Vždy som sa v nich motal, len niekde na úpätí, v okrajových častiach, a tak teraz je možno práve čas na spoznanie aj vyšších miest nad dolinami, medzi sedlami tatranských štítov, spoznať prírodné územia v Tatranskom národnom parku, vychutnať si priťahujúce čaro do výšok sa vypínajúcich štítov z bezprostrednej blízkosti.

Opäť využívam možnosť na turistiku s mládežou Gymnázia P. Horova z Michaloviec a priateľov z Prvého KST Michalovce, aby som v ich spoločnosti spoznal zas niečo pre mňa nepoznané. Neviem, ako to bude v Tatrách s počasím, lebo snežilo a dosť sa ochladilo a či sa uskutoční očakávaný výstup na Rysy, alebo aspoň k Chate pod Rysmi. Možno, že sa to celkom zmení priamo na mieste, odkiaľ budeme vyrážať, alebo aj počas samotnej trasy. Možností je na turistické vyžitie veľké množstvo, a tak sa nechám prekvapiť prírodou a jej podmienkami.

Trasa

Štrbské Pleso - Trigan - Popradské pleso - rázc. nad Žabím potokom - Veľké Hincovo pleso a späť

Aj napriek skoršiemu odchodu autobusom nám počasie nedáva veľa optimizmu, prší skoro celou cestou. Za Braniskom sa to trocha umúdri, ale mračná sa aj tak preháňajú nad nami. Dorazili sme na miesto začiatku trasy, na Štrbské Pleso. Vyzerá to zatiaľ, že dnes bude zmena a z výstupu na Rysy nebude nič, hore je sneh, vrcholky štítov sú riadne pocukrované a na zimnú turistiku nám chyba výbava. Počas trasy sa rozhodneme ako budeme postupovať ďalej a čo bude naším cieľom. Rozhodnutie padne až pri smerovníku na Žabom potoku, ten je však ešte v nedohľadne, a tak začnime postupovať a venovať sa dnešnej turistike. Zatiaľ je úplne jedno kam až dôjdeme. Podstatné bude, aby sme na konci putovania v Tatrách boli spokojní s tým čo nám príroda vo veľhorách poskytla.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Odchádzame zo Štrbského Plesa z parkoviska a kráčame okolo veveričej dráhy cestou k drevenému nadjazdu, za ním pri smerovníku budeme odbočovať vpravo. Z chodníka vedľa komunikácie máme pred sebou nádherné výhľady: vľavo Solisko a vpravo Patria. Ďalej kráčame po červenej smerom na Popradské pleso. Slniečko sa zatiaľ občas ukáže, a tak aj spoločná fotka nás poteší hneď zo začiatku. Asfaltová cestá končí a vedľa smerovníka vchádzame do lesa. Vpravo od nás spomeniem ešte drevenú chatu a ruinu bývalého sanatória so zákazom vjazdu. Smerovník na okraji chodníka udáva odbočku pri Heliose. Sú na ňom informačné tabule o náučnom chodníku Lesom medzi Plesom a plesom.

Z vyhliadok pomedzi stromy je veľmi pekne vidieť smerom ku skokanským mostíkom a tiež na lyžiarsku zjazdovku pod Soliskom. Lanovku pod Solisko a majestátny Kriváň. Pohľadom späť sa nám ukáže Štrbské pleso a zahalené končiare Nízkych Tatier v tmavých jesenných oblakoch. Minuli sme už šieste zastavenie na NCH a sme na vrchole Trigan (1499 m). Pokračujeme ďalej červenou až sa dostaneme nad dolinu a otvára sa nám pohľad na tatranské štíty nad Popradským plesom. Pomaly začína kosodrevina a vrcholky štítov sú v bielom. Miestami je na chodníku sneh.

Ohliadajúc sa na okolo po kamenných poliach, štítoch vedľa nad chodníkom aj oproti mi pohľad zablúdi na juh k Nízkym Tatrám, ktoré je len občas vidieť. Míňame ďalšie a ďalšie tabule NCH, prechádzame cez potok po drevenom mostíku, obzerajúc sa na vôkol po končiaroch občas sa skryvajúcich do oblakov. Sme v blízkosti Popradského plesa, kde budeme odbočovať smerom na Hincove plesá, Žabie plesá, Chatu pod Rysmi a Rysy. Tie mali byť našim cieľom, čo sa však dnes nestane, a tak padá rozhodnutie, že sa ide len k Veľkému Hincovmu plesu. Sú tu rôzne tabule pre turistov. Mapky a značky a tiež 14. tabuľa NCH. Vodnú hladinu ukrývajú stromy, ale dúfam, že pri návrate zbehnem aj dole k Popradskému plesu. Odtiaľ budeme pokračovať po modrej značke k zastávke TEŽ.

Po chvíľke oddychu a zahriatí sa čajom pokračujeme lesom nahor k smerovníku nad Žabím potokom, kde by sme mali doraziť za 30 až 40 minút. Z lesa sa dostaneme do pásma kosodreviny a na niektorých miestach sa nám ukáže sneh, ktorý ostal v kosodrevine, a tak ju trocha skrášlil. Cez drevenú lávku zdoláme Hincov potok, pribúda viac mrakov a v niektorých momentoch sú končiare nad Mengusovskou dolinou ukryté v nich. Slniečko len občas prerazí oblačnú bariéru.

Sme na Žabom potoku a nám ostáva hodinka cesty k plesu. Tu by sme odbočovali, ak by k nám bolo počasie vľúdnejšie, ale tatranská príroda a naše slabšie turistické vybavenie nám neumožní pokračovať smerom na Rysy. Ale pevne verím, že sa to podarí v ďalšom roku zrealizovať. Odchádzame od smerovníka a pred sebou máme hodinku výstupu k dnešnému cieľu. Naberáme výškové metre, v smere k Rysom je vidieť turistov.

Dostávame sa k prvým snehovým častiam, dosť sa ochladzuje, a tak máme na sebe rukavice, čiapky a teplejšie oblečenie. Kamenným chodníkom sa dostaneme na plošinu, kde je menšia vodná plocha a začína trocha fúkať vietor. Mračná pribúdajú a sme konečne v cieli pri Veľkom Hincovom plese. Z jeho hladiny je vidieť stúpať paru v dôsledku ochladenia a skutočne je tu cítiť zimu, aj keď ešte len teraz začala jeseň. No čo už, musíme to vydržať a potom sa trocha opäť zohrejem pri zostupe.

Veľké Hincovo pleso

Leží v Hincovej kotline na najvyššom stupni Mengusovskej doliny. Vyteká z neho Hincov potok, ktorý neskôr s Krupou vytvára rieku Poprad. Nadmorská výška hladiny je 1640 m. Je najväčším a najhlbším jazerom na slovenskej strane Tatier. Rozlohu má 20,08 ha a jeho hĺbka je 53,7 m. Žijú v ňom ryby, a to pstruh potočný. Je obkolesené tatranskými končiarmi, ktoré, žiaľ, nevidíme a všetko sa zahalilo skoro po samú vodnú hladinu.

Mračná sú len pár metrov nad našimi hlavami. Veľmi sa ochladilo, fúka vietor a teplota klesla pod bod mrazu. Napriek tomu je pohľad na hladinu, z ktorej sa odparuje teplá para, fascinujúci. Turisti hľadajú v snehovej pokrývke miesto so závetrím, aby si trocha oddýchli, niečo zjedli, hlavne sa zohriali teplým čajom a potom môžu spokojne začať návrat dole k Popradskému plesu po rovnakej ceste. Aj napriek tomu, že mám rukavice, pociťujem chlad, a tak radšej tiež začínam návrat.

Cestou sa opäť občas ukáže slniečko aj končiare sa ukážu, ale to iba na chvíľku. Cesta dole ubehne trocha rýchlejšie, ale aj tak treba dbať na bezpečný prechod po chodníku. Dokonca sa trocha matne ukáže aj Kráľova hoľa a už som v pásme kosodreviny a po chvíľke v lese, kde ma zaujme menšia skalka, akoby s dvomi nosmi. Dorazil som nad Popradské pleso, a tak môžem ísť aj k nemu, aby som spoznal aj toto tatranské jazero pod štítmi v Menguaovskej doline. Veď dole je to ani nie 5 minút.

Popradské pleso

Nachádza sa v Mengusovskej doline v nadmorskej výške 1494,3 m s hĺbkou jazera 17 m a plochou necelých 7 ha. V blízkosti, v limbovom hájiku je symbolický cintorín a nad ním sa vypína Ostrva. Pri Majláthovej chate je dosť čulý ruch. Za chatou si urobím niekoľko záberov, aby mi zostala nejaká pamiatka na veľmi pekný vodný útvar. Pohľady na vrchol Ostrvy, a už si pri priateľoch skladám ruksak, aby som si mohol oddýchnuť. Samozrejme, že aj niečo dobré z ponuky objednať, a tak zahnať prichádzajúci hlad a smäd. Gulášik veľmi chutil a teplý čaj ma tiež ešte viac rozohrial.

Došli pomaly všetci priatelia, a tak je treba vyraziť na spiatočnú cestu od Popradského plesa na Štrbské. Trocha sa oteplilo a slniečko viac vykukne spoza oblakov, takže cestou naspäť je to už veselšie. Viac sa ukazujú nízkotatranské hrebene a prichádzajúca jeseň začína sfarbovať okolie listnatých stromov.

Ani sa nenazdám a je vidieť Štrbské pleso, a tak sa pomaly začínam lúčiť s okolím a pohľadmi na nádherné prostredie tatranskej prírody. Posledné metre a som z lesa vonku, už len dôjsť chodníkom dole na parkovisko. Spätný pohľad k Solisku a Patrii a dole čakám na oneskorencov. Prichádzajú všetci, po chvíľke sedíme v autobuse a začínam hodnotiť dnešný veľmi pekný deň (napriek zime a vetru pri Hincovom plese) v Tatranskom národnom parku.

Záver

Dnes nebolo celkom ideálne počasie, napriek tomu sme spoznali opäť niečo nové z nevšednej tatranskej prírody. Dve nádherné plesá, Hincovo a Popradské, i tatranské štíty, ktoré sa nám občas ukázali boli spestrením Mengusovskej doliny a jej okolia. Ani chlad a zima pri Hincovom plese nepokazili, čo nám príroda ponúkla. Každý turista si vždy niečo odnesie domov, aby sa mohol potom v spomienkach vracať. Príroda nikdy nesklame toho, kto ju má úprimne rád, teší sa vždy aj z mála, čo mu počas pobytu v nej ponúkne. Vždy sa bude do nej rád vracať a tešiť sa z nej.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek