VHT

Úbočím Mont Blancu

03.09.19
Mont Blanc je veľmi ďaleko, ale kolegyňa z klubu mi vravela, že sa do oblasti Chamonix oplatí ísť. Sama tam bola už niekoľkokrát, hoci nikdy nemala ambíciu vyjsť na najvyšší kopec Álp. Preto, keď sa naskytla možnosť vybrať sa pod Mont Blanc, využil som ju.

Spoznávanie francúzskeho značenia

18-hodinová cesta autobusom bola strašná, ale nejako sme ju všetci prežili a ani sme sa nepobili. V kempe sme sa vyspali a ďalší deň sme sa rozpŕchli po okolí. Ako obyčajne, vybral som sa po vlastnej osi. Už doma som si kúpil mapu s mierkou 1 : 25 000, takže som si veril.

Prekráčal som vilovú štvrť na kraji les Bossons a našiel som chodník, ktorý mal byť podľa mapy značený. Na jeho začiatku boli smerovníky, ale priebežné značenie chýbalo. Postupne som zisťoval, že vo Francúzsku sú značené chodníky vzácnosťou.

Zopár rázcestí som prešiel správne, ale keď som jednu odbočku nenašiel, vybral som sa po lesnej cestičke. Samozrejme, bolo to zle. Cestička ma priviedla k horskej riave, ktorá bola hlboká asi pol metra. Dravý potok sa valil strmo dolu svahom, nebola najmenšia šanca, že by som ho prebrodil či preskákal. Keďže mapa tvrdila, že by mal byť kúsok povyše mostík, pustil som sa hore svahom.

Po chvíli som prišiel na chodník, ktorý ma priviedol k chate Chalet de Cerro. Pár metrov za chatou je vyhliadka na ľadovec Bossons. Ten končí vo výške čosi nad 1600 metrov a je jedným z najstrmších ľadovcov v Európe.

Vodopády Cascade du Dard

Od chaty Cerro som schádzal po cestičke. Mostíkom som prešiel cez potok a prišiel som k portálu tunela, ktorý vedie popod Mont Blanc z Francúzska do Talianska. Postavili ho v roku 1967 a je dlhý 11600 metrov.

Kúsok za tunelom sú vodopády Cascade du Dard. Pod dolným stupňom je reštaurácia, ktorá bola ráno zatvorená. Vodopády však majú viac stupňov, ktoré vidno zo skalných ostrohov vedľa turistického chodníka.

Nad vodopádmi bolo zopár serpentín, ale dnes som bol oddýchnutý, šliapalo sa mi dobre. Vyšiel som nad pásmo lesa, minul som reštauráciu Refuge du Plan de l'Aiguille a prišiel som k medzistanici lanovky na Aiguille du Midi.

Lanovka

Keďže som mal lanovkový pas a kopec času, rozhodol som sa, že sa vyveziem hore. Urobil som však chybu v tom, že som sa postavil k zadnému oknu. A ako lanovka začala stúpať a pod nami sa otváralo stále väčšie prázdno, prišlo mi nevoľno. Otočil som sa preto dovnútra a zbadal som zamračenú moslimku. Hlavou sa mi začali preháňať otázky, či je ozaj taká tučná, alebo má pod neforemným kabátom pás s výbušninami.

Lanovka ide spočiatku viac horizontálne ako vertikálne, ale do vrcholovej stanice ju ťahajú kolmo hore. Človek má pred očami skalné bloky, ktoré drží pohromade asi iba ľad. Bál som sa, menil som farbu zo zelenej na popolavú a usilovne som "kaproval", pretože mi podchvíľou zaliehalo v ušiach.

Aiguille du Midi

Konečne som z lanovky vystúpil a pod nohami som ucítil pevnú zem. Odľahlo mi. Ľudia sa rozliezli po budove a začal som hľadať, kde sa z nej dá vyjsť. V batohu som mal mačky s čakanom a chcel som si vyskúšať, ako mi to pôjde na ľadovci.

Keď som po budove blúdil už nejaký čas, spýtal som sa chlapíka ovešaného šrotom, kde má bludisko východ. Poradil mi a prišiel som k zamknutej bránke, na ktorej bol zákaz vstupu. Pred bránkou si turisti nazúvali mačky a s bohorovným kľudom ju preliezali. Aha, zákazy tu treba brať trochu ináč, ako u nás.

Preliezol som cez bránku a vyšiel som z budovy von. Predo mnou sa objavil strmý hrebienok, po ktorom vystupovali ľudia v mačkách. Keď som videl strminu, srdce mi spadlo do gatí. Sem nevkročím, nie som samovrah. Sneh bol kašovitý, šmykľavý, kvôli čomu bolo vedľa hrebienka na roxoroch natiahnuté istiace lano. Nemám sedák a ani slučku s karabínou, ale dnes by som dolu nešiel ani keby som ich mal. S dlhým nosom som vošiel späť do budovy. Lanovkou som sa vrátil na medzistanicu a pokračoval som v prechádzke.

Traverz

Kúsok za chatou na Plan de l'Aiguille som sa pri potoku zložil a zjedol som obed. Ako som tam ležal, všimol som si, že sa pár metrov odo mňa špacíruje voľajaká sliepka sledovaná kohútom. Odfotil som si ich, ale kohút sa z obrázka vyparil. Asi sa práve zohol, aby čosi zobol, takže zmizol v tráve.

Po Plan de l'Aiguille som stretol iba troch turistov, ale teraz ma míňali davy. Nebo sa zatiahlo a spadlo zopár kvapiek, nebolo to však nič hrozné.

Grotte de la Mer de Glace

Vyšiel som na vyhliadku na ľadovec Mer de Glace. Podo mnou sa zjavilo hlboké koryto, ktoré bolo takmer bez ľadu. Alpské ľadovce sa topia. Zbehol som pár metrov a lanovkou som sa zviezol do údolia. V minulosti vraj lanovka končila tesne nad ľadovcom, teraz z nej treba zísť hodne hlboko, kým človek príde k ľadu.

V ľadovci sú vysekané chodby, ktorými sa dá prejsť. Predpokladám, že o dva-tri roky ich tu už nevysekajú. Nebude v čom. Zaujímavé bolo, že na fotenie v chodbách nebolo treba blesk. Cez ľad presvitalo dostatočné množstvo svetla.

Schodmi a lanovkou som sa vrátil hore a zubačkou som sa zviezol do Chamonix. Za sebou som mal celkom slušnú túru. Prekvapilo ma na nej chýbajúce značenie, ale aj to, že som väčšinu tunajších kvetín poznal z našich hôr.

Prechádzka po ľadovci

Samozrejme, s fiaskom na Aiguille du Midi som sa nezmieril. Ďalší deň som sa hore vybral s kolegami. V lanovke som driemal a zostup po hrebienku s tvrdým zľadovateným snehom bol vcelku v pohode, hoci dnes vedľa chodníčka istenie nebolo.

Dolu sme sa naviazali a s nostalgiou sme spomínali na časy, keď sme takto chodili v škôlke. Nato sme začali stúpať na Mont Blanc du Tacul. Problémom bolo, že sme išli pomaly. Doslova sme sa vliekli. Každý z trojice na lane mal krízu v inom čase a zakaždým sme išli tempom najpomalšieho. 600 výškových metrov sme stúpali skoro štyri hodiny. A keď sme boli na hrebeni asi 150 metrov pod vrcholom, museli sme sa otočiť.

Pri stúpaní do budovy hornej stanice lanovky som sa zavesil za trojicu Francúzov s horským vodcom. Snažil som sa ísť tak ako oni. Vodca stúpal veľmi vysokou frekvenciou, robil menšie kroky a časté, hoci krátke prestávky. Myslím, že by som si na takéto tempo vedel zvyknúť. Snáď nabudúce.

Záver

Údolie Chamonix sa mi páčilo, problémom boli davy ľudí. Bolo ich tam takmer toľko ako v Tatrách. Ďalšie dni som sa pozrel na la Jonction, kadiaľ vyšli na Mont Blanc prví ľudia v roku 1786. Z Nid d'Aigle som vybehol na Tete Rosse a pozrel som si Veľký kuloár (Grand Couloir). Aj som pri ňom počkal čosi cez 20 minút, kým sa ním prehnala spŕška kamenia. Bol som aj na Brevente a pri Tourskom ľadovci, ale posledné dva dni som bol trochu unavený, takže boli prechádzky kratšie. Z celej oblasti Chamonix sa mi najviac páčili pasené lúky na hranici so Švajčiarskom, ktoré boli posiate kobercami kvetín.

Fórum 12 príspevkov
Úbočím Mont Blancu 26/09/19 05:52 12 príspevkov
Najnovšie články autora
 
VHT Nízke Taury - Hochreichart a Geierhaupt Nízke Taury (Niedere Tauern) sa delia na štyri pohoria. Radstädter Teuern, Schladminger Tauern, Rottenmanner and Wölzer Tauern a Seckauer Tauern. Najvyšším kopcom Seckauer Tauern je Geierhaupt, avšak Hochreichhart je iba o meter nižší. Keďže tieto vrchy nie sú ďaleko od seba, dajú sa obehnúť za deň. Bonusom je, že hrebeň medzi nimi nie je značený a jeho úvodná časť má náročnosť II UIAA. 01/10/19 Martin Knor Svet
VHT Ennstaler Alpen – prechod Pyhrgasov Mám rád turistiku, ktorá okrem pekných výhľadov, nádherných skál, kultúrnych a prírodných atrakcií ponúka aj trochu adrenalínu. Či už vo forme ľahkej ferraty, alebo nenáročného lezenia. Jednou z takýchto trás je práve prechod Pyhrgasov. Po Malý Pyhrgas vedie značený turistický chodník a z Veľkého idú hneď tri. Avšak hrebeň medzi nimi je neznačený. Turista si tam musí schodnú cestu hľadať a nevyhne sa krátkym úsekom náročnosti I až II UIAA. 24/09/19 Martin Knor Svet
Ferrata Dolomity – Tofana di Mezzo a Tofana di Dentro Tofany sú jednou z najznámejších častí Dolomitov. Výstup na Tofanu di Rozes som opísal v minulom článočku, v tomto opíšem okruh cez Tofanu di Mezzo a Tofanu di Dentro, ktorý som absolvoval hneď ďalší deň. Až večer pred túrou som si pozrel odhadované časy ferrát a trochu som sa naľakal. Naštudoval som si zopár ústupových trás, avšak dúfal som, že okruh zvládnem celý podľa pôvodného plánu. 17/09/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Najnovšie články na titulke
 
Túra Túlačka cez Vlčí kút, Rakytu a Veľkú Somorovú Tribeč mi prirástol k srdcu. Napriek temnej povesti, ktorá vznikla po vydaní známeho slovenského hororu, je to skôr útulné, neveľké pohorie, priam ideálne pre tiché táranie sa v krásnej prírode. V tomto prípade som si chcel dopriať krátku túlačku v okolí Loviec a zároveň článkom otváram edíciu “Paliho bezvýznamných vandrov”. dnes Pavol Timko Tribeč
Túra Javorinkou k hrebeňu Malej Magury Pekné počasie Mariánskeho leta mi spôsobilo alergické svrbenie piat. Jediným medikamentom bola možnosť to rozchodiť. Ordinujem si dva juhovýchodné podcelky Strážovských vrchov. Prechod hrebeňom Javorinky a prejdenie hrebeňa Malej Magury, ktoré lemujú v poloblúku severozápadný kraj hornej, Pravnianskej, časti Hornonitrianskej kotliny. včera Vladimír Mikuš Strážovské vrchy
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. 19/10/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Úbočím Mont Blancu 26/09/19 05:52 12 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Francúzsko: Alpy (Alpes) - Západné Alpy (Alpes occidentales) - Severné Západné Alpy - Savojské Alpy (Alpes de Savoie) - horská skupina Mont Blanc (Massif du Mont Blanc)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2300 m n. m.

    • min: 1050 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1700 m

    • klesanie: 940 m

  • Vzdialenosť
    • 19 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 07.07.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 45.9059 ° SŠ
      dĺžka: 6.8365 ° VD
      » Mapa

  • 1. nocľah
    • šírka: 45.9059 ° SŠ
      dĺžka: 6.8365 ° VD
      » Mapa

  • Doprava
    • lanové dráhy

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.51 (0.2)