Ferrata

Dolomity - Tofana di Rozes

10.09.19
Tofany sú jednou z najikonickejších častí Dolomitov. Sú tri. Tofana di Rozes, Tofana di Mezzo a Tofana di Dentro. Dajú sa obehnúť za deň, ale to by človek musel vynechať zopár pekných ferrat. Preto som si naplánoval, že ich prejdem za dva dni. Prvý deň pôjdem ferratou Lipella na Tofanu di Rozes a druhý dvojicou ferrat Olivieri a Aglio na Tofanu di Mezzo, z ktorej je to iba na skok na Tofanu di Dentro. Lenže druhý okruh sa ukázal byť náročnejší, ako som si myslel...

Via ferrata Giovanni Lipella

Ráno som došiel na veľké parkovisko na Cianzope (1730 m) a vyrazil som hore chodníčkom. Ten je celkom pekný. Po necelých 200 výškových metroch míňa prameň a križuje lúčku s peknou chatkou. Nad lúčkou sa ide kosodrevinou a vyššie serpentínami po nie veľmi strmom šotolinovom svahu. Prišiel som pod skalnú stenu a zahol som doľava. Doteraz som stúpal sám, tu ma začali obiehať rýchlejší turisti. Nehnal som sa, mám toho dnes pred sebou dosť.

Kúsok za rázcestím, zhruba vo výške 2450 m začína ferrata. Jej úvod je starší, okrem lana je istený aj kramľami. Za krátkym výšvihom vôjdete do stúpajúceho tunela, ktorý je poriadne dlhý. Bez baterky by som ho neprešiel. Spočiatku sú v tuneli železné schody, neskôr sa ide po skale. Zo dvakrát som si buchol hlavu o strop, našťastie, mal som na nej prilbu.

Z tunela som vyšiel prv, ako som mal, čím som vynechal kúsok ferraty. Chvíľu som váhal, že sa vrátim a obehnem vynechanú časť. Ale potom som si spomenul, aké davy sa valili k nástupu a rozmyslel som si to. Nasledoval traverz šotolinového svahu, ktorý spestrilo snehové pole. Sneh bol tvrdý, zamrznutý a Talian v teniskách na ňom stratil istotu. Kamarát v pevných topánkach sa pre neho musel vrátiť a sekať mu do snehu hlbšie stopy.

Za šotoliniskom začína ozajstná ferrata. Na internete píšu, že ju otvorili v roku 1967. Oficiálne je jej náročnosť C/D, ale taký ťažký je iba jeden krátky úsek, ktorý som prehliadol. Môj názor je, že ide o C-čko. Ferrata je však poriadne dlhá a náročná na kondíciu. Ide severozápadným svahom kopca, kde je sústava galérií. Chodník využíva rímsy a na vhodných miestach je zaistený výšvih z jednej rímsy na ďalšiu.

Tofana di Rozes

Na chodníku spôsobila zápchu veľká skupina Poliakov. Zopár dám malo úplne nové ferratové sety. Pôsobili, akoby išli svoju prvú via ferratu. Na vhodných miestach som ich obiehal a zároveň som púšťal rýchlejšiu mládež. Až som prišiel na miesto, kde ferrata končila. Zľava sa pripájal klasický chodník a vpredu sa ukázal vrchol. Ci pana, ešte treba stúpať tak vysoko?

Záverečný výstup na vrchol Tofany di Rozes (3225 m) mi dal zabrať. Najmä na morál. Ide sa šotolinou a človek má pred sebou vrchol, ktorý sa približuje iba veľmi pomaly. Odmenou za vynaloženú námahu sú vrcholové výhľady. Sú nádherné. Z okolitých skupín som navštívil iba Sorapiss, ale podľa mapy a obrázkov som spoznal aj ďalšie vrcholy.

Zostup z Tofany di Rozes je veselý. Ide sa strmým svahom, viac po štrku ako po skalách. Pri obchádzaní snehových polí tu turisti vychodili veľa chodníčkov, v ktorých je problém zorientovať sa. Poučený článkom na Hikingu som hľadal chodník značený modrými puntíkmi. Aj som ho našiel, ale značenie bolo staršie a sledovať sa nedalo. Išiel som však najschodnejším terénom, a keď som zazrel izolovaný modrý puntík, iba som konštatoval, že ešte stále idem dobre.

Tofanská jaskyňa

Minul som Rifugio Giussani, na ktorom som chcel nocovať. Včera som sem telefonoval a chatár mi oznámil, že má plno. Pod chatou je zopár ruín, zrejme z vojny. Zahol som pod nimi doprava a prišiel som na rázcestie, pri ktorom som ráno neúspešne hľadal Tofanskú jaskyňu. Zložil som sa, jedol som keks a rozmýšľal som, čo s načatým večerom. Keď išiel okolo starší pár, popýtal som sa ich, či nevedia, kde je tu jaskyňa. Nevedeli, mali však presnejšiu mapu ako ja. To mi stačilo.

Vystúpal som do žľabu juhozápadne od rázcestia a našiel som nástup na ľahkú ferratu náročnosti B. Po krátkom výšvihu ide pár desiatok metrov rímsou. A príde k veľkému vstupu do jaskyne. Je priechodná, pretože jej vnútro tvorí okruh. Človek sa vyberie v smere istiaceho lana, nato sa chodba trochu krúti a končí napravo od vchodu.

Prechod Tofanskou jaskyňou ma očaril. Bol to najväčší zážitok dnešného dňa. Vrátil som sa na rázcestie a zostupoval som na parkovisko. V prameni som sa opláchol, doplnil som tekutiny a výlet som mal za sebou.

Záver

Záver bude nabudúce. Pôvodne som chcel napísať jeden článoček, lenže text, ktorý som zosmolil, je pridlhý. A tak som ho musel rozdeliť na dve časti. Nabudúce teda opíšem výstup na Tofanu di Mezzo a Tofanu di Dentro, ktorý je oveľa náročnejší. A to nielen obtiažnosťou ferrat, ale aj svojou dĺžkou a celkovým prevýšením.

Pokračovanie uverejníme o týždeň

Fórum 4 príspevky
Dolomity - Tofana di Rozes 27/09/19 15:34 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Rokoš trochu ináč z Uhrovského Podhradia Strážovské vrchy som si obľúbil kvôli ich členitosti a rozmanitosti. V južnej časti, v Nitrických vrchoch, patrí k najkrajším kopcom Rokoš. Začiatkom roka som sa naň vybral z Uhrovského Podhradia. Pre výstup som si zvolil hrebeň Malých Zrubísk, pre zostup Žernovskú dolinu. 07/02/20 Martin Knor Strážovské vrchy
Túra Gutensteiner Alpen - vidmo na Gaissteine Vidmo (Brockenské strašidlo, gloriola) je meteorologický úkaz, s ktorým sa môžeme stretnúť na horách. Vzniká vtedy, keď je slnko nízko nad obzorom a svieti na pozorovateľa, za ktorým je hmla. Na bielej stene sa zjaví tieň, okolo ktorého je čosi ako dúha (svätožiara). Vidmo som v horách zažil už viackrát, ale nikdy nebolo také výrazné a nikdy som ho nevidel tak dlho, ako na Gaissteine. 07/01/20 Martin Knor Svet
Ferrata Totes Gebirge – Loser (klettersteig Sisi a Sophie) Jedna z najnáročnejších ferrát v Mŕtvych horách (Totes Gebirge) je Loser Panorama Klettersteig “Sisi”. Ide o športovú ferratu, a je zrejmé, že bola postavená preto, aby sa viac ľudí vybralo na kopec spoplatnenou cestou. Na mňa však také čosi neplatí. Pokiaľ môžem, parkujem na úpätí kopca, pretože chcem návštevu ferraty spojiť s turistickou prechádzkou. A tak to bolo aj na Loseri. 17/12/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Najnovšie články na titulke
 
Túra Via Dinarica (2) – planina Bjelašnica Pokračujeme v našom balkánskom dobrodružstve po trase diaľkovej magistrály Via Dinarica. Prechádzame z pohoria Prenj na planinu Bjelašnica v centrálnej Bosne a Hercegovine. Ráno a skoré ranné plávanie v úplne príjemne teplej vode Boračko jezera asi prvý raz inšpirovali vedúceho zájazdu k novej Robovej prezývke Jezerin. Aby mal aj priezvisko, dodatočne ho skompletizoval na Močića. Z krstného mena aj z priezviska je jasné že prečo. dnes Robo Verseghy Svet
Extra Zimný výstup na Tŕstie Zorganizovať nejakú väčšiu akciu pre verejnosť je pomaly celoročná snaha s výsledkom veľmi neistým, a navyše, často neovplyvniteľným autorom projektu. Keď to všetko klapne, tak ako 15.02.2020 na XXIII. ročníku Zimných výstupov na vrcholy Malých Karpát – Tŕstie, je spokojnosť účastníkov tá najväčšia odmena autorovi a realizátorovi projektu. včera Miroslav Svítek Reportáže
Túra Tri koruny z Červeného Kláštora Pieninský národný park je najmenší národný park na Slovensku s rozlohou iba 37,5 km². Chystáme sa tam asi rok, ale keďže oblasť je známa pltníctvom a splavom, vrchol letnej sezóny je tam mimoriadne preplnený a zohnať ubytovanie na poslednú chvíľu je takmer nemožné. A tak sme sa k tomu dostali až teraz. Niečo pred Silvestrom mi došlo, že hneď druhý novoročný víkend je predlžený, takže treba niečo spáchať. Nemusel som dlho uvažovať, a rozhodnutie padlo na Pieniny, konkrétne Červený Kláštor a okolie. včera Dominik Chňapko Pieniny

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Dolomity - Tofana di Rozes 27/09/19 15:34 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Taliansko: Alpy (Alpi) – Východné Alpy (Alpi Orientali) – Južné Vápencové Alpy (Alpi sud-orientali) – Dolomity (Dolomiti) – Sextenské Dolomity (Dolomiti di Sesto)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 3225 m n. m. – Taliansko: Alpy (Alpi) – Východné Alpy (Alpi Orientali) – Južné Vápencové Alpy (Alpi sud-orientali) – Dolomity (Dolomiti) – Sextenské Dolomity (Dolomiti di Sesto)

    • min: 1730 m n. m. – parkovisko Cianzope

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1800 m

    • klesanie: 1800 m

  • Vzdialenosť
    • 15 km

  • Náročnosť
    • 4

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 22.07.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 46.5225 ° SŠ
      dĺžka: 12.0642 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 46.5225 ° SŠ
      dĺžka: 12.0642 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň na lúke s chatkou na výstupovej trase, Rifugio Giussani

  • Doprava
    • záchytné parkovisko Cianzope

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.81 (0.22)