Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Beňuška, predvrchol Kečka
Beňuška, predvrchol Kečka Zatvoriť

Túra Čertovica – Beňuška – Braväcovo

Sú kopce, ktoré patria takpovediac do turistickej klasiky, ale mne sa z rozličných dôvodov vyhýbajú. Takým bol aj vrch Beňuška v Nízkych Tatrách. Má pekné meno, je ľahko dostupný, „všetci“ turisti už na ňom boli, len ja sa tam nie a nie dostať. V máji Klub železničných cestovateľov Zvolen, s ktorým občas chodíme, si dal do plánu práve tento kopec. Tak koniec výhovorkám, pridávame sa k nim!

Vzdialenosť
11 km
Prevýšenie
+432 m stúpanie, -1068 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 08.06.2019
Pohoria
Nízke Tatry - Kráľovohoľské Tatry (Národný park Nízke Tatry)
Trasa
Voda
Studnička pod Bukovinkou
Doprava
Brezno (vlak, bus) - sedlo Čertovica (bus)
Braväcovo (bus) / Beňuš (vlak, bus) - Brezno (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1102 Nízké Tatry, Kráľova h (1:50.000)

Jediné, čo znepokojovalo, bolo, že linkový autobus z Brezna nás nemusí všetkých zobrať. Na akcie KŽC chodí totiž pomerne veľa ľudí. Ale riskneme to, veď v okolí Brezna sa dá vždy spraviť zaujímavý náhradný program. Na naše prekvapenie i prekvapenie samotného vedúceho trasy, autobus nás všetkých pobral, a to nás bolo cez tridsať!

Trasa

Sedlo Čertovica – sedlo za Lenivou – Lenivá – Beňuška – Kečka – útulňa Líška – Bukovinka – vyhliadky Skala a Bukovinská skala (Skala nad bunkrom) – horáreň Hlboká – Braväcovo

Vystúpili sme na Čertovici a ponáhľali sa hneď hore do tieňa. Vedúci nás lákal na predtúrové pivko, ale odolali sme a takisto sme odolali aj volaniu Čertovej svadby. Je to síce pekný kopček, ale hôľny a slniečko celkom slušne pražilo. Rezkým krokom sme čoskoro boli v sedle za Lenivou. Tu sme sa na chvíľu pristavili, vydýchli si, scelili kolektív a pokračovali na Beňušku.

Cestou sa nám začali otvárať aj výhľady. Bol síce opar, ale čo–to sa dalo vidieť. Pod nami časť Horehronia a za nami hrebeň Nízkych Tatier. Väčšina videla na chvíľu aj Kriváň, ale ja s nosom pri zemi som pozerala radšej na kvietky.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

V sedle Lenivá (pod Beňuškou) prekvapil odhalený pôdny kryt – asi sa tu ide dačo stavať. Za sedlom nás čakal pekný lesný úsek, ktorým sme stúpali na vrchol. Okolo nás boli lány čučoriedok a všetci sme tak trochu ľutovali, že túra nie je o mesiac neskôr.

Samotný vrchol ma milo prekvapil. Vrcholová plošina je veľmi rozľahlá a skoro celá je porastená čučoriedím, z ktorého vykúkajú biele poniklece, žlté kuklice a iné kvietky. Scenériu spestruje zopár smrekov rôzneho tvaru, veku a výšky. Prekvapili tiež veľké ryhy (trhliny) na vrchole. Žeby bol vrchol v pohybe? V každom prípade je to veľmi pekné miesto.

Pobudli sme tu pri kávičke a rozhovore s kamarátmi, s ktorými sme sa dlhšie nevideli. Skupine sa akosi nechcelo opustiť miesto, a tak sme sa vybrali v trojici dopredu. Na južnej strane pod vrcholom je krásna horská lúka Kečka, spestrená ostrovčekmi borievky alpínskej. Stála som na okraji a išla som oči nechať na krásnej scenérii. To nebola horská lúka – to bol anglický park! Už tam chýbal len nejaký zámoček a umelý vodopádik. Čarovné miesto vytvorené prírodou. Fotili sme a kochali sa tak dlho až nás dobehla celá skupina.

Pomaly sme kráčali chvíľu lesom, chvíľu lúčkami. Zostup bol čím ďalej strmší, až sme prišli na okraj rúbane a pred sebou uvideli romantický drevený domček. Bola to útulňa Líška. Škoda rúbane, lebo obklopená lesom by vyzerala ako perníková chalúpka. Útulňa Líška patrí k luxusnejším turistickým útulniam. Je perfektne vybavená a nejedna vychytávka nás zaujala.

Nohy si chvíľu oddýchli, a tak sme pokračovali v strmom zostupe. V sedle pod Bukovinkou sme si uvedomili, že sme ešte nejedli, nuž sme sa rozložili a začali obedovať. Zopár kamarátov sa k nám pridalo, a tak sme si zase trošku poklebetili a nožičky oddychovali. S plnými bruškami sme sa pomaly gúľali dole. Asi po štvrťhodinke sme prišli k pekne upravenej studničke pod Bukovinkou. Dievčatá sa hneď venovali kreslu pre dámy, no a páni mali zase pripomienky.

Mňa však zaujalo niečo iné. Na jednom strome bola pribitá malá červená plastová šípka. Pozrela som sa tým smerom a obďaleč bola ďalšia šípka. Hneď som začala byť zvedavá, kam to asi vedie. Ľubko vedel, že tu niekde by mali byť nejaké skaly. Pozreli sme do mapy a sú tam zakreslené vpravo a šípka ukazovala vľavo.

Dlho sme nerozmýšľali a vydali sa po šípkach zistiť, čo sa skrýva na ich konci. Šípky nás viedli po starej zarastenej lesnej ceste, najskôr vrstevnicou, no potom začal terén klesať. Tu niekde šípky ukazovali dvomi smermi. Vybrala som si smer vľavo. Cesta stále klesala a už som to chcela vzdať, za zákrutou sa však objavila krásna skala. Hneď som volala na ostatných, že sa oplatí stratiť niekoľko výškových metrov, lebo Bukovinská skala stojí za to (domáci útvar volajú tiež Skala nad bunkrom).

Chodník ku skale bol zarastený žihľavou a cez ňu sme vyšli na vrcholovú plošinu obrovského brala, dvíhajúceho sa sem z doliny. Na okraji plošiny stojí ešte nepravidelná skalná pyramída, ktorá vyzerá z každej strany inak. Na temene plošiny rástli staré smreky a výhľad z nej bol síce obmedzený, ale pekný. Fascinujúci bol hlavne pohľad dole z okraja skaly. Bolo to kolmo dole a hlbokóóó. Okolo skaly, na ktorej sme stáli sú ešte ďalšie skalné veže. Veľmi pekné miesto!

Natešení sme sa vracali ku chodníku a keď sme prišli na križovatku červených šípok, neodolali sme a vybrali sa aj druhým smerom. Chodníček viedol dosť hustým lesom, ale na jeho konci nás opäť čakalo bralo - Skala. Bralo bolo menšie a viac zarastené, ale výhľad z neho na Horehronie bol úžasný.

Vytešili sme sa a vrátili sme sa s dobitými baterkami na chodník. V eufórii z krásneho zážitku sa nám príšerný prudký zostup zdal oveľa ľahší. A vedeli sme, že na konci nás čaká posedenie pri orosenom pivku s partiou dobrých kamarátov.

Záver

Braväcovo nás privítalo oddychovou lavičkou pod krížom (vybudované horárom z Braväcova, pozn. red.) poniže horárne Hlboká a s pekným citátom.

„Milý pútnik, nikdy neopúšťaj cestu pre chodník a
nechoď rýchlejšie ako stíha tvoj anjel strážny.

Neponáhľaj sa, nad časom aj tak nezvíťazíš a
vietor ti môže sfúknuť oheň sviečky.

Modlitbou nič nezmeškáš a
poďakuj Bohu, že si šťastlivo došiel.

Musím skonštatovať, že môj anjel strážny sa občas pri mne poriadne zapotí a prvú vetu často nedodržujem. Ale keby som aj dnes neopustila cestu a nedala sa zviesť neznámym chodníčkom, bola by som chudobnejšia o jeden pekný zážitok.

Ďakujem Ti, môj anjel strážny!

Autorky fotografií: Danka Tomášiková a Maruška Brenkusová

Fotogaléria k článku

Najnovšie