VHT

Úbočím Mont Blancu

03. 09. 2019
Mont Blanc je veľmi ďaleko, ale kolegyňa z klubu mi vravela, že sa do oblasti Chamonix oplatí ísť. Sama tam bola už niekoľkokrát, hoci nikdy nemala ambíciu vyjsť na najvyšší kopec Álp. Preto, keď sa naskytla možnosť vybrať sa pod Mont Blanc, využil som ju.

Spoznávanie francúzskeho značenia

18-hodinová cesta autobusom bola strašná, ale nejako sme ju všetci prežili a ani sme sa nepobili. V kempe sme sa vyspali a ďalší deň sme sa rozpŕchli po okolí. Ako obyčajne, vybral som sa po vlastnej osi. Už doma som si kúpil mapu s mierkou 1 : 25 000, takže som si veril.

Prekráčal som vilovú štvrť na kraji les Bossons a našiel som chodník, ktorý mal byť podľa mapy značený. Na jeho začiatku boli smerovníky, ale priebežné značenie chýbalo. Postupne som zisťoval, že vo Francúzsku sú značené chodníky vzácnosťou.

Zopár rázcestí som prešiel správne, ale keď som jednu odbočku nenašiel, vybral som sa po lesnej cestičke. Samozrejme, bolo to zle. Cestička ma priviedla k horskej riave, ktorá bola hlboká asi pol metra. Dravý potok sa valil strmo dolu svahom, nebola najmenšia šanca, že by som ho prebrodil či preskákal. Keďže mapa tvrdila, že by mal byť kúsok povyše mostík, pustil som sa hore svahom.

Po chvíli som prišiel na chodník, ktorý ma priviedol k chate Chalet de Cerro. Pár metrov za chatou je vyhliadka na ľadovec Bossons. Ten končí vo výške čosi nad 1600 metrov a je jedným z najstrmších ľadovcov v Európe.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Vodopády Cascade du Dard

Od chaty Cerro som schádzal po cestičke. Mostíkom som prešiel cez potok a prišiel som k portálu tunela, ktorý vedie popod Mont Blanc z Francúzska do Talianska. Postavili ho v roku 1967 a je dlhý 11600 metrov.

Kúsok za tunelom sú vodopády Cascade du Dard. Pod dolným stupňom je reštaurácia, ktorá bola ráno zatvorená. Vodopády však majú viac stupňov, ktoré vidno zo skalných ostrohov vedľa turistického chodníka.

Nad vodopádmi bolo zopár serpentín, ale dnes som bol oddýchnutý, šliapalo sa mi dobre. Vyšiel som nad pásmo lesa, minul som reštauráciu Refuge du Plan de l'Aiguille a prišiel som k medzistanici lanovky na Aiguille du Midi.

Lanovka

Keďže som mal lanovkový pas a kopec času, rozhodol som sa, že sa vyveziem hore. Urobil som však chybu v tom, že som sa postavil k zadnému oknu. A ako lanovka začala stúpať a pod nami sa otváralo stále väčšie prázdno, prišlo mi nevoľno. Otočil som sa preto dovnútra a zbadal som zamračenú moslimku. Hlavou sa mi začali preháňať otázky, či je ozaj taká tučná, alebo má pod neforemným kabátom pás s výbušninami.

Lanovka ide spočiatku viac horizontálne ako vertikálne, ale do vrcholovej stanice ju ťahajú kolmo hore. Človek má pred očami skalné bloky, ktoré drží pohromade asi iba ľad. Bál som sa, menil som farbu zo zelenej na popolavú a usilovne som "kaproval", pretože mi podchvíľou zaliehalo v ušiach.

Aiguille du Midi

Konečne som z lanovky vystúpil a pod nohami som ucítil pevnú zem. Odľahlo mi. Ľudia sa rozliezli po budove a začal som hľadať, kde sa z nej dá vyjsť. V batohu som mal mačky s čakanom a chcel som si vyskúšať, ako mi to pôjde na ľadovci.

Keď som po budove blúdil už nejaký čas, spýtal som sa chlapíka ovešaného šrotom, kde má bludisko východ. Poradil mi a prišiel som k zamknutej bránke, na ktorej bol zákaz vstupu. Pred bránkou si turisti nazúvali mačky a s bohorovným kľudom ju preliezali. Aha, zákazy tu treba brať trochu ináč, ako u nás.

Preliezol som cez bránku a vyšiel som z budovy von. Predo mnou sa objavil strmý hrebienok, po ktorom vystupovali ľudia v mačkách. Keď som videl strminu, srdce mi spadlo do gatí. Sem nevkročím, nie som samovrah. Sneh bol kašovitý, šmykľavý, kvôli čomu bolo vedľa hrebienka na roxoroch natiahnuté istiace lano. Nemám sedák a ani slučku s karabínou, ale dnes by som dolu nešiel ani keby som ich mal. S dlhým nosom som vošiel späť do budovy. Lanovkou som sa vrátil na medzistanicu a pokračoval som v prechádzke.

Traverz

Kúsok za chatou na Plan de l'Aiguille som sa pri potoku zložil a zjedol som obed. Ako som tam ležal, všimol som si, že sa pár metrov odo mňa špacíruje voľajaká sliepka sledovaná kohútom. Odfotil som si ich, ale kohút sa z obrázka vyparil. Asi sa práve zohol, aby čosi zobol, takže zmizol v tráve.

Po Plan de l'Aiguille som stretol iba troch turistov, ale teraz ma míňali davy. Nebo sa zatiahlo a spadlo zopár kvapiek, nebolo to však nič hrozné.

Grotte de la Mer de Glace

Vyšiel som na vyhliadku na ľadovec Mer de Glace. Podo mnou sa zjavilo hlboké koryto, ktoré bolo takmer bez ľadu. Alpské ľadovce sa topia. Zbehol som pár metrov a lanovkou som sa zviezol do údolia. V minulosti vraj lanovka končila tesne nad ľadovcom, teraz z nej treba zísť hodne hlboko, kým človek príde k ľadu.

V ľadovci sú vysekané chodby, ktorými sa dá prejsť. Predpokladám, že o dva-tri roky ich tu už nevysekajú. Nebude v čom. Zaujímavé bolo, že na fotenie v chodbách nebolo treba blesk. Cez ľad presvitalo dostatočné množstvo svetla.

Schodmi a lanovkou som sa vrátil hore a zubačkou som sa zviezol do Chamonix. Za sebou som mal celkom slušnú túru. Prekvapilo ma na nej chýbajúce značenie, ale aj to, že som väčšinu tunajších kvetín poznal z našich hôr.

Prechádzka po ľadovci

Samozrejme, s fiaskom na Aiguille du Midi som sa nezmieril. Ďalší deň som sa hore vybral s kolegami. V lanovke som driemal a zostup po hrebienku s tvrdým zľadovateným snehom bol vcelku v pohode, hoci dnes vedľa chodníčka istenie nebolo.

Dolu sme sa naviazali a s nostalgiou sme spomínali na časy, keď sme takto chodili v škôlke. Nato sme začali stúpať na Mont Blanc du Tacul. Problémom bolo, že sme išli pomaly. Doslova sme sa vliekli. Každý z trojice na lane mal krízu v inom čase a zakaždým sme išli tempom najpomalšieho. 600 výškových metrov sme stúpali skoro štyri hodiny. A keď sme boli na hrebeni asi 150 metrov pod vrcholom, museli sme sa otočiť.

Pri stúpaní do budovy hornej stanice lanovky som sa zavesil za trojicu Francúzov s horským vodcom. Snažil som sa ísť tak ako oni. Vodca stúpal veľmi vysokou frekvenciou, robil menšie kroky a časté, hoci krátke prestávky. Myslím, že by som si na takéto tempo vedel zvyknúť. Snáď nabudúce.

Záver

Údolie Chamonix sa mi páčilo, problémom boli davy ľudí. Bolo ich tam takmer toľko ako v Tatrách. Ďalšie dni som sa pozrel na la Jonction, kadiaľ vyšli na Mont Blanc prví ľudia v roku 1786. Z Nid d'Aigle som vybehol na Tete Rosse a pozrel som si Veľký kuloár (Grand Couloir). Aj som pri ňom počkal čosi cez 20 minút, kým sa ním prehnala spŕška kamenia. Bol som aj na Brevente a pri Tourskom ľadovci, ale posledné dva dni som bol trochu unavený, takže boli prechádzky kratšie. Z celej oblasti Chamonix sa mi najviac páčili pasené lúky na hranici so Švajčiarskom, ktoré boli posiate kobercami kvetín.

Fórum 12 príspevkov
Úbočím Mont Blancu 26/09/19 05:52 12 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Na najvyššiu halušku Nockberge sa dá do slovenčiny preložiť ako “Knedľové” či “Haluškové” hory. Kopce z odstupu naozaj vyzerajú ako knedle či halušky. Sú oblé, na hrebeňoch porastené vresom a čučoriedím. Prípadne trávou, keď ich zmenili na pasienky. Lenže keď podídete bližšie, na tých najvyšších sa ukážu skaly. Nie biele vápence, ale tmavé bridlice a žuly. Najvyššou haluškou je Eisenhut, na ktorý som sa vybral. 08/09/20 Martin Knor Svet
Ferrata Karnské Alpy – Kollinkofel Karnské Alpy som si obľúbil. Pohorie na hranici Rakúska a Talianska je geologicky veľmi pestré, ale najkrajšie kopce sú predsa len vápencové. Tento rok som vyšiel na Kollikofel, pod ktorým leží jediný ľadovec v pohorí. Aj som ho zhora videl. Cestou som išiel dve via ferraty a plajdal som sa lúkami, na ktorých kvitli záľahy kvetín. 01/09/20 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Svet Mŕtve hory – Warscheneck a Schrocken Vlani som vyšiel na Warscheneck, najvyšší kopec východnej časti Mŕtvych hôr (Totes Gebirge), a zbehol som na Zeller Hütte. Na chate som chcel prenocovať s tým, že sa ďalší deň vrátim na hrebeň a pôjdem ním na Schrocken. Počasie však bolo proti. Už druhý deň boli kopce v oblakoch a sústavne mrholilo. Na chate som zrušil rezerváciu ubytovania a išiel som preč. Teraz som sa do Mŕtvych hôr vrátil s tým, že dokončím, čo som vlani začal. Túra bude trochu dlhšia, pretože sa najprv potrebujem dostať na chatu. Ale že mi bude trvať 13,5 hodiny, to som nečakal. 25/08/20 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Podcast O bratislavských lesoch s Jakubom Mrvom Lesy v okolí Bratislavy využívajú na rekreáciu desiatky tisíc ľudí denne. O zníženie ťažby v nich sa dlhé roky usiluje občianske združenia Iniciatíva Naše Karpaty. Na úrovni mestských lesov sa to už podarilo, no ďalšie obľúbené lokality spravuje štátny podnik Lesy SR. Prečo viazne dohoda s nimi, hoci mesto je ochotné podieľať sa kompenzácii straty, ktorá Lesom vznikne? dnes Soňa Mäkká Rozhovory
Túra Z Čergovského Minčola na Dukliansky priesmyk (2) Matka Božia držala nad nami v noci ochranný plášť na Svätej hore Javor. Vstávame do pokojného rána. Balenie trvá len krátko. Využijeme ešte možnosť raňajok v kultúrnejšom prostredí. Najväčší možný objem kávy sa snažím zohriať na vyššiu teplotu. Jej farba prekryje, ako dúfam len subjektívny, dojem závadnosti miestnej vody. Snažím sa totiž ušetriť niečo z posledných zásob z Kráľovej studne na priame pitie. Zostal mi necelý liter. Pribalím 1,5 l menej kalnej. Neviem, čo nás čaká. Nádej dáva sedlo s príznačným menom Regetovská voda. včera Vladimír Mikuš Nízke Beskydy
Rozhovor Miki Knižka: Zo Zbojníčky chcem urobiť modernú chatu Zbojnícka chata vo Vysokých Tatrách bude mať nového chatára. Majitelia tatranských chát, ktorými sú Klub slovenských turistov a Slovenský horolezecký spolok JAMES, vybrali v konkurze horského vodcu Mikiho Knižku. 18/09/20 Soňa Mäkká Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Úbočím Mont Blancu 26/09/19 05:52 12 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Francúzsko: Alpy (Alpes) - Západné Alpy (Alpes occidentales) - Severné Západné Alpy - Savojské Alpy (Alpes de Savoie) - horská skupina Mont Blanc (Massif du Mont Blanc)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2300 m n. m.

    • min: 1050 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1700 m

    • klesanie: 940 m

  • Vzdialenosť
    • 19 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 07.07.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 45.9059 ° SŠ
      dĺžka: 6.8365 ° VD
      » Mapa

  • 1. nocľah
    • šírka: 45.9059 ° SŠ
      dĺžka: 6.8365 ° VD
      » Mapa

  • Doprava
    • lanové dráhy

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.63 (0.3)