Túra

Čertovica – Beňuška – Braväcovo

23. 08. 2019
Sú kopce, ktoré patria takpovediac do turistickej klasiky, ale mne sa z rozličných dôvodov vyhýbajú. Takým bol aj vrch Beňuška v Nízkych Tatrách. Má pekné meno, je ľahko dostupný, „všetci“ turisti už na ňom boli, len ja sa tam nie a nie dostať. V máji Klub železničných cestovateľov Zvolen, s ktorým občas chodíme, si dal do plánu práve tento kopec. Tak koniec výhovorkám, pridávame sa k nim!

Jediné, čo znepokojovalo, bolo, že linkový autobus z Brezna nás nemusí všetkých zobrať. Na akcie KŽC chodí totiž pomerne veľa ľudí. Ale riskneme to, veď v okolí Brezna sa dá vždy spraviť zaujímavý náhradný program. Na naše prekvapenie i prekvapenie samotného vedúceho trasy, autobus nás všetkých pobral, a to nás bolo cez tridsať!

Trasa

Sedlo Čertovica – sedlo za Lenivou – Lenivá – Beňuška – Kečka – útulňa Líška – Bukovinka – vyhliadky Skala a Bukovinská skala (Skala nad bunkrom) – horáreň Hlboká – Braväcovo

Vystúpili sme na Čertovici a ponáhľali sa hneď hore do tieňa. Vedúci nás lákal na predtúrové pivko, ale odolali sme a takisto sme odolali aj volaniu Čertovej svadby. Je to síce pekný kopček, ale hôľny a slniečko celkom slušne pražilo. Rezkým krokom sme čoskoro boli v sedle za Lenivou. Tu sme sa na chvíľu pristavili, vydýchli si, scelili kolektív a pokračovali na Beňušku.

Cestou sa nám začali otvárať aj výhľady. Bol síce opar, ale čo–to sa dalo vidieť. Pod nami časť Horehronia a za nami hrebeň Nízkych Tatier. Väčšina videla na chvíľu aj Kriváň, ale ja s nosom pri zemi som pozerala radšej na kvietky.

V sedle Lenivá (pod Beňuškou) prekvapil odhalený pôdny kryt – asi sa tu ide dačo stavať. Za sedlom nás čakal pekný lesný úsek, ktorým sme stúpali na vrchol. Okolo nás boli lány čučoriedok a všetci sme tak trochu ľutovali, že túra nie je o mesiac neskôr.

Samotný vrchol ma milo prekvapil. Vrcholová plošina je veľmi rozľahlá a skoro celá je porastená čučoriedím, z ktorého vykúkajú biele poniklece, žlté kuklice a iné kvietky. Scenériu spestruje zopár smrekov rôzneho tvaru, veku a výšky. Prekvapili tiež veľké ryhy (trhliny) na vrchole. Žeby bol vrchol v pohybe? V každom prípade je to veľmi pekné miesto.

Pobudli sme tu pri kávičke a rozhovore s kamarátmi, s ktorými sme sa dlhšie nevideli. Skupine sa akosi nechcelo opustiť miesto, a tak sme sa vybrali v trojici dopredu. Na južnej strane pod vrcholom je krásna horská lúka Kečka, spestrená ostrovčekmi borievky alpínskej. Stála som na okraji a išla som oči nechať na krásnej scenérii. To nebola horská lúka – to bol anglický park! Už tam chýbal len nejaký zámoček a umelý vodopádik. Čarovné miesto vytvorené prírodou. Fotili sme a kochali sa tak dlho až nás dobehla celá skupina.

Pomaly sme kráčali chvíľu lesom, chvíľu lúčkami. Zostup bol čím ďalej strmší, až sme prišli na okraj rúbane a pred sebou uvideli romantický drevený domček. Bola to útulňa Líška. Škoda rúbane, lebo obklopená lesom by vyzerala ako perníková chalúpka. Útulňa Líška patrí k luxusnejším turistickým útulniam. Je perfektne vybavená a nejedna vychytávka nás zaujala.

Nohy si chvíľu oddýchli, a tak sme pokračovali v strmom zostupe. V sedle pod Bukovinkou sme si uvedomili, že sme ešte nejedli, nuž sme sa rozložili a začali obedovať. Zopár kamarátov sa k nám pridalo, a tak sme si zase trošku poklebetili a nožičky oddychovali. S plnými bruškami sme sa pomaly gúľali dole. Asi po štvrťhodinke sme prišli k pekne upravenej studničke pod Bukovinkou. Dievčatá sa hneď venovali kreslu pre dámy, no a páni mali zase pripomienky.

Mňa však zaujalo niečo iné. Na jednom strome bola pribitá malá červená plastová šípka. Pozrela som sa tým smerom a obďaleč bola ďalšia šípka. Hneď som začala byť zvedavá, kam to asi vedie. Ľubko vedel, že tu niekde by mali byť nejaké skaly. Pozreli sme do mapy a sú tam zakreslené vpravo a šípka ukazovala vľavo.

Dlho sme nerozmýšľali a vydali sa po šípkach zistiť, čo sa skrýva na ich konci. Šípky nás viedli po starej zarastenej lesnej ceste, najskôr vrstevnicou, no potom začal terén klesať. Tu niekde šípky ukazovali dvomi smermi. Vybrala som si smer vľavo. Cesta stále klesala a už som to chcela vzdať, za zákrutou sa však objavila krásna skala. Hneď som volala na ostatných, že sa oplatí stratiť niekoľko výškových metrov, lebo Bukovinská skala stojí za to (domáci útvar volajú tiež Skala nad bunkrom).

Chodník ku skale bol zarastený žihľavou a cez ňu sme vyšli na vrcholovú plošinu obrovského brala, dvíhajúceho sa sem z doliny. Na okraji plošiny stojí ešte nepravidelná skalná pyramída, ktorá vyzerá z každej strany inak. Na temene plošiny rástli staré smreky a výhľad z nej bol síce obmedzený, ale pekný. Fascinujúci bol hlavne pohľad dole z okraja skaly. Bolo to kolmo dole a hlbokóóó. Okolo skaly, na ktorej sme stáli sú ešte ďalšie skalné veže. Veľmi pekné miesto!

Natešení sme sa vracali ku chodníku a keď sme prišli na križovatku červených šípok, neodolali sme a vybrali sa aj druhým smerom. Chodníček viedol dosť hustým lesom, ale na jeho konci nás opäť čakalo bralo - Skala. Bralo bolo menšie a viac zarastené, ale výhľad z neho na Horehronie bol úžasný.

Vytešili sme sa a vrátili sme sa s dobitými baterkami na chodník. V eufórii z krásneho zážitku sa nám príšerný prudký zostup zdal oveľa ľahší. A vedeli sme, že na konci nás čaká posedenie pri orosenom pivku s partiou dobrých kamarátov.

Záver

Braväcovo nás privítalo oddychovou lavičkou pod krížom (vybudované horárom z Braväcova, pozn. red.) poniže horárne Hlboká a s pekným citátom.

„Milý pútnik, nikdy neopúšťaj cestu pre chodník a
nechoď rýchlejšie ako stíha tvoj anjel strážny.

Neponáhľaj sa, nad časom aj tak nezvíťazíš a
vietor ti môže sfúknuť oheň sviečky.

Modlitbou nič nezmeškáš a
poďakuj Bohu, že si šťastlivo došiel.

Musím skonštatovať, že môj anjel strážny sa občas pri mne poriadne zapotí a prvú vetu často nedodržujem. Ale keby som aj dnes neopustila cestu a nedala sa zviesť neznámym chodníčkom, bola by som chudobnejšia o jeden pekný zážitok.

Ďakujem Ti, môj anjel strážny!

Autorky fotografií: Danka Tomášiková a Maruška Brenkusová

Fórum 11 príspevkov
Čertovica – Beňuška – Braväcovo 10/09/19 22:19 11 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Muteň – Múrik – Stráň – Slovenská skala – Jelšava Revúcka vrchovina na juhu susedí so Slovenským krasom. Toto pohorie mám tiež rada. Je rozľahlé a odľahlé a stretnúť v ňom turistov je zriedkavé (Zádielskú dolinu a Krásnu Hôrku nerátam). Pri našom pobyte v penzióne Flipper, sme si jeden deň vyhradili pre toto pohorie. Lákadlom boli nielen lesostepné kvitnúce stráne, ale hlavne hrad, o ktorom ani mnohí domáci netušia. 24/07/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina, Slovenský kras, +
Túra Jelšavský hrad a Skalka Hurá!!! Koronokríza takmer skončila a môžeme konečne ísť na náš prvý tohoročný viacdňový pobyt. Tento raz nazrieme do regiónu Gemer. Niektoré časti Gemera poznáme celkom dobre, no oblasť okolo Revúcej a Jelšavy je pre nás Terra incognita. Je načase to zmeniť. Veľkým lákadlom sú tri hrady, na ktorých som ešte nebola – Jelšavský, Šivetický a Rákoš. 10/07/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina
Túra Skaly nad Dolnou a Hornou Ždaňou Na Hikingu ma pred časom zaujala Martinova fotka „Vodné tajomstvo Vtáčnika“. Vtáčnik je moja srdcovka, a tak aj toto tajomstvo chcem spoznať. Martin odporúčal pozrieť vodopádik po daždi, ale aj farebná jeseň vo Vtáčniku má svoje čaro. Vybrali sme sa tam posledný októbrový deň. 09/06/20 Danka Tomášiková Vtáčnik
Najnovšie články na titulke
 
Túra Z Kriváňa na Kriváň (z Poľany do Tatier) Poľana, Kráľová hoľa, Kriváň - tri symbolické vrcholy Slovenska. Raz dávnejšie som v televízii sledoval reportáž o prechode týchto troch vrcholov v jednom slede zo severu na juh. Ja som sa nechal inšpirovať a po niekoľkých rokoch sa mi aj za spoluúčasti dvoch kamarátov podarilo prechod zrealizovať výhradne po značených trasách z mojej domovskej dedinky Kriváň až po majestátny Kriváň vo Vysokých Tatrách cez Poľanu a Nízke Tatry, spolu viac ako 180 km. Všetko sa to udialo v prvej polovici júla v priebehu 8 dní. dnes Martin Hakel Nízke Tatry, Muránska planina, +
Prístrešok Sedlo Vyšný Tvarožec Pri zdolávaní červenej značky z čergovského Minčola do Duklianskeho priesmyku som narazil na niekoľko objektov nezachytených v mapách. Informácia o ich existencii by pravdepodobne ovplyvnila moje plánovanie viacdenného putovania trasou mimo dotykov s civilizáciou. Jedným je prístrešok v sedle Nižný Tvarožec. Som na pochybách nazývať ho prístreškom. Svojím spôsobom je útulňou bez špeciálneho priestoru na spanie, no poskytuje pohodový úkryt nielen v nepohode. včera Vladimír Mikuš Nízke Beskydy
Túra Z Nesluše cez osady s deťmi Na dolných Kysuciach v bočnom údolí neďaleko okresného Kysuckého Nového Mesta sa nachádza obec Nesluša. V jej okolí je na svahoch Javorníkov roztrúsených až dvadsaťdva osád. Rozhodujeme sa pre peší výlet okolím osady Samuhelovci, Ostré. Sem by nás mala zaviesť z konca Nesluše žltá značka. Od osady chceme potom po modrej značke pokračovať k osadám Tabačkovci, Grešákovci a Balošákovci pod Jakubovským vrchom. Uvidíme, ako sa nám to podarí. 06/08/20 Jana Bílešová Javorníky

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Čertovica – Beňuška – Braväcovo 10/09/19 22:19 11 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry - Kráľovohoľské Tatry (Národný park Nízke Tatry)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1542 m n. m. – Beňuška

    • min: 600 m n. m. – Braväcovo

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 432 m

    • klesanie: 1068 m

  • Vzdialenosť
    • 11 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 08.06.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9056 ° SŠ
      dĺžka: 19.7359 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.83901 ° SŠ
      dĺžka: 19.74922 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Studnička pod Bukovinkou

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Brezno (vlak, bus) - sedlo Čertovica (bus)
      Braväcovo (bus) / Beňuš (vlak, bus) - Brezno (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.31 (0.59)