Túra

Z Bieleho Potoka do Ludrovej cez Ostré

06.09.19
Poznáte to! Roky cestujete okolo nejakého zaujímavého objektu a hovoríte si, že sa tam musíte raz zastaviť. Pre mňa takýmto objektom bola malá, ale zaujímavá vápencová skalka nad Bielym Potokom, mestskou časťou Ružomberka. Vždy to však skončilo na tom, že čo ďalej, s čím to spojiť? Nedávno však Ľubko prišiel s nápadom, ako splniť môj sen a zároveň aj svoj. On mal totiž už dávno v pláne pozrieť si Jánošíkovu skalu nad Ludrovou.

Trasa

Skalka nad Bielym Potokom – Borovnisko – Sedlo Brdisko – Ostré (Ostrô) – Sedlo Teplice – Jánošíkova skala – Skalná brána – Ludrová

Skalka nad Bielym Potokom

Vystúpili sme z autobusu v Bielom Potoku a začali stúpať po zelenej TZT. Za poslednými domami sme odbočili chodníčkom doľava k mojej vysnívanej skalke. Neviem presne jej názov, domáci ju vraj volajú Skalka nad kostolom alebo prosto Naša skalka a na Freemap ju nazvali Skalka nad Belanom. Skalka je maličká a tak možno ani nemá oficiálny jednotný názov.

Tým, že stojí na odlesnenej stráni pomerne vysoko nad obcou, je výraznou dominantou okolia Bieleho Potoka. Je dobre viditeľná aj z hlavnej cesty a určite priťahuje viac zrak cestujúcich, ako oveľa vyššia Krkavá skala, ktorá stojí oproti pod Sidorovom, ale je čiastočne ukrytá v poraste. Skalka má zboku tvar mierne zošikmenej vežičky a zaujímavo vyzerá aj odzadu, čiže z východu. Odtiaľto má tvar dvojveže, alebo ako skonštatovali naše dievčence, vyzerá ako dva objímajúce sa či tancujúce medvede.

Od skalky sú krásne výhľady na Veľkú Fatru, Revúcku dolinu a časť Ružomberka s Čebraťom. Najkrajšie sa tu však vyníma protiľahlé Sidorovo s Krkavou skalou. Bola som veľmi spokojná, skalka nesklamala. Aj keď malá, je veľmi pekná, výhľady očarujúce a ako bonus – krásne zakvitnuté okolie ľanom žltým.

Cestou na Borovnisko

Od skalky sme pretraverzovali svah severovýchodným smerom až sme sa dostali pod vedenie vysokého napätia nad kameňolomami a smetiskom. Tadiaľto hrebeňom viedla kedysi zelená značka na Borovnisko, ale kvôli bezpečnosti ju museli preložiť. Teraz vychádza z Bieleho Potoka do sedla Brdisko a na vyhliadku za Borovniskom ide len odbočka.

Z vysekaného svahu pod elektrickým vedením je krásny polkruhový výhľad na časť hrebeňa Veľkej Fatry s majestátnym Sidorovom v popredí a tiež na Čebrať a Choč. Pekný je i pohľad na Ružomberok v objatí hôr. Myslím si, že Ružomberok má zo slovenských miest jednu z najkrajších polôh. Pre turistu je to ideálne východiskové miesto, veď Veľká Fatra, Chočské vrchy i Nízke Tatry sú z neho len na skok a Liptovská kotlina má tiež čo ponúknuť.

Pohľady do diaľky sú nádherné – horšie je to s pohľadom pred seba. Tu musí zaplakať nejedno oko milovníka prírody. V popredí, rovno pod nohami a očami sa otvárajú škaredé jazvy kameňolomov a vpravo ešte škaredšie smetisko. Toto nám raz Zem určíte spočíta! Tak sme sa všetci radšej pozerali do diaľky, ale ja samozrejme aj pod nohy a objavila som krásnu maličkú orchidejku neotineu počernú letnú. Potešila!

Borovnisko

Pohľadali sme starú značku a spolu s ňou sme sa vnorili do lesa. Napodiv, chodník aj značky sú stále dobre viditeľné. Keďže sme na Borovnisku už boli a vedeli sme, že je zarastený bez výhľadov, tak sme si dali pauzu už na skalnej vyhliadke pred vrcholom. Tu Majka s hrôzou zistila, že nemá doklady. Vydedukovali sme, že ich asi stratila v autobuse. Vďaka inteligentnému mobilu a našťastie aj signálu sme sa dopátrali k telefónnemu číslu šoféra autobusu. Ten doklady našiel, a tak sme mohli spokojne pokračovať v akcii. Borovnisko sme len prešli a pokračovali do sedla Brdisko. Bolo nám ľúto stratených výškových metrov, no ale to je daň za každú hrebeňovku.

Ostré (Ostrô)

Zo sedla Brdisko značka začne prudko stúpať, a tak sme boli vďační za pomerne hustý les, ktorý nás chránil pred úpekom. Bol totiž veľmi horúci letný deň. Okolo Kutín sa stúpanie zmiernilo a nasledoval pomerne pohodový úsek. Tu sme sa na chvíľu aj pristavili, lebo Ľubko si všimol nezvyklú depresiu v teréne s otvorom do útrob zeme. Hneď nás informoval, že je to Priepasť pod Ostrým /alebo aj Prepadlisko/.

Toľko peňazí sa už vyhodilo na rôzne kampane na propagáciu Slovenska a často bez väčšieho úspechu. Veď čo turistovi povedia letiace oblaky nad neurčitou krajinou, alebo časozberné zábery jedného hradu či letecké pohľady na krajinu? Je to pekné na pozretie, ale v reáli to neuvidíte. Keby sa radšej spravili pekné informačné panely pri každej zaujímavosti vedľa turistických chodníkov. Veď aj takáto nenápadná diera v zemi so zaujímavou informáciou by dokázala upútať a zatraktívniť chodník. V sedielku za Kutinami začal chodník opäť prudko stúpať a vedeli sme, že to tak bude až na vrchol Ostrého. Pokiaľ sme išli lesom bolo to dobré, ale v tom najprudšom stúpaní bola rúbaň a prechod ňou bol úmorný. Našťastie tí vpredu náhle spomalili, ba dokonca zastali.

Ale nemyslite si, že zastavili z kolegiality, zastavilo ich parádne jahodovisko! Bolo úžasne bohaté, takže sa ušlo aj tým posledným. Zo sedla Brdisko na Ostré malo byť 45 minút, no nám to trvalo dvojnásobok. Ale tú fantastickú chuť lesných jahôd cítim aj dnes na jazyku. Nakoniec sme sa predsa len doplazili na Ostré. Spravili zaslúženú prestávku, najedli sa, pofotili pekné kvietky i tabuľky na vrchole. Okrem vrcholového označenia vrchu, je tu niekoľko tabuliek venovaných rôznym výročiam SNP. Vrch Ostré (Ostrô) zohral totiž významnú úlohu v SNP.

Pomaly sme začali schádzať pekným skalnatým hrebienkom. Niekde v polovici zostupu je na strome pribitá kovová smerovka ku hrobu neznámeho vojaka. Keďže polovica partie sa dlhšie zdržala na vrchu, tak sme si v trojici odbehli pozrieť toto pietne miesto. Spoločne sme potom zišli na poľanu Teplice. Tu milo prekvapila jednoduchá tabuľka s textom o histórii tohto miesta. Poľana Teplice je pekná horská lúka, bývalý pasienok (tzv. kraviarky), ktorú odlesnili v 18. storočí gazdovia z Ludrovej. Významnú úlohu zohrala aj počas bojov za SNP. Aspoň takto by mohli byť označené zaujímavosti okolo turistických chodníkov.

Jánošíkova skala a skalná brána

Z poľany Teplice ide žltá značka, ktorá by nás rýchlo priviedla do Ludrovskej doliny. To by však bolo príliš ľahké a čo Ľubkov cieľ – Jánošíkova skala?! Preto sme po chvíli odbočili zo žltej doľava na lesnú cestu. Tá nás priviedla na horskú lúku plnú mečíkov škridlicovitých, zvončekov hrubokoreňových a na okraji sa našlo aj zopár vstavačov.

Za lúkou sme našli veľmi pekný /asi poľovnícky/ chodník, ktorý traverzuje popod vrch Kundrák a prechádza na hrebeň vrchu Zapažiť. Zo Zapažite sme sa otočili a traverzovali smerom na juh hľadajúc vrcholové bralá Jánošíkovej skaly. Ocitli sme sa na brale, z ktorého to síce bolo do doliny veľmi blízko, ale zároveň vééľmi hlbokóó. Adrenalínový výhľad celkom potešil, strmý zostup suťoviskom už menej.

Zišli sme vpravo povedľa brala až na jeho úpätie. Pomaly sme podchádzali vysokú vápencovú stenu , kde zaujalo mnoho rôznych otvorov, štrbín i menších jaskyniek. Jednu sme si pozreli, ďalšie obdivovali len z diaľky.

Skalná stena skončila a dievčatá dúfali, že pôjdeme už len dole. Omyl! Ľubko zase rýchlo štveral hore. O pár metrov bolo aj mne jasné kde sa ponáhľa. Nad nami vo svahu stála krásna skalná brána. Dievčatá, aj keď už dosť unavené, neodolali, a tak sme sa všetci štverali pozrieť si ten zázrak prírody. Brána je skutočne veľmi pekná a veľká.

Milióny rokov trvalo moru ukladať na svoje dno telá a schránky morských živočíchov. Tlak a čas ich potom stmelil do pevného kameňa. Keď more ustúpilo, milióny rokov dostal šancu vietor, dážď a mráz, aby pomaly, ale isto odlamovali z mohutnej skalnej steny. Príroda je večná staviteľka a zároveň ničiteľka. Erózia je jej verná pomocníčka. Pomaly, ale isto ničí prácne vytvorené dielo, aby vzápätí tu vzniklo niečo nové. Z mohutných kompaktných brál tak vznikajú skalné ihly, veže, okná, brány i jaskyne. Človek vo svojej bohorovnosti sa na jednej strane snaží zabrániť erózii v mene ochrany prírody a na druhej strane v mene zisku rozoberá vrchy, rúbe lesy a znečisťuje vody...

Záver

Po tomto peknom zážitku sme sa už len zgúľali dole do doliny poriadne strmým žľabom. Pri odpočívadle sme sa pristavili a v potoku aj očistili a takto „scivilizovaní“ sme uhasili smäd v sympatickej krčmičke. Autobus nás odviezol do Ružomberka, kde sme sa rozlúčili s Majkou. My sme nastúpili na vlak a ona počkala na svoje doklady a autobusom sa dostala domov.

Fórum 5 príspevkov
Z Bieleho Potoka do Ludrovej cez Ostré 18/09/19 14:00 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Vlačuhovo - okruh z Moštenice Pri našich potulkách Zvolenskou kotlinou a okolím Banskej Bystrice sme neraz z diaľky obdivovali malebný hôľny chrbát nad Moštenicou. Keď som počula od Janky jeho názov – Vlačuhovo – hneď ma názov zaujal a priala som si tam ísť. To bolo však už pred niekoľkými rokmi. Občas sa mi to stáva, že niekde veľmi chcem ísť, no stále to z rozličných príčin nevychádza. A pritom sú to často lokality len „toť za humnami“. 10/11/19 Danka Tomášiková Starohorské vrchy
Chata Kukorelliho chata Z diskusií na Hikingu vidím, že turistických útulní, salašov, senníkov v našich horách ubúda. Ale aj turistických ubytovní a chát na Slovensku rapídne ubúda. Mnohé sa premenili na robotnícke hotely a preferujú dlhodobo ubytovaných, ďalšie sa premenili na súkromné objekty a väčšina zostávajúcich sa snaží získať aj náročnejšiu klientelu, a preto sa modernizujú a rekonštruujú. Žiaľ, pre obyčajných turistov začínajú byť potom pridrahé, pretože cena po modernizácii rapídne stúpne. 26/10/19 Danka Tomášiková Slanské vrchy
Túra Tiesňava Prieboj a Peňažná z Ihráča Vždy ma poteší, keď domáci poznajú svoje okolie, zaujímavé lokality v ňom, keď vedia ich históriu a hlavne, keď si uvedomujú jej krásu a význam. Nie je to vždy tak. Veď z nejednej pamiatky sa už stalo smetisko alebo bola zničená kvôli vlastnému sebeckému prospechu. Taktiež ma teší, keď si tieto vedomosti nenechajú len pre seba, ale pamiatku sprístupnia, hoci aj miestnym značením, a tak umožnia, aby aj iní ľudia mohli obdivovať jej krásu a oceniť jej hodnotu. 17/10/19 Danka Tomášiková Kremnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Hontianske Nemce – Viničný vrch – Sebechleby Keď sme sa chystali do Dudiniec, všimol som si, že na TuristickaMapa.sk pribudli miestne značenia. Zo Sebechlieb do Dudiniec som po zelenej už išiel, a tak som privítal možnosť ísť okolo Sebechlieb po miestnej modrej značke, ako odbočke z modrej Hontianske Nemce – Počúvadlianske jazero. Totiž, dostať sa tam alebo z tade do Dudiniec bolo nemožné, a naopak, do Sebechlieb chodil autobus často. Čakalo ma však jedno prekvapenie za druhým a ani jedno nebolo príjemné. dnes Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Podcast O Geocachingu s Matúšom Morongom Geocaching je hra založená na hľadaní skrýš pomocou GPS. Pôvodne išlo o malú komunitnú záležitosť, museli ste totiž mať GPS prístroj, ktorý nebol práve lacný. Tak sa ku Geocachingu dostávali najmä turisti, ktorí mali takýto prístroj kvôli navigácii v horách. Zásadnejší prienik do mainstreamu prišiel s nástupom smartfónov. V dvanástej epizóde podcastu HIKING.SK sme sa rozprávali s Matúšom Morongom, našim autorom. Je dlhoročným kešerom, aktuálne pôsobí ako reviewer a medzi kešermi je známy pod nickom Rikitan. 20/11/19 Ľubomír Mäkký Rozhovory
Túra Važecká dolina s deťmi Uznávam, že názov článku je trochu zavádzajúci, keďže Važecká dolina je jediná z hlavných vysokotatranských dolín, ktorej dnom nevedie turistický chodník. Po jej západnom okraji však vedie chodník na Kriváň, ktorý umožňuje množstvo pohľadov do doliny, dávajúc tak príležitosť dostatočne ju spoznať. V rámci nášho rodinného spoznávania tatranských dolín využívame túto možnosť a v jeden horúci letný deň sa vyberáme do „odľahlejšej“ časti Tatier. Našim cieľom nie je Kriváň, ten je zatiaľ privysoko, skôr ide o to nestratiť v horúcom lete kondíciu a zároveň sa trochu schladiť na nejakom peknom mieste vo výškach niekde nad kosodrevinou. včera Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Z Bieleho Potoka do Ludrovej cez Ostré 18/09/19 14:00 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 715 m

    • klesanie: 664 m

  • Vzdialenosť
    • 10 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 2019

  • Štart trasy
    • šírka: 49.0408 ° SŠ
      dĺžka: 19.2991 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.04466 ° SŠ
      dĺžka: 19.33305 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • vlak, autobus

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.02 (0.34)