Trasa

Ústie Fölzklamm – Fölzalm (cez Fölzboden) – Fölzstein – Fölzkogel – Edelspitzen - Karlmauer – Ringmauer – Karlhoch Kogel – Voisthalerhütte (nocľah) – Fölzsattel – Mitteralm – Höchstein – Windgrube – Schönleitenhaus - Ústie Fölzklamm

1. deň

Východiskovým bodom pre dnešnú túru je dedina Fölz v južnej časti pohoria Hoschschwab. Z Bratislavy nám to sem trvá asi 2,5 hodiny jazdy autom. Pred ústím rokliny Fölzklamm je parkovisko (765 m), kde nechávame auto, ďalej to už bude len po vlastných. Dnes máme nejaký sklz, začíname až po desiatej. Po pár sto metroch prídeme na rázcestie, my ideme doľava cez Fölzboden, doprava sa dá dostať ku Gasthofu Schwabenbartl (pred ním je ešte ďalšie menšie parkovisko), od ktorého tiež vedie chodník hore. Hneď na začiatku prechádzame malou tiesňavou, je to ale len krátky úsek a dolina sa potom rozširuje. Najprv kráčame lesom popri koryte takmer vyschnutého potoka (sme na vápencoch, takže niet divu). Postupne naberáme výšku, z lesnej cestičky sa stáva chodník a nám sa otvárajú parádne pohľady na vápencové bralá naokolo nás. Asi vo výške 1168 m (podľa mapy) sa pripája trasa od Gasthofu Schwabenbartl. K Fölzalm to máme ešte nejakých 300 m výškových.

1,5 hodiny od štartu prichádzame na Fölzalm (1484 m). Sú tu dve chatky vedľa seba, každú má asi iná rodina a každá ponúka občerstvenie. My si sadáme do tej viac smerom na západ, rovno pod majestátnou stenou Fölzsteinu, na ktorý čoskoro budeme stúpať. Dávame si pivko a môj domáci koláčik a môžeme pokračovať oddýchnutí ďalej. Na Fölzstein (1946 m) nevedie značená trasa, ale bežne sa tam chodí, stúpame vychodeným chodníkom rovno od chaty. Je to ale brutalitka, na veľmi krátkej vzdialenosti musíme nabrať takmer 500 m výškových. V závere to sú poriadne serpentínky v skalnato-sutinovom teréne. Hore nás ale víta pekné trávnaté plató a samotný vrchol Fölzsteinu je vyznačený krížom. Od chát z Fölzalm sme išli vyše hodiny.

Oddychujeme, hľadáme kešky, užívame si výhľady aj pohľad na strmé skalné steny naokolo nás. Fölzstein je vcelku príjemný výhľadový vrchol. Teraz budeme kráčať smerom k Fölzkogelu (2022 m), už miernejším terénom pekne po plató. Aj keď teda úplne rovný terén to nie je, toto je skôr vápencová krajina vo svojej plnej kráse. Je jún, všetko kvitne, sem-tam ideme po tráve, sem-tam po vápencoch, sem-tam obchádzame nejaký závrt či škrapy. A toto bude náš terén na oba dni výletu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Od Fölzkogelu trochu klesáme, aby sme mohli stúpať a klesať neznačeným terénom hore-dole k vrcholu Edelspitzen (1883 m). Ten je jemne mimo trasu, ale máme tam kešku, dni sú dlhé, tak napriek tomu, že budú štyri hodiny poobede, máme pocit, že času je dosť. Lenže, ako sa blížime k vrcholu, tak sa začínajú zbierať poriadne čierne mračná nad hlavným hrebeňom. Čoskoro vieme, že búrke neujdeme. Neďaleko nás dole v údolí je chata Voisthalerhütte (1654 m), kde máme dnes spať. Podľa našich máp sa k nej ale odtiaľto nedostaneme, delí nás strmá stena a chodník vedie dookola cez Karlmauer a Karlhoch Kogel. Kam sa teda schovať na plató, kde sú všetky vrcholy okolo 2000 m, kde nie sú žiadne stromy a nikde naokolo chata či prístrešok? Jediné, čo nám napadne, je zbehnúť aspoň nejaké výškové metre od vrcholu dole na južnú stranu, aby sme nevyčnievali nad terén, a tam budeme čakať, kým búrka prehrmí. Čupíme v miernej terénnej priehlbine na batohoch, nech sa trochu odizolujeme, telefóny vypíname a už len čakáme. Smršť prichádza, do pár sekúnd som napriek nepremokavej bunde komplet mokrá. Hneď mi začína byť zima. Búrka vo svojom závere prináša aj krúpy. Ach, ako ťažké je chrániť si hlavu! Dosť to bolí, ale nakoniec vyviazneme bez ujmy. Celé to trvalo možno 15 - 20 minút, ale mne to pripadalo ako večnosť.

Po búrke vyjdeme na vrchol Edelspitzen. Chata Voisthalerhütte je naozaj pod nami, ale chodník nie je žiadny, takže pekne pokračujeme na Karlmauer, a potom aj na Karlhoch Kogel (2096 m). V diaľke vyzerá, že príde opäť nejaká búrka alebo dážď, takže sa snažíme čo najskôr klesnúť do údolia poniže sedla Trawiessatel. Tu sa konečne napájame na značenú trasu. Míňame aj nejaké snehové polia, tiež odbočku hore na hrebeň a k chate Schiestlhaus (2156 m), kde sme už tiež minulý rok spali. K chate Voisthalerhütte prichádzame pred ôsmou večer ako poslední. Ubytovanie sme si zajednávali dopredu, chata je plná, už na nás čakajú. Stíhame večeru, a potom relaxujeme po náročnom dni.

S chatármi preberám aj náš zážitok s búrkou. Tí mi hovoria, že v severnej stene Edelspitzen sú lezecké trasy a z vrcholu sa dá sa zostúpiť nenápadným hoci strmým chodníkom rovno k chate, len treba vedieť chodníček nájsť. Možno by sme sa tak vyhli búrke, ale ako nedomáci a neznalí terénu sme si na to netrúfli.

2. deň

Máme v pláne dokončiť okruh k autu cez planinu Mitteralm a cez Bürgeralm, kde budeme mať po ceste aj chatu Schönleitenhaus. Od chaty Voisthalerhütte vyrážame v rozumnom čase okolo pol deviatej. Ideme najprv suťovým chodníkom do sedla Fölzsattel (1626 m). Prechádzame aj nejaké snehové polia, našťastie zimnú výbavu netreba. V sedle Fölzsattel pozerám smerovník. Na Bürgeralm nám ukazuje 3,5 hodiny, ale ešte plánujeme cestou aj keškovať. Teraz stúpame na planinu Mitteralm k vrcholu Kampl (1990 m). Než vstúpime na planinu, tak sa aspoň pokocháme časťou našej včerajšej trasy – máme ako na dlani Fölzalm aj s celou výstupovou trasou na Fölzstein, tiež spoznávame ostatné vrcholy, ktoré sme včera prešli.

Na planine Mitteralm sme opäť v typicky krasovej krajine plnej vápencových škrapov a závrtov, ale aj zelene a kvietkov. Jamy sú ešte plné snehu. Míňame aj jednu búdu, kde by sa dal núdzovo prečkať dážď, ale dnes zatiaľ nehrozí. Z planiny klesáme do sedla Zlackensattel (1746 m). To je plné bielych kvietkov (viď úvodná fotka článku). Je to nádherný pohľad. Kúsok za sedlom si ešte robíme odbočku k vrcholu Höchstein (1741 m). Úsek z Höchsteinu na Windgrube (1809 m) (najvyšší bod strediska Bürgeralm) je miestami plný kosodreviny, čoskoro sa však zmení na pasienky. Už sa neviem dočkať obeda na chate Schönleitenhaus. Prichádzame akurát na obed, je pol jednej.

Na terase chaty oddychujeme a naberáme sily na strmý zostup trasou Alpinsteig „Hans Leitner“. Čaká nás takmer 1100 m klesania na nejakých dvoch kilometroch. Ešte predtým popozeráme aspoň od chaty zvyšok oblasti Bürgeralm. Je tu množstvo chát, v zime sa tu lyžuje. Na nás asi až príliš civilizované miesto. Dosť ale bolo rozjímania. Zasa sa začínajú zbierať mraky, takže by som bola rada čo najskôr v aute. Zostup nám trvá necelé dve hodiny, schádzame ku Gasthofu Schwabenbartl, od ktorého to je k autu už len kúsok. Prvé kvapky dažďa začínajú padať práve v momente, keď sadáme do auta. To, že je neskôr cestou taká smršť, pri ktorej nestíhajú stierať stierače, nám už je v teple auta jedno. Super výlet to bol!

Autori fotografií: Andrea Morongová a Matúš Morong

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek