Ferrata

Dolomity - Tofana di Rozes

10.09.19
Tofany sú jednou z najikonickejších častí Dolomitov. Sú tri. Tofana di Rozes, Tofana di Mezzo a Tofana di Dentro. Dajú sa obehnúť za deň, ale to by človek musel vynechať zopár pekných ferrat. Preto som si naplánoval, že ich prejdem za dva dni. Prvý deň pôjdem ferratou Lipella na Tofanu di Rozes a druhý dvojicou ferrat Olivieri a Aglio na Tofanu di Mezzo, z ktorej je to iba na skok na Tofanu di Dentro. Lenže druhý okruh sa ukázal byť náročnejší, ako som si myslel...

Via ferrata Giovanni Lipella

Ráno som došiel na veľké parkovisko na Cianzope (1730 m) a vyrazil som hore chodníčkom. Ten je celkom pekný. Po necelých 200 výškových metroch míňa prameň a križuje lúčku s peknou chatkou. Nad lúčkou sa ide kosodrevinou a vyššie serpentínami po nie veľmi strmom šotolinovom svahu. Prišiel som pod skalnú stenu a zahol som doľava. Doteraz som stúpal sám, tu ma začali obiehať rýchlejší turisti. Nehnal som sa, mám toho dnes pred sebou dosť.

Kúsok za rázcestím, zhruba vo výške 2450 m začína ferrata. Jej úvod je starší, okrem lana je istený aj kramľami. Za krátkym výšvihom vôjdete do stúpajúceho tunela, ktorý je poriadne dlhý. Bez baterky by som ho neprešiel. Spočiatku sú v tuneli železné schody, neskôr sa ide po skale. Zo dvakrát som si buchol hlavu o strop, našťastie, mal som na nej prilbu.

Z tunela som vyšiel prv, ako som mal, čím som vynechal kúsok ferraty. Chvíľu som váhal, že sa vrátim a obehnem vynechanú časť. Ale potom som si spomenul, aké davy sa valili k nástupu a rozmyslel som si to. Nasledoval traverz šotolinového svahu, ktorý spestrilo snehové pole. Sneh bol tvrdý, zamrznutý a Talian v teniskách na ňom stratil istotu. Kamarát v pevných topánkach sa pre neho musel vrátiť a sekať mu do snehu hlbšie stopy.

Za šotoliniskom začína ozajstná ferrata. Na internete píšu, že ju otvorili v roku 1967. Oficiálne je jej náročnosť C/D, ale taký ťažký je iba jeden krátky úsek, ktorý som prehliadol. Môj názor je, že ide o C-čko. Ferrata je však poriadne dlhá a náročná na kondíciu. Ide severozápadným svahom kopca, kde je sústava galérií. Chodník využíva rímsy a na vhodných miestach je zaistený výšvih z jednej rímsy na ďalšiu.

Tofana di Rozes

Na chodníku spôsobila zápchu veľká skupina Poliakov. Zopár dám malo úplne nové ferratové sety. Pôsobili, akoby išli svoju prvú via ferratu. Na vhodných miestach som ich obiehal a zároveň som púšťal rýchlejšiu mládež. Až som prišiel na miesto, kde ferrata končila. Zľava sa pripájal klasický chodník a vpredu sa ukázal vrchol. Ci pana, ešte treba stúpať tak vysoko?

Záverečný výstup na vrchol Tofany di Rozes (3225 m) mi dal zabrať. Najmä na morál. Ide sa šotolinou a človek má pred sebou vrchol, ktorý sa približuje iba veľmi pomaly. Odmenou za vynaloženú námahu sú vrcholové výhľady. Sú nádherné. Z okolitých skupín som navštívil iba Sorapiss, ale podľa mapy a obrázkov som spoznal aj ďalšie vrcholy.

Zostup z Tofany di Rozes je veselý. Ide sa strmým svahom, viac po štrku ako po skalách. Pri obchádzaní snehových polí tu turisti vychodili veľa chodníčkov, v ktorých je problém zorientovať sa. Poučený článkom na Hikingu som hľadal chodník značený modrými puntíkmi. Aj som ho našiel, ale značenie bolo staršie a sledovať sa nedalo. Išiel som však najschodnejším terénom, a keď som zazrel izolovaný modrý puntík, iba som konštatoval, že ešte stále idem dobre.

Tofanská jaskyňa

Minul som Rifugio Giussani, na ktorom som chcel nocovať. Včera som sem telefonoval a chatár mi oznámil, že má plno. Pod chatou je zopár ruín, zrejme z vojny. Zahol som pod nimi doprava a prišiel som na rázcestie, pri ktorom som ráno neúspešne hľadal Tofanskú jaskyňu. Zložil som sa, jedol som keks a rozmýšľal som, čo s načatým večerom. Keď išiel okolo starší pár, popýtal som sa ich, či nevedia, kde je tu jaskyňa. Nevedeli, mali však presnejšiu mapu ako ja. To mi stačilo.

Vystúpal som do žľabu juhozápadne od rázcestia a našiel som nástup na ľahkú ferratu náročnosti B. Po krátkom výšvihu ide pár desiatok metrov rímsou. A príde k veľkému vstupu do jaskyne. Je priechodná, pretože jej vnútro tvorí okruh. Človek sa vyberie v smere istiaceho lana, nato sa chodba trochu krúti a končí napravo od vchodu.

Prechod Tofanskou jaskyňou ma očaril. Bol to najväčší zážitok dnešného dňa. Vrátil som sa na rázcestie a zostupoval som na parkovisko. V prameni som sa opláchol, doplnil som tekutiny a výlet som mal za sebou.

Záver

Záver bude nabudúce. Pôvodne som chcel napísať jeden článoček, lenže text, ktorý som zosmolil, je pridlhý. A tak som ho musel rozdeliť na dve časti. Nabudúce teda opíšem výstup na Tofanu di Mezzo a Tofanu di Dentro, ktorý je oveľa náročnejší. A to nielen obtiažnosťou ferrat, ale aj svojou dĺžkou a celkovým prevýšením.

Pokračovanie uverejníme o týždeň

Fórum 4 príspevky
Dolomity - Tofana di Rozes 27/09/19 15:34 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Ferrata Berchtesgadenské Alpy – Hochthrony a Rauhenkopf Keď pôjdete diaľnicou popri Salzburgu, naľavo od cesty zbadáte vysoký kopec. Je to Salzburger Hochthron, najsevernejší výbežok Berchtesgadenských Álp. Už dlhšie som plánoval, že naň vyleziem, ale podarilo sa mi to až teraz. Pozrel som sa aj na Berchtesgadener Hochthron, najvyšší kopec na hrebeni, a na Rauhenkopf, čo by mal byť najkrajší “balkón” nad Berchtesgadenom. 12/11/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
VHT Nízke Taury - Hochreichart a Geierhaupt Nízke Taury (Niedere Tauern) sa delia na štyri pohoria. Radstädter Teuern, Schladminger Tauern, Rottenmanner and Wölzer Tauern a Seckauer Tauern. Najvyšším kopcom Seckauer Tauern je Geierhaupt, avšak Hochreichhart je iba o meter nižší. Keďže tieto vrchy nie sú ďaleko od seba, dajú sa obehnúť za deň. Bonusom je, že hrebeň medzi nimi nie je značený a jeho úvodná časť má náročnosť II UIAA. 01/10/19 Martin Knor Svet
VHT Ennstaler Alpen – prechod Pyhrgasov Mám rád turistiku, ktorá okrem pekných výhľadov, nádherných skál, kultúrnych a prírodných atrakcií ponúka aj trochu adrenalínu. Či už vo forme ľahkej ferraty, alebo nenáročného lezenia. Jednou z takýchto trás je práve prechod Pyhrgasov. Po Malý Pyhrgas vedie značený turistický chodník a z Veľkého idú hneď tri. Avšak hrebeň medzi nimi je neznačený. Turista si tam musí schodnú cestu hľadať a nevyhne sa krátkym úsekom náročnosti I až II UIAA. 24/09/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Príbeh Večer pelendrekom, ráno metlou?! Som už postarší človek – čas uteká okolo mňa ako splašený kôň. Ale s tým už nič nenarobím. Sem-tam sa vrátim mysľou do minulosti. Spomeniem si na niektoré zážitky, ktoré som zažil v mojom živote. Keď si už spomeniem, tak si ich radšej aj zapíšem, možno už za 20 rokov si na ne nespomeniem, tak ak bude všetko v poriadku – aspoň si ich potom prečítam. dnes Vladimír Popluhár Príbehy
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Túra Južný Cyprus – pohorie Troodos s deťmi Po týždni strávenom pri mori sa presúvame do hôr. Málokto, kto počuje Cyprus, si predstaví hory. A pritom tu sú. Troodos National Forest Park - najvyšší vrchol – Mount Olympus má 1952 m. V zime sa tu lyžuje. A ak patríte medzi ľadové medvede, iba hodinka cesty autom a po lyžovačke sa môžete v Limassole okúpať v mori. V letných horúčavách je pohorie Troodos vítaným vyslobodením – chladnejšie počasie a tieň stromov vytvorí priam oázu. včera Danka Laciková Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Dolomity - Tofana di Rozes 27/09/19 15:34 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Taliansko: Alpy (Alpi) – Východné Alpy (Alpi Orientali) – Južné Vápencové Alpy (Alpi sud-orientali) – Dolomity (Dolomiti) – Sextenské Dolomity (Dolomiti di Sesto)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 3225 m n. m. – Taliansko: Alpy (Alpi) – Východné Alpy (Alpi Orientali) – Južné Vápencové Alpy (Alpi sud-orientali) – Dolomity (Dolomiti) – Sextenské Dolomity (Dolomiti di Sesto)

    • min: 1730 m n. m. – parkovisko Cianzope

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1800 m

    • klesanie: 1800 m

  • Vzdialenosť
    • 15 km

  • Náročnosť
    • 4

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 22.07.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 46.5225 ° SŠ
      dĺžka: 12.0642 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 46.5225 ° SŠ
      dĺžka: 12.0642 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň na lúke s chatkou na výstupovej trase, Rifugio Giussani

  • Doprava
    • záchytné parkovisko Cianzope

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.68 (0.08)