Túra

Hochschwab – prechod južnou časťou

03. 11. 2019
V poslednej dobe píšem len články do detskej sekcie. Prečo asi. Pri hrabaní sa archívom ale nachádzam jeden krásny výlet z júna 2015, ktorý som pre vás ešte nepopísala a ktorý môže byť dobrou inšpiráciou na turistickú dvojdňovku. Vyberte sa so mnou do južnej časti rakúskeho pohoria Hochschwab, mimo hlavný hrebeň.

Trasa

Ústie Fölzklamm – Fölzalm (cez Fölzboden) – Fölzstein – Fölzkogel – Edelspitzen - Karlmauer – Ringmauer – Karlhoch Kogel – Voisthalerhütte (nocľah) – Fölzsattel – Mitteralm – Höchstein – Windgrube – Schönleitenhaus - Ústie Fölzklamm

1. deň

Východiskovým bodom pre dnešnú túru je dedina Fölz v južnej časti pohoria Hoschschwab. Z Bratislavy nám to sem trvá asi 2,5 hodiny jazdy autom. Pred ústím rokliny Fölzklamm je parkovisko (765 m), kde nechávame auto, ďalej to už bude len po vlastných. Dnes máme nejaký sklz, začíname až po desiatej. Po pár sto metroch prídeme na rázcestie, my ideme doľava cez Fölzboden, doprava sa dá dostať ku Gasthofu Schwabenbartl (pred ním je ešte ďalšie menšie parkovisko), od ktorého tiež vedie chodník hore. Hneď na začiatku prechádzame malou tiesňavou, je to ale len krátky úsek a dolina sa potom rozširuje. Najprv kráčame lesom popri koryte takmer vyschnutého potoka (sme na vápencoch, takže niet divu). Postupne naberáme výšku, z lesnej cestičky sa stáva chodník a nám sa otvárajú parádne pohľady na vápencové bralá naokolo nás. Asi vo výške 1168 m (podľa mapy) sa pripája trasa od Gasthofu Schwabenbartl. K Fölzalm to máme ešte nejakých 300 m výškových.

1,5 hodiny od štartu prichádzame na Fölzalm (1484 m). Sú tu dve chatky vedľa seba, každú má asi iná rodina a každá ponúka občerstvenie. My si sadáme do tej viac smerom na západ, rovno pod majestátnou stenou Fölzsteinu, na ktorý čoskoro budeme stúpať. Dávame si pivko a môj domáci koláčik a môžeme pokračovať oddýchnutí ďalej. Na Fölzstein (1946 m) nevedie značená trasa, ale bežne sa tam chodí, stúpame vychodeným chodníkom rovno od chaty. Je to ale brutalitka, na veľmi krátkej vzdialenosti musíme nabrať takmer 500 m výškových. V závere to sú poriadne serpentínky v skalnato-sutinovom teréne. Hore nás ale víta pekné trávnaté plató a samotný vrchol Fölzsteinu je vyznačený krížom. Od chát z Fölzalm sme išli vyše hodiny.

Oddychujeme, hľadáme kešky, užívame si výhľady aj pohľad na strmé skalné steny naokolo nás. Fölzstein je vcelku príjemný výhľadový vrchol. Teraz budeme kráčať smerom k Fölzkogelu (2022 m), už miernejším terénom pekne po plató. Aj keď teda úplne rovný terén to nie je, toto je skôr vápencová krajina vo svojej plnej kráse. Je jún, všetko kvitne, sem-tam ideme po tráve, sem-tam po vápencoch, sem-tam obchádzame nejaký závrt či škrapy. A toto bude náš terén na oba dni výletu.

Od Fölzkogelu trochu klesáme, aby sme mohli stúpať a klesať neznačeným terénom hore-dole k vrcholu Edelspitzen (1883 m). Ten je jemne mimo trasu, ale máme tam kešku, dni sú dlhé, tak napriek tomu, že budú štyri hodiny poobede, máme pocit, že času je dosť. Lenže, ako sa blížime k vrcholu, tak sa začínajú zbierať poriadne čierne mračná nad hlavným hrebeňom. Čoskoro vieme, že búrke neujdeme. Neďaleko nás dole v údolí je chata Voisthalerhütte (1654 m), kde máme dnes spať. Podľa našich máp sa k nej ale odtiaľto nedostaneme, delí nás strmá stena a chodník vedie dookola cez Karlmauer a Karlhoch Kogel. Kam sa teda schovať na plató, kde sú všetky vrcholy okolo 2000 m, kde nie sú žiadne stromy a nikde naokolo chata či prístrešok? Jediné, čo nám napadne, je zbehnúť aspoň nejaké výškové metre od vrcholu dole na južnú stranu, aby sme nevyčnievali nad terén, a tam budeme čakať, kým búrka prehrmí. Čupíme v miernej terénnej priehlbine na batohoch, nech sa trochu odizolujeme, telefóny vypíname a už len čakáme. Smršť prichádza, do pár sekúnd som napriek nepremokavej bunde komplet mokrá. Hneď mi začína byť zima. Búrka vo svojom závere prináša aj krúpy. Ach, ako ťažké je chrániť si hlavu! Dosť to bolí, ale nakoniec vyviazneme bez ujmy. Celé to trvalo možno 15 - 20 minút, ale mne to pripadalo ako večnosť.

Po búrke vyjdeme na vrchol Edelspitzen. Chata Voisthalerhütte je naozaj pod nami, ale chodník nie je žiadny, takže pekne pokračujeme na Karlmauer, a potom aj na Karlhoch Kogel (2096 m). V diaľke vyzerá, že príde opäť nejaká búrka alebo dážď, takže sa snažíme čo najskôr klesnúť do údolia poniže sedla Trawiessatel. Tu sa konečne napájame na značenú trasu. Míňame aj nejaké snehové polia, tiež odbočku hore na hrebeň a k chate Schiestlhaus (2156 m), kde sme už tiež minulý rok spali. K chate Voisthalerhütte prichádzame pred ôsmou večer ako poslední. Ubytovanie sme si zajednávali dopredu, chata je plná, už na nás čakajú. Stíhame večeru, a potom relaxujeme po náročnom dni.

S chatármi preberám aj náš zážitok s búrkou. Tí mi hovoria, že v severnej stene Edelspitzen sú lezecké trasy a z vrcholu sa dá sa zostúpiť nenápadným hoci strmým chodníkom rovno k chate, len treba vedieť chodníček nájsť. Možno by sme sa tak vyhli búrke, ale ako nedomáci a neznalí terénu sme si na to netrúfli.

2. deň

Máme v pláne dokončiť okruh k autu cez planinu Mitteralm a cez Bürgeralm, kde budeme mať po ceste aj chatu Schönleitenhaus. Od chaty Voisthalerhütte vyrážame v rozumnom čase okolo pol deviatej. Ideme najprv suťovým chodníkom do sedla Fölzsattel (1626 m). Prechádzame aj nejaké snehové polia, našťastie zimnú výbavu netreba. V sedle Fölzsattel pozerám smerovník. Na Bürgeralm nám ukazuje 3,5 hodiny, ale ešte plánujeme cestou aj keškovať. Teraz stúpame na planinu Mitteralm k vrcholu Kampl (1990 m). Než vstúpime na planinu, tak sa aspoň pokocháme časťou našej včerajšej trasy – máme ako na dlani Fölzalm aj s celou výstupovou trasou na Fölzstein, tiež spoznávame ostatné vrcholy, ktoré sme včera prešli.

Na planine Mitteralm sme opäť v typicky krasovej krajine plnej vápencových škrapov a závrtov, ale aj zelene a kvietkov. Jamy sú ešte plné snehu. Míňame aj jednu búdu, kde by sa dal núdzovo prečkať dážď, ale dnes zatiaľ nehrozí. Z planiny klesáme do sedla Zlackensattel (1746 m). To je plné bielych kvietkov (viď úvodná fotka článku). Je to nádherný pohľad. Kúsok za sedlom si ešte robíme odbočku k vrcholu Höchstein (1741 m). Úsek z Höchsteinu na Windgrube (1809 m) (najvyšší bod strediska Bürgeralm) je miestami plný kosodreviny, čoskoro sa však zmení na pasienky. Už sa neviem dočkať obeda na chate Schönleitenhaus. Prichádzame akurát na obed, je pol jednej.

Na terase chaty oddychujeme a naberáme sily na strmý zostup trasou Alpinsteig „Hans Leitner“. Čaká nás takmer 1100 m klesania na nejakých dvoch kilometroch. Ešte predtým popozeráme aspoň od chaty zvyšok oblasti Bürgeralm. Je tu množstvo chát, v zime sa tu lyžuje. Na nás asi až príliš civilizované miesto. Dosť ale bolo rozjímania. Zasa sa začínajú zbierať mraky, takže by som bola rada čo najskôr v aute. Zostup nám trvá necelé dve hodiny, schádzame ku Gasthofu Schwabenbartl, od ktorého to je k autu už len kúsok. Prvé kvapky dažďa začínajú padať práve v momente, keď sadáme do auta. To, že je neskôr cestou taká smršť, pri ktorej nestíhajú stierať stierače, nám už je v teple auta jedno. Super výlet to bol!

Autori fotografií: Andrea Morongová a Matúš Morong

Fórum 3 príspevky
Hochschwab – prechod južnou časťou 08/11/19 16:36 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Dunajské luhy – okolo Šulianskeho ramena Pandémia zamiešala aj našimi turistickými plánmi. Odporúča sa necestovať a nestretávať sa s inými ľuďmi ani so staršími príbuznými. Našťastie výlet do prírody je povolený, ale v blízkom okolí Bratislavy je zrazu priveľa ľudí a nájsť opustenejšie miesta mi dáva celkom zabrať. A tak už mesiac trávime víkendové dni v približne hodinovom dojazde od Bratislavy, čo najďalej od ľudí. Pre jednu sobotu si vyberáme cieľ, kde sme už dávno neboli - zájdeme si do Dunajských luhov. 15/05/20 Andrea Morongová Podunajsko
Túra Národný park Ojców Koncom marca 2019 sme na predĺženom víkende u susedov v poľskom Krakove. Po prvom dni spoznávania mesta a druhom dni v soľnej bani Bochnia, sa v tretí deň stretávame s našou poľskou kamarátkou Honoratou, aby sme si urobili spoločný výlet do Národného parku Ojców. 07/05/20 Andrea Morongová Svet
Túra Hubovský okruh – náučný chodník v zime Už dlho mám v pláne túru na Kútnikov kopec nad Ľubochňou, pretože tento kúsok Veľkej Fatry mám preskúmaný minimálne. Ale vždy mi do toho niečo vošlo. Príliš teplo, príliš zima, príliš mokro, s deťmi veľmi dlhé a podobne. Začiatkom februára 2020 pripadlo konečne trochu snehu, rodičia prisľúbili, že postrážia vnúčence a nám viac netreba – vyrážame na výlet! 06/03/20 Andrea Morongová Veľká Fatra a Choč
Najnovšie články na titulke
 
Túra Zaniknuté dediny (6) – Javorina Sú to len tri či štyri ľudské generácie - a ako sa život zmenil! Na lazoch vo Veporských vrchoch mohol byť predlohou obrazov Martina Benku. Ubehlo ledva 100 rokov. Z výhonku na okraji lúky je statná jedľa, lúka tu už nie je, celkom zarástla. Ľudí, čo ju kosievali, zomlela vojna a spoločenské prevraty. Laznícky život sa ako-tak udržal v nižších polohách. Vysoko v horách nemali šancu ani najtvrdšie mozole. Ich jedinými pamätníkmi sú rumoviská a jedna malá biela kaplnka. dnes Matúš Morong Stolické vrchy, Veporské vrchy
Správa Na Veľký Grič mohla ísť nová ferrata, stopli ju úrady Mesto Handlová plánovalo postaviť na skalách pod vrcholom Veľkeho Griča novú ferratu. Charakterom by šlo zrejme o podobný projekt ako Skalka pri Kremnici. Úrady ju však stopli kvôli pralesu priamo v tejto lokalite. Zavážili aj skúsenosti z ferraty Skalka, kde sa nedodržiava sezónna uzávera. včera Soňa Mäkká Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Kita-dake (北岳) – Severný vrch v Južných Alpách V horskej chate nás priklincoval tajfún a nútene sme tam strávili až dve noci. Silný vietor a dážď bičoval chatu a keď sa šialenstvo skončilo, boli sme radi, že môžeme konečne zostúpiť. Po dvoch nociach v troch tisícoch sme boli síce perfektne aklimatizovaní na výstup na Fuji, ale bolo nám ľúto, že sme si Alpy veľmi neužili. Parťáčka študuje v Kyote, a tak sme si tento rok plánovali na prechod hrebeňa Shiranesanzan reparát, ale všade zúri vírus, asi nám to nie je súdené. včera Peter Šufliarsky Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Hochschwab – prechod južnou časťou 08/11/19 16:36 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Vápencové Alpy (Kalkalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Hochschwab

  • Počet dní
    • 2

  • Nadmorská výška
    • max: 2096 m n. m. – Karlhoch Kogel

    • min: 765 m n. m. – pred ústím rokliny Fölzklamm (parkovisko)

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2000 m

    • klesanie: 2000 m

  • Vzdialenosť
    • 29 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 13.06.2015

  • Štart trasy
    • šírka: 47.56624 ° SŠ
      dĺžka: 15.19919 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 47.56624 ° SŠ
      dĺžka: 15.19919 ° VD
      » Mapa

  • 1. nocľah
    • šírka: 47.61217 ° SŠ
      dĺžka: 15.18052 ° VD
      » Mapa

  • Nocovanie
    • Voisthalerhütte

  • Voda
    • Fölzalm, Voisthalerhütte, Schönleitenhaus, gasthof Schwabenbartl

  • Doprava
    • parkovisko pred ústím rokliny Fölzklamm

  • Doplňujúce súbory
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.71 (0.32)