Túra

Vodopády v okolí Liptovských Revúc

19.07.19
Jar v roku 2019 začala veľmi suchým a teplým marcom a pokračovala takým istým aprílom. Turisti sa tešili a poľnohospodári bedákali. V máji sa to však vymenilo. Studený a daždivý máj žičil poľnohospodárom, ale trápil turistov. V máji by už bolo treba stúpať aj do vyšších hôr, robiť hrebeňovky, no počasie hovorí nie!

Juh Slovenska sme si za dva mesiace celkom užili a tiež sa nám žiadajú hory. Keď sa však nedá na hrebeň, treba hľadať dačo v podhorí. No a čo je po dažďoch najzaujímavejšie? Predsa vodopády! V okolí Liptovských Revúc je niekoľko vodopádov, a tak sme sa vybrali tam. Zo Zvolena radi využívame priamy spoj do Liptovskej Osady, lenže z Liptovskej Osady do Liptovských Revúc ide prípoj až o dve hodiny!

Vodopád Nemcová

Za dve hodiny by sa dal obehnúť náš obľúbený Žiar, ale dnes sú v pláne vodopády. A tak skrsol nápad vystúpiť na križovatke do Korytnice a ísť si obzrieť vodopád Nemcová. Boli sme tam vlani v zime, cestu poznáme, a tak 50 minút do ďalšieho spoja bude stačiť.

Od zastávky sme sa vrátili kúsok späť, smerom na Donovaly, a zabočili sme vľavo do prvej dolinky. V zime to bolo bez problémov. Snehu bolo akurát a priamo po potoku sme o chvíľu boli pri vodopáde. Teraz to bolo horšie. Strmý terén bol rozmočený, šmykľavý a potok plný vody. A tak chtiac–nechtiac sme sa museli vyštverať na zvážnicu a ňou sa dostať nad vodopád. A zo zvážnice strmým svahom opatrne k vodopádu.

Vodopád nesklamal, bol vodnatý a na skalných stupňoch vyzeral ako nevestin závoj. Aj v zime to bolo pekné, veď ľadopády majú svoje čaro, ale osobne mám radšej živú, nespútanú vodu, ako zastavenú v čase. Spravili sme pár fotiek a rýchlo naspäť, aby sme stihli ďalší spoj.

Liptovská Osada

Ďalší spoj sme v pohode stihli a presunuli sme sa do Liptovskej Osady. Ale aj tak sme mali ešte hodinu čas. Malá krčmička vedľa hlavnej cesty bola našťastie otvorená, a tak dobre padla káva a niečo pod zub.

Zvyšnú polhodinku sme využili na prechádzku po obci. Skontrolovali sme, ako pokračuje oprava husitského kostolíka. Je vidieť, že sa na ňom pracuje, a tak dúfam, že sa zaujímavá sakrálna pamiatka zachová.

Vodopád Krátke

Autobus nás odviezol na konečnú v Liptovských Revúcach - zastávka Vyšná Revúca - Jednota. Išli sme Zelenou dolinou, ktorou vedie žltá značka až na Chyžky (Kýšky). Ale máme iný cieľ. Dolinou preteká potok Lopušná, a keďže bolo po výdatných dažďoch, z potoka sa stala poriadne dravá horská bystrina.

Asi po kilometri sa do Lopušného potoka vlieva ľavostranný prítok, potok Zákľučnô. Aj tento potok bol celkom sýty. Po jeho pravej strane vedie lesná cesta hore dolinkou a po nej sme sa vydali. Dravý, nespútaný potôčik poskakoval cez skalné stupne a spríjemňoval nám cestu až do chvíle, kým si to cesta nenamierila rovno cez potok. Začala iná sranda! Kamene boli šmykľavé, voda hlboká a potok rozliaty doširoka.

Aj keď indícia hovorila, že cesta k vodopádu Krátke je krátka, mne sa zdala nekonečná. No ale nakoniec sme stáli pod ním a bola to odmena za náročný výstup. Vodopád bol v plnej sile, nádherne hučal a striekal doďaleka. Skalný stupeň, cez ktorý padajú vody tohto pekného vodopádu je tvorený tenkými vápencovými lavicami a tak trochu vytvára dojem murovanej skaly. Potok preteká cez kaskády aj v dolinke nad vodopádom.

Vytešili sme sa, pofotili, pofilmovali a pobrali sa naspäť. Cestou späť sme sa držali ľavého brehu potoka, ktorým vedie dosť zarastený chodník, ale úspešne sme sa ním vrátili na žltú značku. Keďže blata bolo dosť, hlavne na rozbahnenej ceste, tak v Lopušnej sme sa poumývali a trošku si na lavičke oddýchli. O tomto vodopáde je už jeden článok Krátke - za vodopádom snov.

Vodopád Šmykľavka

Spokojní sme sa vracali do Liptovských Revúc. Krčmička, ktorá zachytáva turistov zostupujúcich z Krížnej, Chyžiek či Rakytova, bola otvorená, ale odolali sme a išli sme hľadať ďalší vodopád. Kým nebola vybudovaná cesta cez Donovaly, prechádzalo sa z Pohronia na Liptov cez sedlo Veľký Šturec. Cesta však bola veľmi úzka a plná ostrých, nebezpečných zákrut, čo nevyhovovalo hlavne autobusovej a nákladnej doprave. Preto bola cesta začiatkom 60-tych rokov pretrasovaná cez Donovaly.

K ďalšiemu vodopádu sme sa vybrali práve starou cestou. Zo začiatku sa zdala cesta celkom zjazdná, no onedlho sa zmenila na rozbitú, kamenistú cestu neurčitej triedy. Po bývalom asfalte už niet ani stopy. Je vhodná len pre terénne vozidlá. Cesta je označená ako cyklotrasa č. 2570, ale myslím, že jazdcom i bicyklom dá zabrať. V ústí doliny sa potok Šturec predral cez vápencovú bariéru a vytvoril peknú tiesňavu. Úžina zvierajúca potok a cestu mi pripomínala Tiesňavy v Malej Fatre.

Na konci úžiny pravostranný prítok vytvoril zaujímavý vodopád. Potôčik pritekajúci z dolinky Malá Sútecká preteká cez vápencové bralo. Za tisícročia ho krásne vyhladil a časť jeho vôd sa teraz šmýka po vyhladenej skale. Vodopád má preto vystihujúci názov – Šmykľavka. Vodopád neohuruje mohutnosťou, ani výškou, ale medzi slovenskými vodopádmi je určite výnimočný – nezameniteľný. Mne sa teda veľmi páčil.

Vodopád Šturec

Majka aj ja sme už boli pripravené na návrat, ale manžel chcel vidieť ešte aspoň jeden vodopád. A tak sme pokračovali cestou smerom na Šturec. Cesta bola čím ďalej rozbitejšia, až sa mi nechcelo veriť, že je to cesta, ktorou som sa niekedy v 70-tych rokoch previezla na našej „embéčke“. Na jednom mieste pri priepuste som však objavila cestný betónový pätník – dôkaz, že kedysi to naozaj bola cesta pre autá.

Prišli sme k prvej serpentíne, ktorou sa cesta otáča do protismeru a tu sme ju opustili. Serpentíny tu začínajú na veľmi peknom mieste. Medzi cestou a potokom Šturec je malá horská lúčka, na kraji lesa je na smreku pripevnený svätý obrázok a na konci lúčky za potokom je upravená studnička. Zrejme kedysi toto miesto slúžilo ako oddychové miesto pre pocestných.

Chvíľu sme si oddýchli tiež a potom sme pokračovali proti toku Šturca, až k prvému vodopádu. Nevieme jeho názov, a tak sme ho nazvali vodopád Šturec. Vodopád bol celkom milý, ale keďže sme dnes videli onakvejšie vodopády, až tak nás neohúril. S Majkou sme zaradili spiatočku a vracali sme sa do Revúc. Ľubko samozrejme neodolal a vybehol ešte k druhému vodopádu. Vraj bol ešte krajší.

O chvíľu nás dobehol a ešte aj predbehol, takže, keď sme prišli do krčmičky, už sme mali orosené pivká na stole. Tu sme stretli partiu východniarov, ktorí schádzali z Rakytova a na druhý deň išli na Kráľovu studňu na celoslovenské stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska. Takže takto sme zakončili náš vydarený vodopádový turistický deň. Vody sme si užili, ale našťastie nezmokli, hoci to hrozilo po celý deň.

Záver

Okolie Liptovských Revúc je bohaté na vodopády. Okrem spomenutých, sú tu vodopády Teplého potoka, vodopád v Zadkoch a zrejme aj ďalšie, ktoré nepoznám. Vodopády Teplého potoka poznajú turisti, idúci na útulňu Limba, lebo sú priamo na žltej značke. Vodopád v Zadkoch, aj keď je neďaleko turistickej značky, je dobre skrytý pred zrakmi turistov v dolinke V Zadkoch neďaleko horárne Hajabačka.

Fórum 4 príspevky
Vodopády v okolí Liptovských Revúc 19/07/19 17:05 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Vlačuhovo - okruh z Moštenice Pri našich potulkách Zvolenskou kotlinou a okolím Banskej Bystrice sme neraz z diaľky obdivovali malebný hôľny chrbát nad Moštenicou. Keď som počula od Janky jeho názov – Vlačuhovo – hneď ma názov zaujal a priala som si tam ísť. To bolo však už pred niekoľkými rokmi. Občas sa mi to stáva, že niekde veľmi chcem ísť, no stále to z rozličných príčin nevychádza. A pritom sú to často lokality len „toť za humnami“. 10/11/19 Danka Tomášiková Starohorské vrchy
Chata Kukorelliho chata Z diskusií na Hikingu vidím, že turistických útulní, salašov, senníkov v našich horách ubúda. Ale aj turistických ubytovní a chát na Slovensku rapídne ubúda. Mnohé sa premenili na robotnícke hotely a preferujú dlhodobo ubytovaných, ďalšie sa premenili na súkromné objekty a väčšina zostávajúcich sa snaží získať aj náročnejšiu klientelu, a preto sa modernizujú a rekonštruujú. Žiaľ, pre obyčajných turistov začínajú byť potom pridrahé, pretože cena po modernizácii rapídne stúpne. 26/10/19 Danka Tomášiková Slanské vrchy
Túra Tiesňava Prieboj a Peňažná z Ihráča Vždy ma poteší, keď domáci poznajú svoje okolie, zaujímavé lokality v ňom, keď vedia ich históriu a hlavne, keď si uvedomujú jej krásu a význam. Nie je to vždy tak. Veď z nejednej pamiatky sa už stalo smetisko alebo bola zničená kvôli vlastnému sebeckému prospechu. Taktiež ma teší, keď si tieto vedomosti nenechajú len pre seba, ale pamiatku sprístupnia, hoci aj miestnym značením, a tak umožnia, aby aj iní ľudia mohli obdivovať jej krásu a oceniť jej hodnotu. 17/10/19 Danka Tomášiková Kremnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Test Ponožky Hanwag Merino Trek, Merino Hike a Trek Bunion Vlnené aj syntetické ponožky majú svoje výhody – jedny vydržia dlho odolávať smradu, druhé zas lepšie odvádzajú pot a lepšie udržia nohu suchú. Veľa turistických ponožiek sa však snaží rôzne ich mixovať a využiť súčasne dobré vlastnosti syntetiky aj vlny. Tak je tomu aj pri Hanwag ponožkách. V priebehu letnej a jesennej sezóny sme vyskúšali viacero modelov – nižšie a tenšie Merino Hike, stredne hrubé Merino Trek a tiež variant pre haluxový palec, Bunion. dnes Ľubomír Mäkký Obutie
Reportáž Pražská stovka 2019 Pražská stovka je takmer legendárne podujatie, ktoré podobne ako viaceré iné v súčasnosti spája ultra trailových bežcov s turistickými diaľkoplazmi a všetkých medzi tým, avšak vyniká dlhou tradíciou (tento rok sa konal 26. ročník) a vyznačuje sa niektorými zaujímavými špecifikami, najmä v porovnaní s väčšinou slovenských ultra trailových akcií. V každom prípade každoročne priťahuje množstvo účastníkov a patrí k najväčším podujatiam tohto typu v ČR a SR, čo sa kvantity i kvality týka. Aj pokiaľ ide o konkurenciu medzi bežcami, z ktorých sa tu obvykle zíde celkom slušná skupina zo širšej "československej" elity. včera Peter Gemeran Rozhovory
Reportáž 500 km od Slovenska a predsa doma Kedysi to bola jedna krajina. Lenže je to už 300 rokov, čo naši krajania odišli z "Horných Uhier" na tzv. "Dolnú zem", na juh Uhorska. Dnes žijú v kraji Vojvodina na severe Srbska, ale tiež v Chorvátsku, Maďarsku a priľahlom cípe Rumunska. Dolnozemskí Slováci, ktorí tri storočia obývajú šíre roviny Veľkej dunajskej nížiny (Alföld). Že to nie je len pár vymierajúcich dediniek, sa dozviete. včera Tomáš Trstenský Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Vodopády v okolí Liptovských Revúc 19/07/19 17:05 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Veľká Fatra (Národný park Veľká Fatra) a Nízke Tatry

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 912 m n. m. – vodopád Krátke

    • min: 710 m n. m. – Liptovské Revúce-Vyšná Revúca

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 514 m

    • klesanie: 514 m

  • Vzdialenosť
    • 11 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 24.05.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.8899 ° SŠ
      dĺžka: 19.2656 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.907 ° SŠ
      dĺžka: 19.16453 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Studnička pod vodopádom Šturec

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Liptovská Osada (bus) - Liptovské Revúce, Vyšná Revúca-Jednota (bus) / Korytnica (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.04 (0.39)