Túra

Rudník a Rajtopíky z priesmyku Branisko

26.08.19
Asi tak pol dňa sa krajina bude kúpať v slnečnom svetle. Taká je predpoveď na zajtrajší deň po tom, čo prvý sneh zavítal začiatkom zimy aj do nižších kopcov. Vyberám sa teda na prechádzku na Branisko, malé pohorie v centrálnej časti východného Slovenska, ktoré je svojou polohou priam predurčené k pekným výhľadom. V jeho strede leží priesmyk Branisko (alebo aj sedlo Chvalabohu), v najnižšej časti hrebeňa pohoria, kadiaľ prechádza stará hlavná cesta. Od otvorenia tunela Branisko je to už podstatne menej rušné miesto, zďaleka sa však nedá hovoriť o nejakom pokojnom miestečku. Práve odtiaľ začínam dnešný turistický výlet.

Trasa

Priesmyk Branisko – Pod Rudníkom – Rudník – Rajtopíky a späť

Chvalabohu

Už priamo z Chvalabohu je pomedzi stromy vidieť Kráľovu hoľu a z tohto obmedzeného úvodného pohľadu vyplývajú tri fakty, ktoré budú definovať charakter dnešných výhľadov. Za prvé, hoci nado mnou je čistá modrá obloha, ďalej na západe je pokrytá blížiacou sa, pomerne hustou vysokou oblačnosťou, takže fotky „biely sneh-modrá obloha“ sa dnes konať nebudú. Za druhé, celý Spiš (Hornádska kotlina) je ponorený do hmly, presnejšie do vrstvy inverznej oblačnosti, teda krajinárske fotografie budú dosť fádne, ergo z krajiny veľa neuvidím. Pozitívnejšie pôsobí aspoň skutočnosť, že vzduch medzi týmito dvomi vrstvami oblačnosti je nadpriemerne čistý. 55 kilometrov vzdialená Kráľova hoľa nádherne žiari v rannom slnku, viditeľná kontrastne úplne do najmenších detailov, takže si dnes predsa len zafotím.

Beriem teda batoh a vyrážam na juh po zelenej značke. Hneď po pár krokoch míňam akúsi chatu, ináč ide o putovanie v lese. Chodník sa pozvoľna dvíha priamo po stúpajúcom hrebeni Braniska. Okolo mňa je všetko krásne biele, vrstvička snehu však dosahuje len pár centimetrov, nespôsobuje teda žiadny problém. Tak sa to aspoň zdalo v úvode túry.

Po polhodine prichádzam k rázcestníku Pod Rudníkom. Nachádza sa na malej lúčke, kde sa k zelenej značke pripája z pravej strany žltá, prichádzajúca z podhoria. Pohľad tým smerom ma prekvapil, po zasneženom chodníku sa do kopca usilovne štveral voľajaký cyklista. Darmo, tréning je tréning. Navyše je to perfektný spôsob, ako vypucovať plášte od celojesennej špiny.

Rudník

Za rázcestníkom sa chodník pripája na široku lesnú cestu a po pár metroch prichádzam k bielej valcovitej stavbe vysielača Rudník. Zo spišskej strany je k nemu privedené elektrické vedenie, kvôli čomu je v lese urobený priesek, odhaľuhúc tak prvý dnešný výhľad. Priesek mieri priamo na Nízke Tatry a napriek takmer 100-kilometrovej vzdialenosti sa tam, s nadsádzkou, dajú rozoznať jednotlivé stromy. Kotliny, teda celý Spiš, sú však schované pod vrstvou hmly, z ktorej sa zúfalo snaží vykuknúť Spišský hrad. Vidím z neho naozaj iba vrcholové partie. Škoda len drôtov napätia, ktorým sa pri fotení takmer nedá vyhnúť, bolo by z toho plnohodnotné vyhľadové miestečko. Neprekáža, ďalej a vyššie budú ďalšie.

Za vysielačom začína stúpanie postupne priostrovať. V jednej výraznej pravotočivej zákrute opúšťam lesnú cestu a značka sa chodníkom po hrebeni zakrátko vyšvihne na vrchol Rudníka. Je to prvý vrchol v južnom hrebeni Braniska a zároveň prvé miesto, kde sa dostávam nad hranicu 1000 metrov nad morom. Na vrchole Rudníka sa priamo na chodníku nachádza malá skalná vyhliadka, poskytujúca pohľad na východ, teda na Šariš. Ponad dolinu Svinky, privádzajúcu starú cestu do priesmyku, sa tu naskytá pohľad do severnej časti Košickej kotliny, uzavretej z opačnej, východnej strany najvyššou časťou Slanských vrchov. Stromy okolo mňa sú do posledného konárika krásne pokryté vrstvičkou snehu, vytvárajúc tak dokonalú zimnú náladu. Slnko a absolútne bezvetrie dokresľujú pokoj, ktorý teraz vládne miestu. Že ide ešte len o prvý, nesmelý zimný pozdrav, dokresľuje tlmený zvuk kvapiek, padajúcich do snehu z okrajov stromov, na ktoré svieti slnko.

Pri vychutnávaní si týchto momentov zbadám v diaľke na obzore, v mieste medzi svahmi Braniska a Slanských vrchov, maličký biely pásik. Okamžite mi je jasné, že ako čerešničku na torte mi dnes Rudník prichystal aj jeden vzdialenejší pohľad. Tipujem to na poľské Bieščady (Bieszczady) a ich najvyšší vrch Tarnicu. Vzdialenosť si zisťujem až neskôr doma a naozaj, bola to zasnežená Tarnica, žiariaca v rannom slnku do diaľav, od Rudníka vzdialená 136 km. Nebolo to však dnešné maximum. Ďalej po hrebeni Bieščad juhovýchodným smerom, na poľsko-ukrajinskej hranici, leží kopec Stinska (1212 m), ktorý je od Rudníka vzdialený 142 km, čo je zároveň absolútne maximum, kam je z Rudníka možné dovidieť.

Spokojný s nečakaným úlovkom sa poberám ďalej a začínam zostup z Rudníka. Chodník klesá po hrebeni pomerne strmo, musím dávať pozor a nepošmyknúť sa na snehu. Väčší problém ale začína spôsobovať fakt, že chodník je tu pomerne úzky a do jeho profilu zasahuje množstvo konárov a vetvičiek z okoliého porastu. Normálne ich človek odhrnie plecom či rukami, no dnes akýkoľvek, aj najmenší dotyk znamená, že sa na mňa zosype všetok sniežik. Zo začiatku mi to až tak neprekáža, no postupne ho mám úplne všade a nedá sa tomu vyhnúť. Ešte pred tým, ako sa chodník v sedle vyrovná, nachádzam na pravej strane malú skalnú vyhliadku, z ktorej opäť vidím Nízke Tatry a teraz aj Volovské vrchy na druhej, južnej strane Hornádskej kotliny vyplnenej bielou vatou. V sedle za Rudníkom to s posypávaním sa snehom začína byť vyslovene nepríjemné, navyše sa mi na chvíľu podarilo zísť z chodníka, ktorý, schovaný pod vrstvičkou snehu, celkom úspešne predo mnou maskuje svoje správne pokračovanie.

Rajtopíky

Po chvíli začína stúpanie na ďalší vrch so zaujímavým názvom Rajtopíky. Z hrebeňa tu začínajú vystupovať najrôznejšie skalné útvary, ktoré sú súčasťou rovnomennej chránenej rezervácie. Ešte pred dosiahnutím vrcholu prichádzam k rázcestníku Rajtopíky, na ktorom je uvedená nadmorská výška 1036 m. Síce správne zodpovedá vrcholu Rajtopíkov, rázcestník je však reálne umiestnený o dobrých 40 výškových metrov nižšie. Predpokladám, že dôvod umiestnenia rázcestníka je ten, že na rozdiel od zalesneného vrcholu sa tu blízko seba nachádzajú dve hlavné atrakcie tejto časti Braniska – skalná vyhliadka a skalné okno. Akurát nadmorská výška uvedená na tabuľke tým pádom nezodpovedá miestu.

Vyberám sa najprv na skalnú vyhliadku. Nachádza sa na západnej strane svahu a poskytuje krásny polkruhový výhľad týmto smerom. Okrem spomínaných Volovských vrchov a Nízkych Tatier tu do zorného poľa turistu vstupujú naše veľhory a severnejšie aj Levočské vrchy, teda všetko horstvo obkolesujúce spišský región. Paradoxne sa teraz nesústredím na Tatry, ale na zvyčajne nevýraznú hradbu kopcov južnejším smerom. Tú tvoria Volovské vrchy a Slovenský raj. Vďaka kombinácii priezračného zimného vzduchu, nízkeho slnka modelujúceho jednotlivé kopce a doliny svetlom a tieňmi, ako aj bielych zasnežených lúk či rúbanísk v kontraste s tmavými lesmi, je dnes výrazne ľahšie rozoznať jednotlivé vrchy. Dosť dlho sa bavím určovaním ich názvov a celkom sa mi to darí. Objektívne ale platí stále, že Vysoké Tatry sú hlavnou dominantou každého výhľadu a z Rajtopíkov ich dnes vidieť krásne.

Na vyhliadke sa mi tak zapáčilo, že sa rozhodujem to pre dnešok odpískať práve tu. V rozhodovaní mi pomohla nechuť nechať si opäť sypať sneh za krk a trošičku prispela aj prichádzajúca oblačnosť, kvôli ktorej som aj pri tak skvelej viditeľnosti nevidel Malú Fatru či Veľký Choč. Vzdialené horstvá zo stredu Slovenska už boli v oblakoch, ktoré pomaly, ale isto zdolávali aj najvyššiu časť Nízkych Tatier. Po výdatnom oddychu sa teda zberám späť, nemôžem však ešte vynechať 4 metre vysoké skalné okno, priamo cez ktoré prechádza turistická značka.

Návrat

Návrat po vlastných stopách sa nesie v poludňajšom odmäku, nesype sa na mňa sneh, ranné slnkom prežiarené Bieščady z Rudníka sú históriou (v čase písania článku už takmer dvojročnou, takýto pohľad sa odvtedy nenaskytol) a pri príchode k vysielaču je aj spišská hmla minulosťou.

Bol to krásny poldeň na Branisku. Rajtopíky zo sedla Chvalabohu je celkom dobrá prechádzka s detvákmi, trebárs aj v zime. Alebo v lete doobeda, poobede sú už výhľady proti slnku. Je to ľahší hrebeňovkový tréning, ktorý preskúša odolnosť na striedavé stúpania a klesania. Pri zimnom love ďalekých výhľadov pomerne ľahko dostupný cieľ aj v snehu. Po zbytok roka však len medzizastávka na ceste k Sľubici, najvyššiemu kopcu južnej časti Braniska, kde všetky opísané výhľady dostanú ešte širší rozmer.

Fórum 4 príspevky
Rudník a Rajtopíky z priesmyku Branisko 11/09/19 20:53 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
VHT Mengusovský Volovec – okruh cez Žabie plesá Ako turista začiatočník, postupne objavujúci krásy Vysokých Tatier, som sa dostal do situácie, kedy mi Ostrva a Svišťovka nestačili, no Kriváň či Rysy boli ešte príliš vysoko. Keďže ma turistika pochytila pomerne ďaleko od mladosti, do atletických výkonov sa už nevrhám po hlave a k svojim limitom sa radšej približujem pomaly a opatrne. 23/02/20 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Túra Silická planina – Brzotínska a Dievčenská skala Jedna ruka stačí na spočítanie turisticky značených vyhliadok v celom Slovenskom krase. Hneď dve z nich sa nachádzajú na Silickej planine, presnejšie na jej severnom okraji. Poskytujú výhľady na severný obzor, kde sa priamo pod planinou nachádza Rožňavská kotlina, obkolesená hradbou hôr. Práve sem by som rád zaviedol čitateľa v tretej časti seriálu článkov o vyhliadkach Slovenského krasu. 10/02/20 Peťo Nový Slovenský kras
Túra Roklina Veľký Kyseľ z Podlesku Roklina Veľký Kyseľ je jednou z viacerých roklín, ktoré do svahov planiny Glac vyhĺbila stekajúca voda. Za Veľký Kyseľ je zodpovedný potok Kyseľ, ktorý z Glackej planiny steká severovýchodným smerom. Na rozdiel od ostatných roklín, ktoré sa prechádzajú jednoducho od ústia po záver, pri Kyseli je situácia zložitejšia. 03/01/20 Peťo Nový Slovenský raj
Najnovšie články na titulke
 
Správa Štátna ochrana prírody zmenila názor pri Chate pod Chlebom Projekt rekonštrukcie Chaty pod Chlebom v Národnom parku Malá Fatra vzbudil na jeseň minulého roka pozornosť konfliktom kvôli posudzovaniu vplyvu stavby na životné prostredie. Štátna ochrana prírody k prípadu vydala dve rôzne stanoviská. Zatiaľ čo správa národného parku trvala na komplexnom posúdení, jej nadriadené riaditeľstvo Štátnej ochrany prírody nevidelo žiadne ohrozenie chránených rastlín a živočíchov. Projekt chaty odvtedy prešiel niekoľkými zmenami a prípadom sa zaoberá ministerstvo životného prostredia. dnes Soňa Mäkká Správy
VHT Nepál: Tri sedlá alebo za 6 dní 6 x cez 5000 m Takmer každý, kto má rád turistiku, tam už bol. Dokonca tam bolo aj veľké množstvo takých, ktorí do hôr inak nechodia, len chcú mať zavesenú fotku doma, v práci, na sociálnej sieti, najlepšie všade. Tri sedlá v oblasti Solokhumbu predstavujú o niečo náročnejší, menej chodený, ale o to krajší variant v porovnaní s Gokyo alebo EBC trekom. Pri troche dobrej vôle a rozumnom časovaní nástupov sa dá väčšina úsekov absolvovať nerušene. Stále platí, že krásne kopce v NP Sagarmatha je možné vychutnať si v atmosfére, ktorá nie je skazená organizovanými stádami. Stačí si privstať. dnes Michal Gaboň Svet
Túra Zimné krásy pohoria Vtáčnik Pohorie Vtáčnik možno na prvý pohľad na mape veľmi nevyniká medzi ostatnými pohoriami a ten, kto ho nepozná, možno vybehne na najvyšší vrch, ale ďalej už pohorie neskúma. Najlepšie to vidieť v zime, keď sú cestičky na najvyšší bod vychodené, ale v iných častiach pohoria sa sotva dá nájsť nejaká ľudská stopa. Pritom je od vrcholu Vtáčnik len asi 15 minúť chôdze vzdialený vrch Kláštorská skala, ktorej vrchol tvorí zaujímavé skalné mesto. A toto je jedna veľká jedinečnosť pohoria. včera Pavel Forgáč Vtáčnik

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Rudník a Rajtopíky z priesmyku Branisko 11/09/19 20:53 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Branisko

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1024 m n. m. – Rudník

    • min: 751 m n. m. – prismyk Braniso (sedlo Chvalabohu)

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 429 m

    • klesanie: 429 m

  • Vzdialenosť
    • 6 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 01.12.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 49.0176 ° SŠ
      dĺžka: 20.8571 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.0176 ° SŠ
      dĺžka: 20.8571 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • priesmyk Branisko (bus, parkovisko v sedle)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.94 (0.25)