Túra

Prečo rastie deväť sekvojovcov pri Novej Bani

02. 08. 2019
Cez prázdniny mnohí balia kufre a mieria za hranice všednej každodennosti. Merajú dlhé cesty a precestujú pol sveta, aby videli jeho divy. Čuduj sa svete aj na krpatom Slovensku máme tiež mnohé kuriozity, divy a unikáty. Netreba cestovať stovky či viac kilometrov. Netreba ani vracať ľudom Slovensko. Stačí sa lepšie pozrieť za vlastné humná a poriadne sa rozhliadnuť. Objavíme mnoho zaujímavostí, ktoré nás doslova zaskočia.

Na výlet za sekvojovcami mamutími (ľudovo nazývané sekvoje) sa možno vybrať buď priamo z Novej Bane alebo tiež zo železničnej zastávky Rudno nad Hronom, odkiaľ je najbližšie ku najvyššej koncentrácií stromových gigantov. Ide o lokalitu Salašiská v masíve vrchu Háj, kde nájdeme aj ďalšie cenné dreviny. Treba hneď poznamenať, že sa bavíme o sekvojovcoch mamutích, nie o sekvojách vždyzelených (Sequoia sempervirens), s ktorými sú chybne stotožňované za rovnakú drevinu. Ide o dva rôzne druhy. Mimochodom v tohtoročnej ankete Strom roka 2019 je nominovaný aj sekvojovec mamutí z parku v Dolnej Krupej.

Stromy Novej Bane

Rozsiahly chotár Novej Bane neukrýva iba zriedkavé sekvojovce mamutie (Sequoiadendron giganteum), ale v baníckom kraji nájdeme mnoho vzácnych drevín. Viaceré z nich sú vyhlásené za chránené stromy, ale obdivovať možno aj ďalšie hodnotné jedince, ktoré by si zaslúžili ochranu.

Dnes takmer 300-ročná lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) sa týči pri farskom kostole s výškou 25 metrov a priemerom koruny 22 m. Vysadená bola v roku 1726 pri príležitosti opravy chrámu po zničení osmanskými rabovačmi. Medzi chránené stromy síce nepatrí, ale ďalšou pamätnou lipou je "Strom republiky" alebo tiež Dodekova lipa, ktorý bol vysadený 28. októbra 1918 prvým slovenským richtárom Karolom Dodekom pri vzniku Československa (nájdete ho pred budovou základnej umeleckej školy).

Geneticky významnou je 300-ročná hruška obyčajná-zelienka (Pyrus communis L. Emend Burgsd.) na štále u Lohajov. Je jednou zo štyroch chránených hrušiek na Slovensku a jej úlohou bolo získavanie nových odrôd kultúrnych drevín na Slovensku. V roku 2019 je nominovaná v ankete Strom roka. Ďalší viac ako storočný exemplár hrušky obyčajnej rastie aj na Kútovskej ceste, ale nepatrí medzi chránené.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Jarabina brekyňová (Sorbus torminalis) rastúca na Sitárovom vrchu v Novej Bani, je dendrologickou dominantou novobanských štálov. Strom dorástol do obvodu kmeňa 232 cm, výšky 21 m a 15 m priemeru koruny. V rámci Slovenska sú chránené len dve jarabiny brekyňové.

V rekreačnej oblasti Tajch rastie javor mliečny (Acer platanoides) zasadený v roku 1874 Štefanom Wolfom, miestnym učiteľom.

Mimoriadne vzácnym exemplárom je brečtan popínavý (Hedera helix), rastúci na cintoríne, jediný svojho druhu chránený zákonom. Hlavný dôvod jeho ochrany sa spája s historickými udalosťami revolučných rokov 1848 – 1849 v Uhorsku.

Medzi cudzokrajné dreviny patrí ľaliovník tulipánokvetý (Liriodendron tulipifera) pôvodom v Severnej Amerike. Rastie v areáli Denného centra seniorov Lipa na Kalvárskej ulici. Má cez 100 rokov, obvod kmeňa 207 cm, výšku 18 m. Charakteristický je výnimočným tvarom listov a krásnymi kvetmi.

Novobanské sekvojovce

Nájdeme ich v meste a okolí v nasledovných lokalitách:

Kohútovo

Za vznik pútnického miesta vďačí objavu výdatného prameňa vody v období veľkého sucha v roku 1863. Miesto za milostivé vyhlásil banskobystrický biskup Štefan Moyzes v júni 1866. Z milodarov pútnikov bola v roku 1869 postavená neogotická kaplnka. Obkolesená je malou botanickou záhradou (viď nižšie odsek o zakladateľovi arboréta). Tradične sa tu konávajú púte v máji a k mariánskemu sviatku - septembrová púť. Nachádza sa v nej gotizujúca socha Madony z roku 1865. Pred kaplnkou je ľudová kamenná soška Immaculaty z konca 19. storočia.

Salašisko

Najviac jedincov sekvojovca mamutieho sa nachádza v lokalite Salašisko. Tu v pokoji okolitého lesa možno nerušene obdivovať jedinečné stromy, ktoré sa dožívajú veľmi vysokého veku. Aj keď rastú v katastri Novej Bane, tak obec Rudno nad Hronom v ich tieni osadila oddychovú lavičku. Žiaľ, ako sa na Slovensko patrí, tak prístup ku skupine sekvojovcov nie je nijako v teréne označená. Samotnú lokalitu označuje len stĺpik so štátnym znakom a nápisom "Chránené stromy". Nič viac, chýba akákoľvek informačná tabuľa. Našťastie prístup na Salašisko nie je zložitý a pomocou lesných ciest sa poľahky ku sekvojovcom dostanete (viď pripojenú - odporúčanú trasu). Na druhú stranu treba oceniť zabudnutosť miesta, lebo tu nestretnete húfy hlučných turistov a ani zbytočné "atrakcie" na prilákanie nepotrebných výletníkov. Lanovky, eskalátory, bufety, suveníry a aquaparky tu preto nečakajte. Našťastie a verím, že to tak aj ostane!

Ján Šašváry - Štrbík sa narodil 2. apríla 1885 v Novej Bani. Vyštudoval Štátnu horársku školu v Liptovskom Hrádku. V roku 1910 bol menovaný obecným horárom a v roku 1924 bol povýšený na nadhorára, kedy mu mesto Nová Baňa udelilo pozíciu hlavného mestského horára. Cieľavedomo skrášľoval okolie mesta. Šašváryho meno nesie viac ako storočný dub letný (zabránil jeho výrubu) pod bývalou vodnou nádržou Jarmila. Významným činom je založenie "malého arboréta" (okrasné kríky a cudzokrajné dreviny) v priestore pútnického miesta Kohútovo so zázračným prameňom a kaplnkou. Poštou od známych z Kalifornie dostal semienka sekvojovca mamutieho, z ktorých vypestoval sadenice a následne ich vysadil na viacerých miestach. Najväčšia koncentrácia "jeho" sekvojovcov je v lokalite Salašiská (päť jedincov) nad železničnou zastávkou Rudno nad Hronom v masíve Hája. Ďalšou pamiatkou na novobanského horára je prírodná ryolitová "Šašváryho kaplnka" na úpätí Hája na lesnom chodníku medzi Salašiskami a Havraňou skalou (vyhliadka NCH Zvonička). Umrel na srdcovú príhodu 5. januára 1951.

Použité zdroje:

Autori fotografií: Alenka Bencová, Danka Tomášiková, Tomáš Trstenský

Fórum 7 príspevkov
Prečo rastie deväť sekvojovcov pri Novej Bani 11/08/19 11:50 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Zaniknuté dediny (8) – Dubník V súvislosti s ťažbou nerastného bohatstva neustále vznikajú i zanikajú ľudské sídla. Na území Slovenska bola v minulých storočiach intenzívna ťažba prevažne rudného bohatstva. S baníckou činnosťou na našom území vzniklo viacero baníckych osád. Mnoho ich zaniklo, ale medzi bývalými baníckymi kolóniami má výsostnú pozíciu osada Dubník. 23/07/20 Tomáš Trstenský Slanské vrchy
Názor Petícia: Do prírody cez betónové koridory? Nie! Králikárne versus vilové štvrte alebo zeleň hneď za panelákmi proti vyasfaltovaným koridorom pomedzi múry satelitných ulíc. Obyvatelia banskobystrického sídliska Fončorda nesúhlasia s rozsiahlou výstavbou rodinných domov v prírode hneď nad mestom.  20/06/20 Tomáš Trstenský Iné
Túra Zaniknuté dediny (7) – Ipeľský Potok a Hámor V západnej časti Slovenského rudohoria boli v druhej polovici 20. storočia vybudované tri vodné nádrže, aby zásobovali obyvateľstvo Juhoslovenskej kotliny pitnou vodou. Ide o vodárenské nádrže Hriňová, Klenovec a Málinec. Výstavba všetkých troch vodných diel si vyžiadala obmedzenie hospodárskych aktivít ľudí v údoliach, ale väčší presun obyvateľstva si vyžiadalo vybudovanie VN Málinec. 10/06/20 Tomáš Trstenský Stolické vrchy, Veporské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž Nás to skrátka baví! (brigáda 2020) S úsmevom a príjemne nostalgicky spomíname na prvé ročníky našich dobrovoľníckych brigád, keď sa plavcom výnimočne dobre darilo zdolávať mnohé úseky nízkotatranských chodníkov. Často využívaný bol prsiarsky štýl. V hustej kosodrevine turista predpažil ruky, schoval hlavu do ich zákrytu, aby mu čečina nevypichla oko, a v pravidelných tempách „rozpažiť - predpažiť“ postupne krôčikoval vpred. V extrémne zarastených častiach sa kraulovalo – jednou rukou rozrážať, druhou odhŕňať. Pri daždivom počasí bol turistický výlet skutočne „bazénový“. dnes Stanislava Vrbická Reportáže
Túra Skalný hrad Sloup a Modlivý důl Keď som videla prvýkrát na fotke Modlivý důl, povedala som si, že tam musíme ísť. Začiatkom mája sa nám to podarilo. Spojili sme to s obhliadkou sklárskeho mesta Nový Bor, skalného hradu Sloup, prešli sme skalnatým údolím až k tajomnému lesnému sakrálnemu miestu. včera Jana Hrehová Svet
Cyklotúra Okolo Bodamského jazera Väčšinu roka 2019 som pracovne strávil v nemeckom Frankfurte nad Mohanom. Nemohol som sa preto dočkať, až to jarné počasie dovolí a budem môcť vyraziť na cyklotúru okolo Bodamského jazera. O jeho brehy sa Nemecko síce delí aj s Rakúskom a Švajčiarskom, nemecká časť je však najdlhšia. včera Dominik Baco Švajčiarsko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Prečo rastie deväť sekvojovcov pri Novej Bani 11/08/19 11:50 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Vtáčnik, Pohronský Inovec a Štiavnické vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 865 m

    • klesanie: 869 m

  • Vzdialenosť
    • 22 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.4351 ° SŠ
      dĺžka: 18.6819 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.41346 ° SŠ
      dĺžka: 18.648 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Zbojníčke studničky, zázračný prameň Kohútovo

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Rudno nad Hronom (vlak, bus)
      Nová Baňa (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.26 (0.55)