Správa

UNESCO pralesy chránime málo a škodíme partnerským krajinám

16.07.19
Minulú stredu, 10. júla, skončilo 43. zasadanie Výboru pre svetové dedičstvo UNESCO v Baku. V prijatom uznesení výbor nalieha na Slovenskú republiku, aby zabezpečila primeranú ochranu Karpatských bukových pralesov (KBP) pred ťažbou a ďalšími potenciálnymi hrozbami a najmä vytýčila finálne hranice tejto lokality, zapísanej do Zoznamu svetového dedičstva. Neplnením záväzkov Slovensko môže poškodiť aj ostatné štáty, ktoré tiež majú pralesy a staré bukové lesy zapísané v tomto zozname. Spolu s nami sa môžu dostať do Zoznamu ohrozených pamiatok, keďže Karpatské bukové pralesy a staré lesy sú jedna medzinárodná lokalita.

Do zoznamu svetového dedičstva sme sa dostali s chráneným územím, ktoré v realite neexistuje

Karpatské bukové pralesy na Slovensku boli do Zoznamu svetového dedičstva zapísané v roku 2007 po predložení tzv. nominačného projektu. V ňom sme deklarovali ich ochranu v jadrovej zóne s bezzásahovým režimom s rozlohou 5 766 ha. Tá mala byť obkolesená nárazníkovou zónou s rozlohou 13 818 ha. Aktuálne leží v piatom stupni ochrany len 2 490 hektárov z jadrovej zóny. Na zvyšnom území UNESCO lokality sa podľa mimovládnych organizácií Lesoochranárske zoskupenie (LZ) VLK a Nadácia Aevis ďalej na mnohých miestach ťaží a poľuje. Jadrová zóna mala byť doplnená o nové prírodné rezervácie, ktoré Štátna ochrana prírody vypracovala v roku 2011. Išlo o rezervácie Borsukov vrch, Pramenisko Cirochy a Černiny v NP Poloniny a Vihorlatské pralesy a Nežabec v CHKO Vihorlat. K ich vyhláseniu však neprišlo, s výnimkou rezervácie Borsukov vrch v značne okresanej veľkosti. Nárazníkovú zónu nemáme vôbec. UNESCO opakovane vyzýva Slovensko, aby splnilo svoje záväzky.

LZ VLK, ktoré sa problematike KBP dlhodobo venuje, požiadalo už v roku 2012 UNESCO o ich vyradenie z tohto zoznamu a zaradenie do Zoznamu ohrozených pamiatok. "VLK naďalej trvá na svojej požiadavke na vymazanie slovenských komponentov zo Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, pretože Slovenská republika nie je schopná ani ochotná zabezpečiť ich adekvátnu ochranu. Výbor na tohtoročnom zasadnutí iba potvrdil to, čo hovorí už dva roky, že neschopnosť Slovenskej republiky ochrániť svoje komponenty predstavuje nebezpečenstvo pre lokalitu ako celok," hovorí Peter Sabo z LZ VLK.

Hrozí medzinárodný problém

V tzv. lokalite Karpatských pralesov a starých bukových lesov sa nachádzame spolu s ďalšími jedenástimi partnerskými krajinami. V budúcom roku majú pribudnúť ďalšie. Ak Slovensko nebude svoju časť lokality chrániť, celá lokalita sa môže dostať do Zoznamu ohrozených pamiatok, čo je PR, o ktoré ostatné krajiny záujem nemajú. Slovensko má teda možnosť predložiť tzv. renominačný projekt s upravenými hranicami, ktoré bude schopné reálne chrániť. Na návrhu sa pracuje, avšak podľa Tomáša Vidu z nadácie Aevis posledná verzia návrhu z konca roku 2018 počíta s poklesom rozlohy jadrovej zóny o 23,72% a poklesom rozlohy nárazníkovej zóny až o 78% oproti pôvodnej rozlohe v nominácii z roku 2007. “Nárazníková zóna je kľúčová, ide o ochranné pásmo, ktoré by malo byť dostatočne široké a navzájom poprepájať časti jadrovej zóny, aby bola jej ochrana funkčná a prebiehala tam výmena informácií (génov) a dostatočná ochrana druhov a biotopov,” hovorí Tomáš Vida. V tejto zóne by sa malo hospodáriť len prírode blízkym spôsobom so snahou o podporu ekologickej stability, mohla by sa využívať na mäkké formy cestovného ruchu.

Ministerstvo životného prostredia finalizuje nový návrh, viac konkretizovať nechce

Slovensko zatiaľ návrh oficiálne nepredložilo, finálny termín je 1. februára 2020. Oslovili sme Ministerstvo životného prostredia SR s otázkou, v akom štádiu je príprava tohto návrhu a či má naozaj prísť k takýmto zmenám v rozlohe chráneného územia. “Rezort životného prostredia v súčasnosti finalizuje návrh na úpravu hraníc lokality UNESCO, pričom pri jeho príprave bolo našou snahou zahrnúť doň všetky cenné zvyšky pralesov a starých lesov a v maximálnej možnej miere reflektovať požiadavky Výboru svetového dedičstva a IUCN,” informoval hovorca ministerstva Tomáš Ferenčák. Výmera bude podľa neho naozaj iná, nechcel ju však bližšie konkretizovať, rovnako ani to, ktoré z 18 odporúčaní, ktoré nám dalo UNESCO v roku 2018 boli zohľadnené. V rezolúcii z minulého týždňa však UNESCO žiada, aby boli pri príprave finálneho návrhu zohľadnené všetky (patrí sem napríklad odporúčanie, aby boli všetky časti jadrovej zóny chránené 5. stupňom ochrany a nárazníková zóna 4. stupňom ochrany, obmedziť zásahy v nárazníkovej zóne na minimum, aj v lokalitách dotknutých ťažbou umožniť ich prirodzenú regeneráciu a nevylučovať ich z územia atď.)

Na otázku, prečo neboli vyhlásené rezervácie Pramenisko Cirochy a Černiny v NP Poloniny a Vihorlatské pralesy a Nežabec v CHKO Vihorlat, Tomáš Ferenčák odpovedal: “Štátni ochranári teraz pripravia návrhy na vyhlásenie nových prírodných rezervácií v tých častiach lokality UNESCO, kde sa zatiaľ neuplatňuje bezzásahový režim, teda neplatí najvyšší 5. stupeň ochrany prírody; na týchto lokalitách však neprebiehajú akékoľvek zásahy. Ochrana a zachovanie tzv. Karpatských bukových pralesov je nadrezortnou úlohou a v konečnom dôsledku bude o definitívnom návrhu rozhodovať vláda SR.” Malo by tak byť na jeseň tohto roka.

Fórum 5 príspevkov
UNESCO pralesy chránime málo a škodíme partnerským krajinám 17/07/19 20:18 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Náučný chodník Molpír s dieťaťom Oblasť Smolenického krasu je veľmi vďačná na turistiku. Už ako deti sme robili s mamou okruhy cez Havranicu, Záruby, Ostrý Kameň a Čertov žľab s bonusom vandrovania od a k železničnej stanici, ktorá je ďaleko od obce. Každá z lokalít je atraktívna a má svoj osobitý charakter, a to nespomínam jarné pohľady na jediný malokarpatský vodopád Hlboča či jaskyňa Driny. 24/10/19 Soňa Mäkká Malé Karpaty
Správa Dobrovoľníci likvidovali nelegálnu skládku na Magurke Občianske združenie Priatelia Magurky a obec Partizánska Ľupča zorganizovali minulý víkend akciu „Čistenie prírody – Magurka, Nízke Tatry“. Jej cieľom bola likvidácia starej nelegálnej skládky odpadu v okolí bývalej banskej štôlne Rüsseger. Do čistenia sa zapojilo viac ako 40 dobrovoľníkov. 09/10/19 Soňa Mäkká Správy
Extra Prečo je rekonštrukcia Chaty pod Chlebom problémom? Obľúbená Chata pod Chlebom v Národnom parku Malá Fatra by sa mala rekonštruovať a prestavať. Viac než samotný projekt prestavby vzbudil rozruch spôsob, akým investor, ktorým je firma MaH Servis, s. r. o., spoluvlastnená podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky za MOST-HÍD Andrejom Hrnčiarom, dostala povolenie vyhnúť sa posudzovaniu vplyvu stavby na životné prostredie. 08/10/19 Soňa Mäkká Publicistika
Najnovšie články na titulke
 
Túra Z Luhačovíc k Vlárskemu priesmyku Keď som písal príspevok z vlaňajšieho putovania Tri dni Valašskom z Luhačovíc do Ostravice a hľadal som prijateľnú formu záveru článku, zvolil som jeden slovný obrat. O trase, čo kamsi pokračuje a čo skadesi prišla. Bol to aj, ako som si následne uvedomil, určitý verejný prísľub. A záväzky je potrebné v slušnej spoločnosti plniť. Takže došlo aj na spoznanie neznámeho „skadesi“. Červenou značkou z Luhačovického Zálesí na východ, k juhovýchodnému rohu Valašska. dnes Vladimír Mikuš Česko
Túra Od zubačky z Tisovca cez Fabovu hoľu do Michalovej Na Muránsku planinu sme sa s priateľkou vybrali, aby sme konečne preturistikovali celý víkend. Aj napriek tomu, že sme nemali k dispozícii auto, a museli sme sa na planinu dopraviť spojmi, sme nakoniec naplánovali dve pekné trasy, ktoré sme boli schopní prejsť za dva dni, s tým že sa vieme dostať v nedeľu domov. Do toho všetkého sme ešte zakomponovali parný vláčik, ktorý práve počas víkendu išiel trasu sedlo Zbojská – Tisovec a späť. Pre počasie nehlásili žiadne pekné vyhliadky, ale to nehlásili ani týždeň predtým v Tatrách, a mali sme z toho peknú túru. Ako sa ukázalo, na Muráni sa nám počasie pomstilo aj za predchádzajúci víkend. včera Dominik Chňapko Muránska planina, Veporské vrchy
Správa Nový cykloturistický most cez Moravu pri Kopčanoch Dovoľujem si oznámiť turistickej a cyklistickej verejnosti, že nový most, spájajúci archeopark Mikulčice (Morava) a slovenskú časť predstavujúcu kostolík sv. Margity Antiochijskej pri Kopčanoch, je postavený a začína na ňom bežná prevádzka. 12/10/19 Boro Tomis Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.83 (0.2)