Tofana di Rozes
Ferrata

Dolomity - Tofana di Rozes

10. 09. 2019
Tofany sú jednou z najikonickejších častí Dolomitov. Sú tri. Tofana di Rozes, Tofana di Mezzo a Tofana di Dentro. Dajú sa obehnúť za deň, ale to by človek musel vynechať zopár pekných ferrat. Preto som si naplánoval, že ich prejdem za dva dni. Prvý deň pôjdem ferratou Lipella na Tofanu di Rozes a druhý dvojicou ferrat Olivieri a Aglio na Tofanu di Mezzo, z ktorej je to iba na skok na Tofanu di Dentro. Lenže druhý okruh sa ukázal byť náročnejší, ako som si myslel...

Via ferrata Giovanni Lipella

Ráno som došiel na veľké parkovisko na Cianzope (1730 m) a vyrazil som hore chodníčkom. Ten je celkom pekný. Po necelých 200 výškových metroch míňa prameň a križuje lúčku s peknou chatkou. Nad lúčkou sa ide kosodrevinou a vyššie serpentínami po nie veľmi strmom šotolinovom svahu. Prišiel som pod skalnú stenu a zahol som doľava. Doteraz som stúpal sám, tu ma začali obiehať rýchlejší turisti. Nehnal som sa, mám toho dnes pred sebou dosť.

Kúsok za rázcestím, zhruba vo výške 2450 m začína ferrata. Jej úvod je starší, okrem lana je istený aj kramľami. Za krátkym výšvihom vôjdete do stúpajúceho tunela, ktorý je poriadne dlhý. Bez baterky by som ho neprešiel. Spočiatku sú v tuneli železné schody, neskôr sa ide po skale. Zo dvakrát som si buchol hlavu o strop, našťastie, mal som na nej prilbu.

Z tunela som vyšiel prv, ako som mal, čím som vynechal kúsok ferraty. Chvíľu som váhal, že sa vrátim a obehnem vynechanú časť. Ale potom som si spomenul, aké davy sa valili k nástupu a rozmyslel som si to. Nasledoval traverz šotolinového svahu, ktorý spestrilo snehové pole. Sneh bol tvrdý, zamrznutý a Talian v teniskách na ňom stratil istotu. Kamarát v pevných topánkach sa pre neho musel vrátiť a sekať mu do snehu hlbšie stopy.

Za šotoliniskom začína ozajstná ferrata. Na internete píšu, že ju otvorili v roku 1967. Oficiálne je jej náročnosť C/D, ale taký ťažký je iba jeden krátky úsek, ktorý som prehliadol. Môj názor je, že ide o C-čko. Ferrata je však poriadne dlhá a náročná na kondíciu. Ide severozápadným svahom kopca, kde je sústava galérií. Chodník využíva rímsy a na vhodných miestach je zaistený výšvih z jednej rímsy na ďalšiu.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Tofana di Rozes

Na chodníku spôsobila zápchu veľká skupina Poliakov. Zopár dám malo úplne nové ferratové sety. Pôsobili, akoby išli svoju prvú via ferratu. Na vhodných miestach som ich obiehal a zároveň som púšťal rýchlejšiu mládež. Až som prišiel na miesto, kde ferrata končila. Zľava sa pripájal klasický chodník a vpredu sa ukázal vrchol. Ci pana, ešte treba stúpať tak vysoko?

Záverečný výstup na vrchol Tofany di Rozes (3225 m) mi dal zabrať. Najmä na morál. Ide sa šotolinou a človek má pred sebou vrchol, ktorý sa približuje iba veľmi pomaly. Odmenou za vynaloženú námahu sú vrcholové výhľady. Sú nádherné. Z okolitých skupín som navštívil iba Sorapiss, ale podľa mapy a obrázkov som spoznal aj ďalšie vrcholy.

Zostup z Tofany di Rozes je veselý. Ide sa strmým svahom, viac po štrku ako po skalách. Pri obchádzaní snehových polí tu turisti vychodili veľa chodníčkov, v ktorých je problém zorientovať sa. Poučený článkom na Hikingu som hľadal chodník značený modrými puntíkmi. Aj som ho našiel, ale značenie bolo staršie a sledovať sa nedalo. Išiel som však najschodnejším terénom, a keď som zazrel izolovaný modrý puntík, iba som konštatoval, že ešte stále idem dobre.

Tofanská jaskyňa

Minul som Rifugio Giussani, na ktorom som chcel nocovať. Včera som sem telefonoval a chatár mi oznámil, že má plno. Pod chatou je zopár ruín, zrejme z vojny. Zahol som pod nimi doprava a prišiel som na rázcestie, pri ktorom som ráno neúspešne hľadal Tofanskú jaskyňu. Zložil som sa, jedol som keks a rozmýšľal som, čo s načatým večerom. Keď išiel okolo starší pár, popýtal som sa ich, či nevedia, kde je tu jaskyňa. Nevedeli, mali však presnejšiu mapu ako ja. To mi stačilo.

Vystúpal som do žľabu juhozápadne od rázcestia a našiel som nástup na ľahkú ferratu náročnosti B. Po krátkom výšvihu ide pár desiatok metrov rímsou. A príde k veľkému vstupu do jaskyne. Je priechodná, pretože jej vnútro tvorí okruh. Človek sa vyberie v smere istiaceho lana, nato sa chodba trochu krúti a končí napravo od vchodu.

Prechod Tofanskou jaskyňou ma očaril. Bol to najväčší zážitok dnešného dňa. Vrátil som sa na rázcestie a zostupoval som na parkovisko. V prameni som sa opláchol, doplnil som tekutiny a výlet som mal za sebou.

Záver

Záver bude nabudúce. Pôvodne som chcel napísať jeden článoček, lenže text, ktorý som zosmolil, je pridlhý. A tak som ho musel rozdeliť na dve časti. Nabudúce teda opíšem výstup na Tofanu di Mezzo a Tofanu di Dentro, ktorý je oveľa náročnejší. A to nielen obtiažnosťou ferrat, ale aj svojou dĺžkou a celkovým prevýšením.

Pokračovanie uverejníme o týždeň

Fórum 4 príspevky
Dolomity - Tofana di Rozes 27/09/19 15:34 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
VHT Ennstaler Alpen – Kreuzmauer Gesäuse je v mojich očiach najkrajším národným parkom Rakúska. Vápencové hory nie sú príliš vysoké, sú však poriadne divoké. Hrebene pohoria sú pre bežného turistu neschodné, hoci ich časti sa prejsť dajú. Vlani som prešiel z Malého na Veľký Pyhrgas, nuž a tento rok som chcel prejsť z Frauenscharte na Kreuzmauer. Problém bol v tom, že sa mi to nepodarilo. Napriek tomu bola prechádzka atraktívna. Myslím, že to bola najkrajšia túra, akú som túto sezónu v Rakúsku prešiel. 20/10/20 Martin Knor Svet
Túra Ennstaler Alpen – Tamischbachturm Gesäuse je národný park zaberajúci časť Ennstalských Álp (Ennstaler Alpen) a pre mňa ide o najkrajšiu časť Rakúska. Snažím sa prejsť tu každý rok aspoň jednu - dve trasy, nuž a tento rok som vyšiel na Tamischbachturm a na Kreuzmauer. Prvá túra bola pohodová, druhá bola za hranicou mojich možností. Ale teraz budem písať iba o prechádzke na Tamischbachturm. 13/10/20 Martin Knor Svet
Túra Kamniške Alpe - Raduha s okolím Raduha je 2062 metrov vysoký kopec v Kamnických Alpách (Kamniške Alpe), ležiaci východne od Solčavy. Plánoval som naň vyjsť už dávnejšie, ale raz bolo proti počasie, inokedy červená kontrolka motora. Teraz mi to vyšlo. Nuž a okrem Raduhy som si pozrel aj čosi v okolí. 29/09/20 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž Kosili sme Mackov bok, aby sa darilo poniklecom Mnohí z nás chodia na jar obdivovať nápadné fialové poniklece. No nie každý vie, že horské lúky, kde tieto a ďalšie vzácne kvety rastú, vznikli činnosťou človeka stáročia dozadu. A na to, aby prežili, potrebujú ďalej jeho asistenciu. Inak na ich miesto príde tráva, kríky, les. A nemali by sme vlastne nechať prírodu, nech si robí, čo chce, a keď sa o poniklece nepostará sama, nechať ich zmiznúť? Aj tieto otázky sme riešili počas dobrovoľníckej brigády zameranej na kosenie rezervácie Mackov bok pri Slovenskej Ľupči. dnes Soňa Mäkká Reportáže
Túra Zamkovského a Téryho chata zo Smokovca Opäť sa po čase dostávam do Vysokých Tatier, aby som spoznal ďalšie tatranské chaty v našich veľhorách. Trocha vysokohorskej turistiky nezaškodí, aj keď to nebude niekde na vrchole tatranského štítu. Veď aj tatranské doliny majú svoje nezabudnuteľné čaro strávené na chodníku. Zároveň obohatí turistu o krásu tatranských vrcholov počas prechodu dolinou k niektorej horskej chate. Veď niektoré sú aj v nadmorských výškach nad 2000 metrov, takou je známa "Térynka". Scenéria skalnatých vrcholov po oboch stranách dolín len dodá šľahačku s čerešničkou na torte. včera Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Búda Zrub Zalámaná pod Mošnickým sedlom Málo známe východoslovenské pohorie Slanské vrchy ponúka viacdňovú hrebeňovú turistiku, ale napriek tejto možnosti, nie je tam ani jedna vyhlásená či aspoň neoficiálna útulňa. Jednou neoficiálnou by však mohol byť zrub Zalámaná pod Mošnickým sedlom. 24/10/20 Henrich Tomáš Slanské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Dolomity - Tofana di Rozes 27/09/19 15:34 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Taliansko: Alpy (Alpi) – Východné Alpy (Alpi Orientali) – Južné Vápencové Alpy (Alpi sud-orientali) – Dolomity (Dolomiti) – Sextenské Dolomity (Dolomiti di Sesto)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 3225 m n. m. – Taliansko: Alpy (Alpi) – Východné Alpy (Alpi Orientali) – Južné Vápencové Alpy (Alpi sud-orientali) – Dolomity (Dolomiti) – Sextenské Dolomity (Dolomiti di Sesto)

    • min: 1730 m n. m. – parkovisko Cianzope

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1800 m

    • klesanie: 1800 m

  • Vzdialenosť
    • 15 km

  • Náročnosť
    • 4

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 22.07.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 46.5225 ° SŠ
      dĺžka: 12.0642 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 46.5225 ° SŠ
      dĺžka: 12.0642 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň na lúke s chatkou na výstupovej trase, Rifugio Giussani

  • Doprava
    • záchytné parkovisko Cianzope

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.06 (0.35)