Túra

Leluchów - Hosťovce II.

17. 08. 2007
Dnes vychádza druhá časť putovania od severu na juh cez najužšie miesto Slovenska. V minulom dieli sme prešli od hraničného priechodu Leluchów po Lipany. Dnes pokračujeme ďalej cez Branisko, Volovské vrchy a Slovenský kras do Turne nad Bodvou, keďže turistická značka nevedie až k hraničnému priechodu Hosťovce.

4. deň

Lipovce – Kravcova – sedlo Smrekovica – priesmyk Branisko – Rudník – Rajtopiky – sedlo Humence – Sľubica – Predky – Vojkovce – údolie potoka Jasenovy – kaplnka pred Richnavou – most cez Hornád – ŽST Krompachy - internát

Opäť autobusom 6.55 do Prešova a z neho do Lipoviec. V Lipovciach sme vystúpili pri kostole a od smerovníka sme sa po modrej vybrali dolu obcou. Pri škole sme pokračovali vpravo a prišli sme k ústiu Lačnovského kaňonu. V chate Tatran som chcel pečiatku, no majiteľ tam nebol. Keď sme odchádzali, vrátil sa na aute a napokon sme si pekne podebatovali o turistike, či podnikaní v nej. Dal nám propagačný materiál o Prešovskom kraji. Vykročili sme do lesa. Po krátkom stúpaní sme klesli k ústiu Kopytovskej doliny. Je tu aj prístrešok spravený miestnymi značkármi. Odtiaľ sme zvážnicou stúpali lesom. Museli sme sa vyhýbať autu zvážajúcemu vyťažené drevo. Napokon sme došli k chatke pod Kravcovou a zostali sme sušiť prepotené tričká. Naobedovali sme sa, naďaleko je aj prameň.

Vyšli sme na lúku s kopou chát a je tu aj veľký senník. Na samom vrchole je škaredá sklenená chata. Za lúkou sme vošli do lesa k smerovníku v sedle Smrekovica. Má tu byť aj prameň, no nevidel som ho a ani nehľadal. Dalo sa ísť oboma značkami, no vybrali sme si tú s menším prevýšením. Lesná cesta bola chvíľu močarina, ale potom sa už kráčalo fajn. Klesali sme mierne dolu. Minuli sme chatu, neďaleko je prameň. Značka šla nezmyselne do lesa popri potoku, aby opäť vyšla na cestu. Miestni tam práve čistili jarky. Pod cestou na lúke je senník, salaš, voda. Cesta nás doviedla k chatovej osade, kde sa značky zo sedla Smrekovica opäť stretli pri studničke. Neďaleko je krásny prírodný úkaz – Diablova diera. Miestny potok tam mizne celý v jaskyni. Asi na druhej strane vrchu v Diablovej vyvieračke vyteká, no to sme nevideli. Ale je to uchvacujúci pohľad. Došli sme k priesmyku Branisko a nemohli sme prejsť pre prúd áut na druhú stranu. Opäť bol uzavretý tunel Branisko.

Odfotil som si kaplnku Chvalabohu a v medzere sme prebehli na druhú stranu. V prístrešku pri súkromnej chate sme sa najedli. Začalo stúpanie lesom, ktoré miestami križovalo cestu k vysielaču na kopci Rudník. Ďakujeme tomu, kto za ním vykosil úsek so žihľavou. Vyšli sme celkom na vrchol. Je tu oznam o území Európskeho významu. Hrebeň je plný skalných útvarov. Našli sme vcelku slušnú jaskyňu a nádherné skalné gotické vráta Rajtopíky. Je to len 40 minút od vysielača. Lesnou cestou sme zišli do sedla Humence a pokračovali prečisteným polomom v úmornej horúčave tiahlym stúpaním na Sľubicu. Danica toho mala už plné zuby. Na vrchole Sľubice je stôl, lavičky, mapa a vrcholová kniha. Napísal som do nej o našom putovaní a nechal pozdrav pre pánov z KK KST. Nádherný výhľad na rovinu s dedinkami medzi Krompachmi a Spišským hradom. Odfotili sme sa pri smerovníku a po najedení sme pokračovali už klesajúc do sedla Predky. Je tu pekný posed a drevená tabuľa s Prosbou lesa.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Za 35 minút sme boli vo Vojkovciach. Udivil nás netradičný kostol, potešila informačná tabuľa miestnych turistov. V krčme sme si dali kofolu a po prejdení cez obec sme mali pokračovať po asfaltke do Krompách. Danica navrhla ísť vľavo dolu na lúku a hoci tam nebol viditeľne vyšlapaný chodník, popri potoku sme došli napokon na lesnú cestu a vyšli na lúke s kostolíkom. Podľa mapy som zistil, že sme pred Richnavou a musíme ísť vpravo po lúke povedľa Hornádu. Došli sme k mostu pre plynové potrubie a peších. Prešli sme cez Hornád a našli sa na sklade strusky z huty. Rómovia tam pobehovali a vraj hľadali meď. Obišli sme rómsku osadu a prezreli si pamätník Krompašskej vzbury. Je neďaleko stanice, kde sme si zašli overiť, či chodí ráno vlak rovno do Gelnice. Náčelník stanice nám to potvrdil a tak sme celí upotení šliapali na internát. Šli sme povedľa domu, ktorý pred časom vybuchol pre únik plynu. Veľa z neho nezostalo. Sú tam sviečky za mŕtvych. Na internáte Združenej strednej školy sme sa osprchovali a osviežení zašli na dobrú večeru.

5. deň

Gelnica – Turzov – sedlo Pod Krompašským vrchom - Plejsy – Krompachy žel. st.

Raňajky sme si kúpili v samoobsluhe a najedli sa na autobusovej zastávke. Autobusom 8.10 sme šli do Jakloviec. Tu som si odfotil kaštieľ, vcelku zachovalý, no neprístupný, lebo je v súkromných rukách. Potom sme šli autobusom do Gelnice a v ňom už boli aj Zuzana a Marek z Košíc. Vystúpili sme s domácimi a šli si prezrieť Gelnicu. Múzeum baníctva je otvorené len cez týždeň, kamenný most je bez akejkoľvek tabuľky, kostol bol zatvorený a z hradu zostali už len úbohé zvyšky. Keďže ani na jednej turistickej mape nie je Gelnica celá, vybrali sme sa na železničnú stanicu. Tu síce bol smerovník s modrou, no tá šla do Kojšova. V krčme sme si sadli na občerstvenie a zistili sme, že je tam kontrola Rudohorskej 100-ky. Stretol som na nej kopu diaľkoplazov z Bratislavy. Podebatovali sme, poprial som im dobré "dôjdenie" a šli sme zase späť na koniec Gelnice. Vybehol za nami chlapík a začal nám radiť, ako si skrátiť cestu. Napokon vyšlo najavo, že si nás pomýlil s diaľkoplazmi.

Pri smerovníku za hotelom Runa sme našli konečne modrú na Krompašský kopec. Už som myslel, že budeme musieť ísť po žltej na Tatarkov kríž a odtiaľ na Krompašský kopec. Kráčali sme po asfaltke k jazierku pri budove Školy v prírode. Na mape je to označené – Turzov kúpele. Asfaltka prešla do lesnej cesty a v pohode sme naberali výšku. Minuli sme studničku Na Rovienke, aj Zhnitú studničku, čo je teda zvláštny názov. Voda z nich bola studená a dobrá. Obedňajšiu pauzu sme si spravili neďaleko sedla Pod Krompašským kopcom. V ňom sme z modrej prešli na zelenú a klesli k hotelu Hutník na Plejsoch. Šiel som si po pečiatku a našiel som veľmi milú pani. Ponúkala nám ubytovanie aj stravu, no na pešiu turistiku sú príliš v kopci a ďaleko od spojov.

Pokochali sme sa výhľadom na dolinu s Krompachmi. V tomto vychýrenom lyžiarskom stredisku som bol po prvýkrát. Cesta dolu bola veru riadne strmá a hore by som to nechcel šliapať. Od chaty Energetik sme prišli k ďalšej chate aj s chatkami. Boli tu asi deti z detského domova na výlete a veľmi chceli, aby som ich odfotil. Potom sme došli na lúku nad Krompachmi a z nej na Partizánsku ulicu, a na námestie k radnici. Neskôr sme si sadli na zmrzlinu v miestnej cukrárni. Po sladkej pauze sme šli odprevadiť Košičanov na železničnú stanicu. Keď odišli, šli sme na večeru do miestnej Pizzerie. Skvelá kofola, obrovská pizza, ktorú Danica ani nedojedla a mali sme ju na raňajky. Vrátili sme sa na internát, osprchovali sa a zaľahli.

6. deň

Gelnica – chata Karolka – Izbica – horáreň Zimmerplatz – Polianky – Tri studne – Trohanka – Vyšný Medzev – Medzev

Vstávali sme 5.20. Vlakom 6.32 sme šli z Krompách do Gelnice. Vystúpili sme na železničnej stanici a po žltej došli k smerovníku pod hotelom Runa. Údaj, kam ide modrá, tam nie je a ten, kto nevie, je nahraný. Prešli sme cez cestu a začali stúpať. V noci pršalo a všetko bolo mokré. Minuli sme veľký otvor do skaly. Bola na ňom upevnená fotka dievčaťa. Zastavili sme sa pri altánku. Je z neho krásny výhľad na Gelnicu i hrad. Pokračovali sme po lesnej ceste. Za 37 minút sme došli k prameňu. Onedlho sme minuli chatu Karolka. Je tak skrytá medzi stromami a pŕhľavou, že sme ju skoro nezbadali. Zvážnica šla nezmyselne až nad Prakovce a potom prudko hore húštinou na zarastenú lesnú cestu. Napokon sme došli na asfaltku so smerovníkom Izbica. Predbehol nás UAZ. Vystúpili z neho piati chlapi, z ktorých sa vykľuli značkári z Prakoviec. Trochu sme sa porozprávali a potom pokračovali k bývalej horárni. Žiaľ je voľne prístupná a tak aj vyzerá. Mohla by z nej byť pekná útulňa, veď tu tečie aj potok. Je tu aj búda, či vstup do kopca ? Najedli sme sa pri nej.

Značkári nám poradili, že keď chceme ísť po žltej od Polianky, máme dávať pozor na prudkú odbočku vľavo. Nachádza sa na skládke dreva. Dosť dlho sme šli zvážnicou, až sme prišli na tú skládku. Boli tu robotníci, koníky, pokazený traktor. Stúpanie bolo chvíľu prudké. Došli sme k studničke a od nej asi 10 minút je sedlo s búdami, stolom, lavičkami. Prechádza tu Cesta Hrdinov SNP. Najedli sme sa a pre Danicu nekonečnou lesnou cestou v horúčave sme zišli do Vyšného Medzeva. Na radnici nik nebol a dosť nás prekvapil ošarpaný kostol. Došli sme na námestie v Medzeve a keďže šiel autobus do Smolníka, prehovoril som Danicu a šli sme s ním. Šiel aj cez kúpele Štós. Smolník má banícku slávu za sebou. Pred radnicou je posledná vyťažená tona Cu - S, zbíjačka, vchod do štôlne. Neviem, či tabaková továreň ešte funguje. V peknej reštaurácii na námestí som si dal kofolu. Autobus nás z tejto hladovej doliny odviezol do Mníšku nad Hnilcom a z neho vlakom do Margecian. Preskočili sme na vlak do Krompách. Zajtra nás čaká posledný úsek.

7. deň

Turňa nad Bodvou – Háj – Hačava – sedlo Krížna poľana – sedlo Pod Špičiakom – Medzev námestie

Vstávali sme o 5.00 hod. Naraňajkovali sme sa a autobusom 6.20 sme šli do Košíc. Tu sme prestúpili na vlak a 8.44 sme boli v Turni na stanici. Na hraničný prechod Hosťovce sme nešli, lebo z Turne som tam už bol 2 razy a bola by to zbytočná strata času a 6 km po asfaltke navyše. Tiež sme nešli po značke na Turniansky hrad (titulná fotografia), veď sme tam boli naposledy s Bjatekom v máji tohto roku. Naopak, chcel som odfotiť hrad z inej polohy a tak sme sa vybrali po asfaltke do obce Háj. Pri vstupe do nej nás prekvapila obrovská "betónová" socha anjela s jedným krídlom na miestnom cintoríne. Zastavili sme sa na ObÚ pre pečiatku a dali nám krásny propagačný materiál o regióne. V potravinách sme si kúpili litrovú ochutenú Budišku v sklenenej fľaši a chutnú šišku. Najedli sme sa v altánku pri predajni a vykročili do Hájskej tiesňavy.

Stúpanie po asfaltke bolo dosť strmé, hlavne ku koncu. Potešili nás štyri vodopády, len v nich mohlo byť viac vody. K prvému sa ide po drevených schodíkoch a je tam aj malé jazierko. Druhý je asi najväčší. Voda zhora padá v poloblúku a dá sa zaň aj postaviť. Lesným chodníkom sme prišli k tretiemu. Padá dolu v žľabe a v stene okolo neho sú diery. Vyšli sme hore prudkým svahom k asfaltke, no napokon sme šli lesom ešte k štvrtému, najmenšiemu. Potom sme už kráčali po asfaltke smerom na Hačavu. Odfotil som Danicu v najužšom mieste tiesňavy, malo okolo 10 m. Došli sme do Hačavy. Potraviny boli zatvorené, ale pri nich bolo kryté sedenie a tak sme sa naobedovali. Slnko priam pieklo. Keď sme opúšťali obec, jeden pán z balkóna nás upozornil, kade ísť. Spätný pohľad na obec ukázal kostolík v kopci a takisto cintorín za ním. Potom sme už stúpali lesom až na lúku s informačnou tabuľou o náučnom chodníku NP Slovenský kras.

Chodník pokračuje Zádielskou planinou. My sme chvíľu bádali, kade ísť ďalej, lebo značku nebolo vidieť a tak sme šli podľa tušenia. Napokon sme našli značenie a to nás doviedlo na pekný lesný chodník. Ním sme prišli k prameňu a dokonca aj priamo na cestičke vyvierala voda. Prehnal sa okolo nás chlapec na motorke a to sme už tušili civilizáciu. Ukázali sa tri jazierka a pri poslednom žlto natreté rekreačné stredisko. Po vyjdení na asfaltku ma pomýlila šípka doprava a tak sme prešli cez potok a motali sa po poliach nad Medzevom. Napokon sme sa vrátili a po asfaltke došli do Medzeva. Dlhokánskou ulicou sme prišli na námestie s kostolom, parčíkom a pomníkom – oblúkom, obetiam II. svetovej vojny.

Na zastávke samozerme nebol cestovný poriadok, ani nik nám nevedel povedať, kedy pôjde autobus. Šiel som na poštu, tam mi odmietli dať pečiatku a tak som zašiel do krčmy. Vrátil som sa včas a tak sme mohli ísť 16.05 autobusom do Košíc. V Lidli sme si kúpili raňajky na zajtra a 17.44 vlakom do Krompách. Kým sme cestovali, trochu pršalo. Večerali sme v Pizzerii a dali sme si cestoviny, ktoré napodiv aj mne chutili.

Týždeň šliapania sever – juh bol za nami. Opäť sa nám podarilo uskutočniť prechod neznámymi končinami Slovenska. Ďalší týždeň sme sa potom venovali zaujímavostiam okolia – Spišský hrad, Spišské Vlachy, Poráčska dolina, Hanigovský hrad, pútnicke miesto Ľubotín, kaštiele v Brezovici, Krivom, Pečovskej Novej Vsi.

Fórum 8 príspevkov
Leluchów - Hosťovce II. 03/09/07 12:10 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Bivak Pivnica Kolovrátok pod Mesačnou Opäť raz som sa presvedčil, že ak som niekade išiel desaťkrát, ešte stále som si všetko poriadne nepozrel. Na lúke Kolovrátok pod kopcom Mesačná vždy bývala kontrola pri Pochode bankových úradníkov. Chalani stanovali pri altánku a od prameňa sa chodilo neznačene k oploteniu obory Biela skala. Že je tam asi uprostred lúky pod stromami v lese pivnica, som si všimol až minulú sobotu, keď som prechádzal zo Sološnice do Píly. 17/10/20 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Túra České středohoří – okolím Litoměřic Náš T. O. Bjatek sa v roku 2020 dožíva 20. výročia svojej existencie. Na tento, pre nás tak významný rok, sme si pripravili viacero zájazdov – švajčiarske štvortisícovky, jednodňovky na Madeire, rakúske pohodové dvojtisícovky a České středohoří. Prišla však pandémia a plány nielen na zahraničie, ale aj domáce akcie padali jeden za druhým. 06/10/20 Miroslav Svítek Svet
Túra Píla – Budmerice – Báhoň Prechod Lúčanskou Fatrou a debata s kamarátom ma inšpirovala k plánovaniu účasti na Špačinskej stovke, respektíve jej polovičke po Myjavu. To som však zabudol, že som pred časom kúpil lístky do divadla na sobotu večer. Bolo treba zvoliť niečo, z čoho sa dá v rozumnom čase vrátiť domov a scivilizovaný sa vybrať za kultúrou. Ešteže mám v šuplíku vždy pár tipov, kam sa chcem vybrať. Rozhľadňa pri Jablonci a Náučno-poznávací chodník popri Gidre bol jedným z nich, a tak sme sa tam vybrali s kamarátkou. 11/09/20 Miroslav Svítek Podunajsko
Najnovšie články na titulke
 
Túra Slovenskom 2: Krivánska Fatra, Kysuce a Orava Druhá časť môjho putovania „od domu až domov“ okolo Slovenska. V tejto časti prejdem cez Krivánsku časť Malej Fatry, Kysuckú vrchovinu, Kysucké Beskydy, Oravské Beskydy, Podbeskydskú vrchovinu a Oravskú Maguru. včera Pavel Forgáč Malá Fatra, Kysucká vrchovina, +
Podcast O lavínach s Pavlom Krajčím zo Strediska lavínovej prevencie V 22. dieli HIKING podcastu bol naším hosťom Pavel Krajčí, odborník na lavínovú problematiku zo Strediska lavínovej prevencie. Hovorili sme o tom, čo robiť, ak sa my alebo naši kamaráti dostanú do lavíny, ako si plánovať túru v zime, aj ako Stredisko lavínovej prevencie tvorí každodenné lavínové správy. 27/11/20 Soňa Mäkká Rozhovory
Recenzia Karol Kaliský: Rok v divočine Knihy s horskou tematikou zaberajú značnú časť našej knižnice. Koncom januára sem pribudla publikácia Rok divočiny od Karola Kaliského. Vytiahla som ju opäť teraz s príchodom dlhých zimných večerov, kedy sa aj deti s obľubou prehrabávajú v prírodopisných a geografických knihách. 27/11/20 Soňa Mäkká Mapy a knihy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Leluchów - Hosťovce II. 03/09/07 12:10 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Branisko, Slovenské rudohorie (Volovské vrchy, Slovenský kras)
  • Počet dní
    • 4
  • Nadmorská výška
    • max: 1129 m n. m.
    • min: 260 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 3338 m
    • klesanie: 3308 m
  • Vzdialenosť
    • 82 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 16.06.2007
  • Štart trasy
    • šírka: 49.06067 ° SŠ
      dĺžka: 20.95171 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.69958 ° SŠ
      dĺžka: 20.8925 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • internát Združenej strednej školy Krompachy
  • Voda
    • Chatka pod Kravcovou, neďaleko Diablovej diery, studnička na Rovienke, Tri studne, na modrej značke nad Gelnicou, chata Tatran, chata na Plejsoch, krčmy vo Vojkovciach, Turni, Háji a Hačanoch
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • bus, vlak
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.04 (0.3)