Trasa

Čertov – Kohútka, vrchol (žltá) – hrebeň Javorníkov až po sedlo pod Hričovcom (červená) – nad Zápačou (modrá) – hrebeň Javorníkov až po Vrchrieku (červená) – Vysoká nad Kysucou (neznačená, po asfaltke)

Výstup na hrebeň

Z konečnej autobusu sa vydám vpravo smerom na lyžiarske stredisko, po žlto-zelenej. Asi po 500 m vedie nenápadná odbočka vľavo do svahu, so šípkou na strome, bez smerovníka. Žlto značená cesta minie chaty a priamym smerom vedie cez lúku s pekným výhľadom – na osadu Lamže a masív Ráztoky. Strmé stúpanie v tienistom listnatom lese a chladnom ráne s prevýšením asi 365 m sa dá zvládnuť aj s ťažším batohom. Z prieseku vidno Makytu.

Keď chodník dosiahne asfaltku z Čertova na Kohútku, treba prejsť cez zvodidlá a vydať sa po prístupovej cestu k súkromnej chate a pokračovať okolo nej. Terén je lúčnatý a slnko začína pripekať. Po prejdení lesnej hate vystupujem na hlavný hrebeň Javorníkov, na vrch Kohútka, kde je kríž a stanové kryté sedenie. Zamierim po hrebeni smerom na východ, k chate Kohútka, v závere s miernym stúpaním.

Chaty Kohútka a Portáš

Hrebeň je mierne odlesnený a z lesného prieseku sa otvorí prvý výhľad na moravskú stranu, kde ponad Javorníky vystupujú podstatne vyššie hrebene Moravsko-Sliezskych Beskýd. Tento výhľad ma bude z rôznych uhlov sprevádzať najbližších 14 km - a po celý čas bez výhľadu na slovenskú stranu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Pri chate Kohútka to žije aj v lete. Na farmárskom trhu dostávam ponuku na medovinu, už len to by mi v teple chýbalo! Všade kopa ľudí. V sedle poniže sa nachádza veľké záchytné parkovisko, stredisko HZS, veľké infocentrum. Všetky budovy na Kohútke sú zrubové, v horskom štýle. Nezdržujem sa a stúpam k chate Portáš. Pred chatou sa pasú kozenky a vytvárajú peknú kulisu k historickej drevenej budove za nimi.

Na Malý Javorník

Nad chatou je na lúke ešte zopár súkromných chát a konečne vstupujem do lesnej divočiny. Nie tak celkom, výletníci síce zostali pri chatách, avšak pribudli turisti a ešte početnejší horskí cyklisti. Či je návštevnosť spôsobená predĺženým víkendom, netuším. Ale príroda je tu pekná. V porovnaní s východnou časťou Javorníkov, nie sú tu polomy a ani intenzívna lesná ťažba. Samozrejme, nehovorím o prírodných rezerváciách. Úsek na Malý Javorník vedie ihličnatým lesom, v miernom stúpaní, len s obmedzenými výhľadmi v priesekoch.

Vrchol je len plochá skalka s krížom uprostred lesnej plošiny, bez akýchkoľvek výhľadov. Zato je tu množstvo oddychujúcich turistov a pasúcich sa na prvých čučoriedkach sezóny. Podľa môjho gusta potrebujú ešte nejaký čas – veď je len začiatok júla.

Stratenec a Veľký Javorník

Po krátkom zostupe nasleduje opäť plynulé lesné stúpanie až na Stratenec. Na vrchole je nízka drevená rozhľadňa, prístrešok a dva kamenné monumenty. Všade množstvo ľudí – stáť radu na rozhľadňu nemienim, lebo jej výška neprevyšuje stromy na južnej strane a na moravskú stranu je hrebeň odlesnený. Apropo, hrebeň nie je hraničný, od Malého Javorníka leží 250 až 500 m v slovenskom „vnútrozemí“.

Celý úsek až po Veľký Javorník vedie po hornom okraji hrebeňovej lúky pohodovým miernym stúpaním, prehupne sa cez sedlo Gežov a nádherným chodníčkom pretraverzuje svahy Veľkého Javorníka až na jeho plochý vrchol. Výhľad je len západným smerom, dominuje mu tiahly hrebeň, ktorým som prišiel.

Hrebeňom Javorníka cez sedlo Butorky do sedla pod Hričovcom

Úsek medzi Stratencom a vrcholom Veľkého Javorníka bol doslova preľudnený. Turisti, horskí cyklisti, zberači čučoriedok. V podstate ide o najatraktívnejšiu časť hrebeňovky. Relatívne blízko na SV sa nachádza horské stredisko Makov-Kopanice, ďalej na juh Podjavorník a tiež na sever moravské strediská. Ďalšia trasa bude pokojnejšia.

Po opustení vrcholu prichádzam do rezervácie Veľký Javorník, ktorú tvorí plochý hrebeň s pralesným prostredím, najprv s ihličnatým a neskôr s listnatým lesom. Pôsobivý úsek má necelý kilometer. Od hornej stanice vlekov, kde je obmedzený výhľad na Makov-Kasárne, sa ráz krajiny mení. Les je hospodársky, preriedený polomom, zvážnica vysypaná drvinou. Nad sedlom Butorky nasleduje krátke strmé klesanie na východ, ktoré otvára prvé výhľady ponad Javorníky na Malú Fatru. Pod sedlom sa nachádza nedostavaný hotel a zopár rekreačných dreveníc.

Pokračujem po červenej mierne do kopca, z lúk sa otvárajú pohľady opäť len na sever. Onedlho prichádzam na rázcestie v sedle pod Hričovcom, kde červená značka opúšťa hlavný hrebeň a klesá smerom na sever, na slovensko-moravské pomedzie. Na východ vedie modrá značka. Na malej čistinke je prístrešok, nie je však veľmi vhodný na nocľah. Má síce z dvoch strán závetrie, ale nie od podlahy. A aj dnes fúka na leto dosť chladný severák. Na zvislých stenách niekto napísal výzvu, aby sa návštevníci podpísali. A veru steny sú už celé počmárané až po vrchné hrady.

Strašidelná Čemerka, Gregušovci a Čerenka

Modro značený chodník vedie tmavou lesnou cestou v traverze Hričovca. Z lesného prieseku sa otvorí prvý výhľad na juh, do doliny Štiavnika; v diaľke možno vidieť Maníny. Neskôr chodník v temnom lese opustí zvážnicu a začne stúpať vľavo asi sto výškových metrov na hrebeň Čemerky. Na tiahlom hrebeni je kúsok presvetlenej pažite v omladine, ale celkovo vrch pôsobí strašidelne. Kúsok za označením vrcholu prídem k informačnému panelu Porazisko. Bežne panely nečítam kvôli strate času, ale jeho izolovanosť ma zaujme. V tejto lokalite sú pochovaní (skôr asi zahrabaní) kuruckí zbehovia, ktorých od Trenčína prenasledovali, tu dostihli a pozabíjali cisárske vojská začiatkom 18. storočia. Mimovoľne pridám do kroku a odľahne mi, keď prídem na pôsobivé lúky nad Zápačou, zaliate slnkom. Na lúkach sú dva valy kamenia, asi zo zaniknutých stavieb.

Do osady Gregušovci je to len na skok. Nad prvými chalupami na lúčke je divná kamenná skulptúra, také mikro Stonehenge. Keďže nemám vyvinuté umelecké abstraktné myslenie, nesnažím sa ho pochopiť. O to príjemnejšie padne rozhovor s mladým párom, ktorý rozložil kúsok ďalej stan. Idú opačným smerom. Nad centrom osady je širší odlesnený hrebeň s famóznym výhľadom na Petrovickú dolinu, Súľovské vrchy a Lúčanskú časť Malej Fatry.

Ďalší krátky úsek cesty bude pre tento deň posledný. Slnko pomaly klesá, les je preriedený polomami a studený severák sa zosilňuje. Mám len ľahký letný spacák a na noc si usteliem na Čerenke, nevýraznom vrchole nad lyžiarskym strediskom Ski Makov. Lyžiarsky bufet má našťastie od severu záveternú terasu.

Po červenej do Melocíka, Záblatia a na vrch Luby

Chladné bezveterné ráno dáva tušiť horúci deň. Rýchlo sa bez raňajok pobalím a vyrazím. Čaká ma zostup lesnou cestou do sedla na ceste z Makova do Bytče, do osady Melocík. Je to pokles o asi 150 výškových metrov, po lesnej zvážnici, neskôr po strmom chodníku lesom doprava a asfaltovej ceste. V motoreste U Melocíka majú ráno ešte zavreté.

Turistická značka pokračuje dolinkou, miestnou komunikáciou do osady Záblatie. Krajina sa náhle otvorí do lúčneho amfiteátra, ktorý zvierajú dva hrebene smerom na SV a JV, pričom na východ vedie strmá dolina Ráztoky s hĺbkou asi 275 m. Umožňuje zaujímavý pohľad na východnú časť pohoria, s Malou Fatrou v pozadí. Oblasť je idylická, zelené lúky, pasúce sa kravky, usadlosti a zrekonštruovaná kaplnka s krytým sedením. Zatiaľ čo raňajkujem a kochám sa výhľadom, z neďalekého auta vychádza rozospatý pár.

Od kaplnky červene značená cesta stúpa na SV na vrch Luby. V závere lúky nad osadou je kríž a obecná informačná tabuľa so smerovníkom k rozhľadni. Cesta pokračuje spočiatku strmou zvážnicou cez nie veľmi pekný, polomami a ťažbou preriedený les. Stúpanie sa zmierni a keď naľavo zazriem pomedzi stromy drevenú vežu na vrchole rúbaniska, vyštverám sa k nej. Nejedná sa o turistickú rozhľadňu, ale o požiarnu vežu, so vstupom na vlastné nebezpečenstvo. Batoh musím nechať dole, lebo prielezy cez tri podlažia sú priúzke. Rebríky sú vzhľadom na výšku 20 m extrémne šikmé a dlhé, bez zábradlia. Ľuďom, ktorí trpia závratmi alebo malým deťom rozhodne výstup neodporúčam.

Výhľad v peknom letnom počasí je úžasný. Kysucké pohoria, Malá Fatra, Beskydy, v doline Makov a Vysoká nad Kysucou. Naspäť pokračujem po „oficiálnej“ prístupovej ceste, po plochom hrebeni. Keď prídem na križovatku s červenou, plagáty z informačnej tabule sú postŕhané.

Vrchrieka a Vysoká nad Kysucou

Ďalej nasleduje strmý zostup do osady Vrchrieka, kde si pozriem informačnú tabuľu o rodnom dome Štefana Hunčíka, drotárskeho kráľa. Opustím turisticky značený chodník a po asfaltke popri dreveniciach narazím na vyschnuté pramene, na otravného psa a tesne pred vstupom do doliny Kysuce na peja ťahajúceho voz.

Túru končím vo Vysokej nad Kysucou, kde Kysuca je ešte len potok a odkiaľ pochádzajú starí rodičia E. A. Cernana, ktorý sa ako posledný muž dotkol povrchu mesiaca. Tak hlása informačná tabuľa v parku plnom astronomickej symboliky. Do pamätnej izby som sa v sobotu nedostal, lebo ju sprístupňujú zamestnanci obecného úradu v pracovných dňoch alebo po telefonickej dohode vopred.

Záver

Prechod západného hrebeňa Javorníkov je na prevýšenia nenáročná, ale pôsobivá túra. Veľká časť trasy vedie zachovalými lesmi, takže sa netreba obávať ani letného úpeku. Problémom môže byť v lete voda, keď hrebeňové pramene vysychajú, tak zostáva možnosť občerstvenia sa na chate Kohútka, Portáš (sú však blízko seba), v reštaurácii U Melocíka, či vypýtať si vodu od chatárov v osadách na trase. Alebo si niesť zásobu vody na chrbte ako ja po viacerých neblahých skúsenostiach...

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek