je nijako v teréne označená. Samotnú lokalitu označuje len stĺpik so štátnym znakom a nápisom "Chránené stromy". Nič viac, chýba akákoľvek informačná tabuľa. Našťastie prístup na Salašisko nie je zložitý a pomocou lesných ciest sa poľahky ku sekvojovcom dostanete (viď pripojenú - odporúčanú trasu). Na druhú stranu treba oceniť zabudnutosť miesta, lebo tu nestretnete húfy hlučných turistov a ani zbytočné "atrakcie" na prilákanie nepotrebných výletníkov. Lanovky, eskalátory, bufety, suveníry a aquaparky tu preto nečakajte. Našťastie a verím, že to tak aj ostane!

Ján Šašváry - Štrbík sa narodil 2. apríla 1885 v Novej Bani. Vyštudoval Štátnu horársku školu v Liptovskom Hrádku. V roku 1910 bol menovaný obecným horárom a v roku 1924 bol povýšený na nadhorára, kedy mu mesto Nová Baňa udelilo pozíciu hlavného mestského horára. Cieľavedomo skrášľoval okolie mesta. Šašváryho meno nesie viac ako storočný dub letný (zabránil jeho výrubu) pod bývalou vodnou nádržou Jarmila. Významným činom je založenie "malého arboréta" (okrasné kríky a cudzokrajné dreviny) v priestore pútnického miesta Kohútovo so zázračným prameňom a kaplnkou. Poštou od známych z Kalifornie dostal semienka sekvojovca mamutieho, z ktorých vypestoval sadenice a následne ich vysadil na viacerých miestach. Najväčšia koncentrácia "jeho" sekvojovcov je v lokalite Salašiská (päť jedincov) nad železničnou zastávkou Rudno nad Hronom v masíve Hája. Ďalšou pamiatkou na novobanského horára je prírodná ryolitová "Šašváryho kaplnka" na úpätí Hája na lesnom chodníku medzi Salašiskami a Havraňou skalou (vyhliadka NCH Zvonička). Umrel na srdcovú príhodu 5. januára 1951.

Použité zdroje:

Autori fotografií: Alenka Bencová, Danka Tomášiková, Tomáš Trstenský

Fórum 7 príspevkov
Prečo rastie deväť sekvojovcov pri Novej Bani 11/08/19 11:50 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Reportáž 500 km od Slovenska a predsa doma Kedysi to bola jedna krajina. Lenže je to už 300 rokov, čo naši krajania odišli z "Horných Uhier" na tzv. "Dolnú zem", na juh Uhorska. Dnes žijú v kraji Vojvodina na severe Srbska, ale tiež v Chorvátsku, Maďarsku a priľahlom cípe Rumunska. Dolnozemskí Slováci, ktorí tri storočia obývajú šíre roviny Veľkej dunajskej nížiny (Alföld). Že to nie je len pár vymierajúcich dediniek, sa dozviete. 21/01/20 Tomáš Trstenský Svet
Túra Via Dinarica (1) – planina Prenj Keďže sa radšej premávame po horách ako pretŕčame na sociálnych sieťach, tak sme sa na Silvestra pätica dohodli na letnom dvojtýždňovom puťáku. Teda, aby to bolo trendy, in a hipsterské, tak ide o diaľkový pochod, ktoré v posledných rokoch naberajú na popularite. Nie, žiadna Svätojakubská púť a ani SNP-čka. Tam je počas leta tlačenica. Vybrali sme si niečo menej masové. 14/01/20 Tomáš Trstenský Svet
Extra Rozhľadňa Pustý vrch nad Čiernym Balogom Horehronská obec Čierny Balog sa zaradila na zoznam obcí, ktoré neobišiel trend budovania turistických veží v blízkosti sídiel. Nová rozhľadňa stojí na typickom mieste, ktoré je ľahkým cieľom výletov pre rodiny s deťmi. Nie je ďaleko od obce, no kopec ponúka dobrý rozhľad. Paradoxne, aj bez veže, keďže celé temeno Pustého vrchu je odlesnené. 20/12/19 Tomáš Trstenský Zaujímavosti
Najnovšie články na titulke
 
Túra Rysy a Kôprovský štít – s búrkou o preteky Na sobotu som mal dohodnutý výstup na Gerlachovský štít a v prípade nepriazne počasia bola v zálohe aj nedeľa. Počasie bolo však dobré takmer celý víkend a pokaziť sa malo až v nedeľu poobede. Najskôr som nemal v pláne ostať aj druhý deň v Tatrách, keďže nie som veľký nadšenec tohto pohoria, ale nakoniec som si povedal, že keď už som tu, tak vybehnem niekam aj v druhý deň. dnes Pavel Forgáč Vysoké a Belianske Tatry
Túra Novoročná túra na Velickú poľanu Ako na Nový rok, tak po celý rok, hovorí sa. Nebolo by od veci chodiť na túru každý deň, bavím sa v duchu na tomto porekadle, keď šliapeme z Nového Smokovca mladým lesom. Vybrali sme sa po našej obľúbenej žltej značke, ktorá vedie na Sliezsky dom. Vieme, že aj keď sú Tatry cez sviatky plné, tu budeme mať celkom súkromie. včera Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Túra Veľká Javorina z Cetuny Uplynulý rok sme v skorú jar z osady Grúne navštívili Veľký Lopeník v Bielych Karpatoch. Pri vystúpení z auta na Grúňoch nás ako prvý vítal pohľad na Veľkú Javorinu s Jelencom. Už vtedy sme si povedali, že aj na Javorinu sa pôjdeme niekedy pozrieť – veď je to najvyšší vrchol Bielych Karpát (969,8 m n. m.), dobre spoznateľný podľa rádiového a televízneho vysielača na jeho vrchu. Na konci decembra nastáva správa konštelácia hviezd a v predposledný deň roka 2019 sa vydávame práve na Veľkú Javorinu. včera Jana Bílešová Biele Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Prečo rastie deväť sekvojovcov pri Novej Bani 11/08/19 11:50 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Vtáčnik, Pohronský Inovec a Štiavnické vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 865 m

    • klesanie: 869 m

  • Vzdialenosť
    • 22 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.4351 ° SŠ
      dĺžka: 18.6819 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.41346 ° SŠ
      dĺžka: 18.648 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Zbojníčke studničky, zázračný prameň Kohútovo

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Rudno nad Hronom (vlak, bus)
      Nová Baňa (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.99 (0.35)