Túra

GSB: Bacówka w Bartnem – Nowa Wieś

21.07.19
Večer sme si s Borisom preprali nejaké veci, no hoci sme ich na paličkách vystrčili z okna von, ráno vôbec neboli suché. Chatár sa ponáhľal k lekárovi, a tak sme museli do ôsmej opustiť chatu. Raňajky o siedmej vôbec neboli na škodu. Parťáci si dali praženicu a dostali ju vcelku na jednej panvici. Ja som chcel klobásu, no večer sme všetky zjedli, a tak boli párky. Deň sa ukazoval byť opäť slnečný, tak sme vykročili na náš piaty deň putovania po Beskydskej magistrále (GSB) ovešaní neuschnutým prádlom.

5. deň

Bacówka PTTK w Bartnem – Przełęcz Majdan – Magura Wątkowska – Świerzowa – Ostryś – Kolanin – Przełęcz Hałbowska – Kamień – Zarsyn – Kąty (Кути)

Opäť mi nechcel naskočiť tablet, a tak, kým sa naštartoval, parťáci už boli preč. Hoci som otlaky prepichol večer i ráno, stále nespuchli, teda som ich znovu stiahol leukoplastom, nohy natlačil do tenisiek a mohol som vykročiť.

Mokrinami k útulni na vrchu

Kúsok od chaty začínali mokriny, z ktorých vytekali prítoky riečok Sękówka a Świerzówka. Potešil som sa teda ceste odbočujúcej vpravo do lesa, no skoro som pochopil, že idem zle a vrátil som sa do mokrín. Rozmýšľal som, koľko kliešťov chytím vo vysokej tráve, no napodiv ani jedného.

Napokon som vyšiel na veľkú lúku, za miernym vŕškom prešiel na lesný chodník a bolo sucho. Chodník začal stúpať od sedla Majdan a pri jedinej oficiálnej útulni na našej trase, na Wątkowskej Magure, som dohonil parťákov. Sú tu tri pomníčky – fotografovi Beskýd Darekovi Zającovi, na pamiatku svätej omše, ktorú tu 14. 8. 1953 slúžil Karol Wojtyła a Rafalovi Wałachovi, ktorý miloval Beskydy.

Keď sme sa usadili pri stoloch a jedli, začuli sme hukot auta. V duchu sme nadávali, akí bezohľadní ľudia sa sem hore strminou vyvážajú. Z auta však vystúpili mládenci, ktorí prišli odviezť smeti z útulne. Ukázali nám smer, kade ísť vľavo asi 500 m pre vodu. Skontrolovali ešte teplomer pri vrcholovej skrinke a boli preč. Dal som si pečiatku do cancáku, moju do vrcholovej knižky a vykročil som tiež.

Netrvalo dlho a bol som za vrcholom Magury pri ďalšom prameni výbornej chladnej vody. Napil som sa, naplnil flaše a začal strmo klesať. Lesom sa neustále niesol zvuk pílenia. Popri chodníku ležali čerstvo prepílené stromy. Došiel som na lúku a pri peknom drevenom prístrešku sedel Pelé s Ivanom. Dnu bol tieň a lavičky. Z tabuľky som však zistil, že je tu zakázané prenocovanie a že by sme mali SMS-skou zaplatiť nejaký poplatok za pobyt v Magurskom Parku Narodowom. Keďže sme nemali poľského operátora, nebolo ako.

Za každým kopcom jeden prístrešok

Prístreškov napokon bolo cestou ešte zopár. Opäť nasledovalo stúpanie na kopec Świerzowa a klesanie dolu. Takto sme išli ako na hojdačke po celý deň a veru mojim otlakom sa to vôbec nepáčilo. Ako som sa im snažil uľahčiť, odpisoval som si vyskočenú platničku a na konci dňa som ledva chodil.

Na konci ďalšieho klesania som našiel na lavičke sediacich drevorubačov, čo celý čas išli lesom pred nami, všetko náradie si niesli, pílili a z chodníka odstraňovali stromy. Porozprávali sme sa, oni pokračovali doľava, my s Ivanom doprava a napokon pri ďalšom prístrešku sme sa opäť zišli.

My sme tu obedovali a pridal sa k nám aj mladý Poliak, ktorý nás však šokoval svojim obutím. Išiel naboso v gumených záhradkárskych sandáloch. U nás v nich chodí Svaťo Krno, ale on išiel naťažko, lebo stanoval.

Po najedení sa sme začali stúpať do kopca, a keďže pražilo slnko, začínalo nám to liezť na nervy. Napokon som vítal každú rovinku a stúpanie, len nech neklesáme. Klesanie z Kolanina bolo krátke, ale strmé a veru som trpel. Prešli sme lesnú asfaltku a zase prišlo mierne stúpanie a klesanie. Žiaden dlhý hrebeň nás dnes nečakal.

Konečne som dokráčal k hlavnej ceste do Kąty (čítaj Konty). Za ňou bol posledný prístrešok. Dal som si keks, vypil poslednú vodu, však už to nebude ďaleko. Aká to naivita! Stúpanie popod Kamień na Wołczy Kamień nebolo strmé, zato klesanie veru áno. V tom najstrmejšom bode mi zazvonil mobil a Boris mi oznamoval, že je v Kąty. Nejak sme sa nevedeli dohovoriť, kade pokračovať od mosta ponad rieku Wisłoka. Keď som sa z lesa vynoril na lesnej ceste, mal som toho plné zuby. Jednak som jasne nevidel, kade pokračuje značka, jednak som chcel mať istotu roviny, a tak som pokračoval doľava po lesnej ceste. Došiel som k asfaltke, ktorú som pred časom v sedle Hałbowska prešiel a pustil som sa po nej v páľave, do Kąty (rusínsky Кути).

Napokon som vraj spravil dobre, lebo Ivan po ceste pokračoval doprava, vyšiel na lúkach a oblúkom došiel k rovnakému mostu ako ja. Tu som pochopil Borisovo čudovanie sa. Nikade inakade, ako doľava, proti prúdu riečky sa nedalo obcou ísť.

Trúsili sme sa na chalupu možno ešte 2,5 h. Okamžite po príchode som išiel do vane a keď som z nej vyšiel, ledva som došiel na lavičku pod stromom. Domáca pani nám tam nachystala žurek, mätovú vodu a napokon klobásy ako hrom.

Sedeli sme, sušili opraté veci, klábosili. Parťáci vo veľkom debatovali o budúcoročnom záverečnom putovaní do Wolosate a ja som sa v duchu modlil, aby som zajtra došiel do cieľa v Nowa Wieś. Taký milý podvečer pred chalupou na lavičke.

6. deň

Kąty (Кути) – Lysá Góra – Polana – popod Dania Góra – Chyrowa (Гирова) – Garb – Pustelnia św. Jana z Dukli (pustovňa) – Nowa Wieś (Нова Весь)

Boris objavil, že oproti domu cez cestu začína cesta do kopca, ktorá by sa niekde hore mala napojiť na červenú. Pelé neverí ničomu, len papierovej mape, a tak trval na návrate cez celú obec k mostu a na červenú od smerovníka. Keďže sme mali na poludnie objednaný taxík, ktorý nás mal odviezť z Nowa Wieś do Svidníka a čakalo nás asi 20 km, mali sme skoré vstávanie.

V ústrety vychádzajúcemu slnku

Pelé s Majkou vykročili po štvrtej, Ivan o 4.30 h a my dvaja s Borisom po raňajkách po piatej. Napodiv sa mi do kopca kráčalo bez problémov. V rannom chlade sa nám išlo dobre. Došli sme k akémusi prístrešku, ktorého proťajšok som obchádzal včera nad obcou pri príchode do Kąty. Boris zase ulovil jednu kešku. Mali sme krásne spätné výhľady na celé údolie riečky Wisłoka. Presne ako Boris predpokladal, došli sme na červenú zarovno s Ivanom. Ak by sme pokračovali doľava, došli by sme ku Krzyź mileniny / Platforma widokowa. Nebol však čas na kochačky!

Kráčali sme vrcholovými lúkami, ktorých ľavá strana bola pokosená, no na pravej vo vysokej tráve bolo vidno mladé stromčeky. Vošli sme do lesíka, a keď sa zjavil smerovník Lysa Góra (641 m), mysleli sme si, že je koniec stúpaniu. Deň mal byť o dvoch kopcoch. A opäť sme boli naivní!

Nasledovali klesania a stúpania +/- 40 m, ktoré za normálnych okolností možno ani neevidujem, ale dnes nám dosť prekážali! Boli sme nastavení len na dva kopce! Mňa každé klesanie strašne bolelo, a tak som išiel pomaly. Dobehli ma aj Pelé s Majkou, ktorí išli hodinu pred nami, ale poctivo po červenej. V klesaní lúkami do Chyrowa som zostal posledný. Zvonec visiaci na strome pri chodníku sľuboval po zazvonení silu pokračovať ďalších 10 km, a tak som zvoníííl.

Krívanie do posledného kopca

Parťákov som dobehol pri prvom dome Chyrowa (Гирова). Oni sa občerstvovali, tak som sa tiež napil. Na zemi som našiel horalku a bolo mi jasné, že je niekoho z našich. V horúčave bola celá roztečená, ale zobral som ju a doniesol majiteľovi – Borisovi. Z hlavného ťahu sme odbočili k potoku Iwiełka. Minuli sme drevenicu s trstinovou strechou a boli sme pri drevenom kostolíku Narodenia Najsvätejšej Márie Panny. Hoci bol zatvorený, parťáci začali krúžiť okolo neho. Jednak ho obdivovali, jednak pomáhali Borisovi hľadať kešku. Vedomý som si svojho otlakového handicapu, krivkal som ďalej.

Na konci Chyrowej som sa musel vrátiť na hlavný ťah a po asi kilometri som zabočil doľava. Tu ma čakalo veľké prekvapenie. Ak som včera domácich chválil, že si neťažia v lesoch ako my, tak tu sa nám hravo vyrovnali! Haldy vyrúbaných stromov nakladal nakladač na kamióny, hora všade rozrytá autami. Aj som sa obával, či tade vôbec môžem pokračovať, no (asi) predák mi posunkom naznačil, že veru môžem. Tak som bol všetkým šokovaný, že len čo som vošiel do nevyťaženého lesa, sadol som si najesť sa. Boris s Ivanom ma obišli a tiež mi pripomenuli moje včerajšie slová o krásnych, nezpľundrovaných lesoch. Kúsok od ťažby je PR Igiełki. A to sme ešte netušili, čo uvidíme na vrchole. Bager naberal zem a nakladal ju na nákladné autá. Hlboké, vyjazdené ryhy lesom. Neviem, či tu stavajú cestu cez kopec, či vysoké napätie, ale vyzeralo to hrozne!

Bol som rád, keď konečne stíchol hluk a kráčal som sám neporušeným lesom popod vrchol Krymianka. Tak som bol rád, až som zišiel zo značky. Nasledoval ma aj Ivan, a tak sme spolu začali šikmo zostupovať zo svahu k tušenej červenej. Ja s otlakmi pomalšie a zase som bol sám. Chodníček prešiel do širokej lesnej cesty. Došiel som na križovatku, kde doľava pokračovala cyklotrasa zdola. Začínal som tušiť, že sa blížim k pustovni sv. Jána z Dukly. Došiel som ku krížovej ceste, ktorá stúpala doprava lesnou cestičkou a po pár metroch som sa ocitol pred kostolom a chatou. Pod nimi v kamennom múre boli pramene. Dobehol ma Pelé s Majkou, tak sme spoločne zašli do kostolíka, ako aj pôvodnej dreveničky, kde žil pustovník Ján.

Keďže sa blížila procesia evidentne mentálne postihnutých detí, nechceli sme im zavadzať, a tak sme sa vybrali na posledný úsek k autobusovej zastávke Nowa Wieś (Нова Весь) na ceste z hraničného Duklianskeho priesmyku – mesto Dukla. Samozrejme, že som dokríval posledný. Parťáci, až na Ivana, sedeli v lese, vraj na slnku a pri hluku sedieť nebudú.

Dokríval som k zastávke, vybral mobil a zavolal taxikárke, že sme došli o hodinu skôr a či môže pre nás prísť skôr. Sľúbila, že áno, a tak sme sa zložili na zastávke všetci. Spravili sme záverečnú fotku a Boris fotku prvej značky budúceho roku a mohli sme začať hodnotiť. Opýtal som sa navigácie, koľko sme prešli dokopy a keď som partii oznámil výsledok – 161,72 km s prevýšením 7 329 m a klesaním 7 306 m, povedali, že chápu prečo sú ustatí.

Cesta domov

Pani taxikárka nás v poriadku doviezla na stanicu vo Svidníku. Pred odchodom autobusu do Kysaku sme mali čas sa osviežiť v bufete plnom súkmeňovskej mládeže a v Kysaku pred odchodom rýchlika do Bratislavy dokonca naobedovať v staničnej reštaurácii. Kým sme vystúpili o 21.47 h v Bratislave, hodnotili sme zatiaľ najťažší úsek na GSB, ale hlavne plánovali, ako, skoro všetci dôchodcovia, si o rok vychutnáme posledný úsek Nowa Wieś – Wołosate. Týždeň po príchode z prechodu som skončil na dva týždne na infúziách. Holt, vyskočená platnička!

Užitočné kontakty

Poznámka k cenám: Nikde sme za nocľah neplatili viac ako 50,- PZL a polpenzia sa tiež hravo zmestila do 50,- PZL.

Predchádzajúca časť putovania

Fórum 3 príspevky
GSB: Bacówka w Bartnem – Nowa Wieś 25/07/19 21:54 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra GSB: Bacówka w Bartnem – Nowa Wieś Večer sme si s Borisom preprali nejaké veci, no hoci sme ich na paličkách vystrčili z okna von, ráno vôbec neboli suché. Chatár sa ponáhľal k lekárovi, a tak sme museli do ôsmej opustiť chatu. Raňajky o siedmej vôbec neboli na škodu. Parťáci si dali praženicu a dostali ju vcelku na jednej panvici. Ja som chcel klobásu, no večer sme všetky zjedli, a tak boli párky. Deň sa ukazoval byť opäť slnečný, tak sme vykročili na náš piaty deň putovania po Beskydskej magistrále (GSB) ovešaní neuschnutým prádlom. 21/07/19 Miroslav Svítek Nízke Beskydy, Poľsko
Túra GSB: Jaworzyna Krynicka – Bacówka w Bartnem Po úžasnej večeri sme strávili skoro hodinu nad papierovými mapami a rozoberali, kade zajtra pôjdeme. Čakala nás najdlhšia etapa nášho šesťdenného putovania a vzhľadom na horúčavy sme nechceli kráčať ani o meter viac. Pelé neverí elektronickým mapám, a tak všetko preveroval na papierových. Ale napokon vybrali časovo najkratšiu a presne takú, ako som naplánoval. Čiže od chaty po zelenej. Dnes dáme červenej GSB zbohom. 14/07/19 Miroslav Svítek Nízke Beskydy, Ľubovnianska vrchovina, +
Túra GSB: Krościenko nad Dunajcem – Schronisko Jaworzyna Po štvrtýkrát sa vyberám po Hlavnej beskydskej magistrále (GSB). Naplánovať si trasu z bodu, kde sme skončili pred rokom k bodu, odkiaľ sa dá relatívne ľahko vrátiť na Slovensko, nebol problém. Problémom sa ukázalo ako sa dostať čo najrýchlejšie z Bratislavy do Krościenka, z Nowa Wieś do Bratislavy a zohnať na trase ubytovanie. Striedavo intenzívne som na tom pracoval od októbra 2018 a nebyť kamarátky Beaty z Poľska, tak si tak spokojne 7. 6. 2019 piati do vlaku po práci asi nesadneme. Parťák, kvôli ktorého účasti na Trnavskej stovke sme to o týždeň odložili, ležal doma na antibiotikách. Takže po tretíkrát s partiou ideme šiesti, ale do vlaku len piati! 07/07/19 Miroslav Svítek Ľubovnianska vrchovina, Poľsko
Najnovšie články na titulke
 
Túra Agraš – okruh z Novej Bane Už som písala o pamiatkach na stredoveké banské diela v okolí obce Brehy v Štiavnických vrchoch. Vtedy sme navštívili banskú oblasť Slosberg nad dolinou Obecného potoka pod vrchom Chlm. Teraz sme sa rozhodli preskúmať dolinu Liešňanského potoka a pamiatky na banskú činnosť pod vrchom Agraš. Tu sa dolovalo na žile Gottes Gabe, čo je najzápadnejšia žilná štruktúra Pukaneckého rudného ložiska. dnes Danka Tomášiková Štiavnické vrchy
Túra Spišské Bystré – náučné chodníky Predstavíme si dva miestne náučné chodníky, ktoré by sme momentálne márne hľadali v mapových podkladoch rôznych výrobcov. A práve táto skutočnosť je jedným z dôvodov, ktorý nás sem priťahuje. Máme sľúbené pieskovcové útvary, zdokumentovanú banícku a partizánsku históriu, a hlavne malebné výhľady na okolie Kozích chrbtov. včera Roman Matkovčík Nízke Tatry
Útulňa Útulňa pod Kečkou V Starohorských vrchoch vznikla nová útulňa, ktorá svojou polohou blízko červenej turistickej značky E8 môže poslúžiť ako alternatíva hlavne pre nízkotatranských hrebeňovkárov alebo SNP-čkarov. Samozrejme, aj pre každého turistu, ktorému vyhovuje viac interiér, ako prístrešok v Hiadeľskom sedle. Cestu k útulni označuje šípka. Objekt je oficiálne táborisko v NP Nízke Tatry. Prenocovať tu však nemôžete v priestore okolo chaty v stanoch, ale len vnútri. 21/09/19 Pavol Horváth Starohorské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
GSB: Bacówka w Bartnem – Nowa Wieś 25/07/19 21:54 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Poľsko: Beskydy (Beskidy) - Nízke Beskydy (Beskidy Środkowe) - Ondavská vrchovina (Pogórze Ondawskie)

  • Počet dní
    • 2

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 829 m n. m. – Magura Wątkowska

    • min: 307 m n. m. – Kąty, Podpagórek

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1876 m

    • klesanie: 2177 m

  • Vzdialenosť
    • 47 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 12.06.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 49.5486 ° SŠ
      dĺžka: 21.3571 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.52228 ° SŠ
      dĺžka: 21.68811 ° VD
      » Mapa

  • 1. nocľah
    • šírka: 49.54891 ° SŠ
      dĺžka: 21.35672 ° VD
      » Mapa

  • 2. nocľah
    • šírka: 49.56841 ° SŠ
      dĺžka: 21.52008 ° VD
      » Mapa

  • Nocovanie
    • Bacówka w Bartnem, Agroturistika Kąty

  • Voda
    • Bacówka w Bartnem, prameň za Magurou Wątkowska, Katy, Pustelnia św. Jana z Dukli

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Nowa Wieś (bus, taxi) - Svidník (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1 (0.3)