Túra

Veľkofatranská magistrála (stretnutie s medveďom)

15.09.19
Na Veľkofatranskú magistrálu som sa chcel vydať už od konca jari. Čakal som však na to, kým zmizne posledný sneh z hrebeňa. Koncom apríla som z okna vlaku videl, že na hrebeni je už len pár fľakov snehu, a tak som hneď celý natešený začal vyberať termín, kedy sa tam vyberiem. Rázny škrt cez rozpočet mi urobilo upršané májové počasie, a tak sa sem nakoniec dostávam až v prvom letnom mesiaci jún.

1. deň, Staré Hory - sedlo Príslop

(37 km, prevýšenie 2704 m)

Magistrála začína hore na Krížnej, ale predtým sa tam treba, samozrejme, nejako dostať. Za nástupný bod som si vybral dobre známu obec Staré Hory. Pri príchode do obce som sa pomýlil a vystúpil o zastávku skôr, tak som si hneď na začiatku priložil pár metrov na viac. Hneď na úvod je to celkom slušný náklad, keďže na vrchol Krížnej treba vystúpať 1219 výškových metrov. Po modrej značke prejdem okolo Kaplnky sv. Anny do lesa a hneď začínam stúpať.

Značka zväčša kopíruje lesnú cestu, ktorá sa kľukatí hore kopcom. Neviem prečo, ale vždy pri vstupe do národného parku ma víta zvuk motorových píl. Inak tomu nie je ani teraz. Dva traktory sú zaparkované rovno na turistickom chodníku a skoro sa popri nich nedá prejsť. Takýto úvod vie naozaj potešiť. Radšej kráčam ďalej a po chvíli sa teším s prvého výhľadu na obec Staré Hory. Rozmýšľam, či vytiahnuť foťák, alebo nie. Veľmi sa mi nechce skladať batoh dole z chrbta, ale nakoniec neodolám. Bol to správny ťah, pretože sa mi na batohu rozoplo vrecko a o chvíľku by som stratil nejaké veci. Zrejme by mi to dosť znepríjemnilo túru.

Neďaleko pod Majerovou skalou opúšťa značka lesnú cestu a pokračuje lesom na malú lúčku, kde sa stočí doľava a pokračuje po hrebeni smerom hore. Odtiaľto je to na vrchol Majerovej skaly už len kúsok, a tak sa po chvíli kochám peknými výhľadmi. Zo skaly klesám do malého sedielka pod Krížnou, kde začína krásny lúčnatý hrebeň. Lúky sú ešte stále pekne zelené, a tak neviem čo je krajšie, či výhľady, alebo samotný hrebeň. Cez vrch Líška prebehnem na Krížnu, kde začína Veľkofatranská magistrála. O vrchu všade čítam a počúvam, že je dosť veterný. Som tu teraz siedmy krát, ale ešte ani raz tu nefúkalo. Dokonca ani počas búrky, ktorá ma tu raz zastihla, nebol vietor veľmi výrazný. Z vrcholu sú pekné výhľady do širokého okolia. Najviac ma však vždy uchváti pohľad smerom na Ostredok, za ktorým sa skrýva Borišov a Ploská. Na chvíľu si tu sadnem a len tak pozerám na krásny a ľudoprázdny hrebeň.

Malou odmenou za predchádzajúci strmý výstup je mierny výstup na susedný Ostredok, ktorý je zároveň najvyšším vrchom celého pohoria. Odtiaľto vidím celú trasu, ktorú mám ešte pred sebou. Klasickou hrebeňovou hojdačkou pokračujem na susedný Suchý vrch, odkiaľ výraznejšie klesám k smerovníku Chyžky. Cestou stretávam stádo oviec a pastiera. Na chvíľu sa dáme do reči a diskutujeme o tom, ako táto práca pomaly upadá. Väčšina ľudí už vraj s chovom vo Veľkej Fatre skončila a mladým sa do tejto práce moc nechce. Osobne sa tomu ani nečudujem. Práca je to dosť náročná a finančne nie príliš ohodnotená. Možno by to chcelo nejakú podporu od štátu, ale u nás nefungujú základné veci, takže o tomto môžeme iba snívať. Bohužiaľ, keď zmiznú pastieri, tak zmizne aj lúčny hrebeň.

Z malého sedielka opäť stúpam - na vrch Ploská. Dá sa aj traverzovať po modrej značke, ale magistrály vždy chodím poctivo, a tak si takúto “zradu” odpustím. Ploská je naozaj ploská, a tak z jej vrcholu nie je kruhový výhľad. Na tomto mieste sa hrebeň Veľkej Fatry rozvetvuje na turčiansky hrebeň, a viac obľúbený liptovský hrebeň. Magistrála pokračuje po turčianskom hrebeni do Ľubochne, a tak nie je čo riešiť. Na vrchole Ploskej je hrob partizána, ktorý je tu ako nemý pamätník ťažkých časov, ktoré sa dotkli aj tohto pohoria. Je zaujímavé, ako sa dnes veľa ľudí bojí chodiť do lesa a pritom v tých časoch bol les miestom, kde mohli ľudia nájsť ochranu a aspoň malý kus slobody. Myslím si, že toto platí aj v dnešnej uponáhľanej dobe, ale samozrejme, v úplne inom význame.

Z vrcholu prudko klesám až takmer k Chate pod Borišovom. Ako tak teraz pozerám na Borišov, ani sa nečudujem, že na mňa cez zimu trochu divne pozerali, keď som ho prebehol bez mačiek. Hlavne z profilu vidieť, že je to vcelku strmé. Chvíľku rozmýšľam, či si urobím na jeho vrchol zachádzku, ale potom by to bola už naháňačka, a tak radšej v kľude pokračujem ďalej. Ešte chvíľku si užívam horské lúky a na vrchu Javorina sa ponáram do hlbokých veľkofatranských lesov. Táto časť hrebeňa mi príde oveľa členitejšia, aj keď prevýšenia nie sú až také veľké, ako na predchádzajúcej časti. Cestou po hrebeni sú pekné, vcelku nedotknuté lesy. Nie je tu absolútne nikto. Iba ja a pár vtákov, ktoré mi do cesty hrajú nikdy neotrepané “letné hity”. Kde-tu sa objaví nejaký výhľad a inak si len vychutnávam pokoj odľahlého lesa.

Spestrením kráčania cez les je vrch Malý Lysec, na ktorom je malá horská lúka. Pomaly mi dochádza voda a pod vrcholom Jarabina by mal byť prameň. Je tu však rozsiahly polom, a tak mi trochu trvalo, kým som našiel nenápadný pramienok vody. Zalesneným hrebeňom pohoria pokračujem k vrchu Kľak. Cestou sa striedajú malé polomy a les. Cez jeden z polomov sa kľukatí úzky chodníček, ktorý obchádza popadané stromy. Po oboch stranách chodníka rastie hustý porast jarabiny vtáčej, a tak sa dá ísť prakticky iba po tomto chodníku.

Ako tak obchádzam popadané stromy, zrazu zbadám, ako dole kopcom ku mne cupitá medveď. Stretneme sa asi tak na 20 metrov a obaja ostaneme stáť. Prvé, čo mi napadlo, bolo, či mám urobiť fotku. Bol by to síce životný záber, ale možno aj posledný. Maco by si cvaknutie závierky mohol nesprávne vyložiť, a tak si nechávam tento moment iba pre seba. Chvíľu tam len tak stojíme na chodníku oproti sebe a čakám, čo maco urobí. Po chvíľke dá výraz tváre “ach jaj, turista”, otočí sa a upaľuje preč. Nebolo to moje prvé stretnutie s medveďom, ale bolo prvé takto na blízko. Bolo to stretnutie doslova zoči-voči. Toto stretnutie ma potešilo asi viac ako predchádzajúce kopce.

Na Kľak to už nemám ďaleko, a tak nadšený zo stretnutia s medveďom vcelku rýchlo vybehnem hore. Z vrcholových skál sú pekné výhľady prakticky na celý hrebeň pohoria. Odtiaľto ma dnes čaká len klesanie do sedla Príslop. Spočiatku je dosť prudké, ale potom sa značka napojí na lesnú cestu a miernym klesaním príde do samotného sedla. V sedle je vybudovaná relatívne nová koliba Príslop, v ktorej sa dá prenocovať. Taktiež je tu poľovnícka chatka a prameň. V kolibe si zložím veci a bežím späť do sedla na západ slnka. Večer je tu naozaj krásny a nie je tu ani živej duše.

2. deň sedlo Príslop - Ľubochňa

(16 km, prevýšenie 840 m)

Rána sú na horách vždy chladné a nie je tomu inak ani dnes. Oproti horúčavám, ktoré sú počas dňa, je to však veľmi príjemné. Od peknej koliby Príslop sa vraciam späť do sedla. Odtiaľto vystúpam pár výškových metrov pod vrch Príslop. Odtiaľto značka pokračuje príjemným traverzom až na vrchol Vyšné Rudno. Cestou sú pekné lúky, z ktorých sú výhľady na Turiec a vrch Kľak, na ktorom som bol včera. Od tohto vrcholu začína znovu klasická hrebeňová hojdačka až po vrch Tlstý diel. Odtiaľto treba trochu zákerne klesnúť do Ľubochnianskeho sedla a odtiaľ znovu prudko stúpať na hrebeň. V minulosti horským priesmykom Vrchfatra viedla dôležitá cesta spájajúca Turiec a Liptov. Dnes cez sedlo prechádza dôležité elektrické vedenie.

Na hrebeni smerom k vrchu Kopa je veľa polomov, sú už však vyťažené, a tak sa dá pohodlne prejsť. Keďže je tu dostatok slnka, tak sa tu výborne darí lesným jahodám. Je ich tu naozaj veľa. Z hrebeňa treba trochu klesnúť, a potom znovu stúpať na vrch Kopa. Niekto sa sem snažil vyviezť na aute, ale dostal defekt. Za lenivosť bol takto pekne odmenený. Dnes sa mi zdá, že sa celý čas iba vlečiem. Keď prídem na vrch Kopa, kontrolujem čas. Som dosť prekvapený, ako rýchlo som sem prišiel. Pre istotu ešte kontrolujem čas na mobile, ale hodinky sa nemýlia. Vrcholová časť Kopy je zalesnená, ale kúsok nižšie po hrebeni je skalnatá časť, na ktorej stojí veľký kríž. Na tabuľke pri ňom je napísané, že sem bol privezený vrtuľníkom v roku 2014. Sú odtiaľto pekné výhľady na obec Stankovany a susednú Krivánsku časť Malej Fatry. Mám dosť času, a tak tu nejaký čas sedím a pozerám na mohutné prevýšenie medzi dolinou a vrcholom Kopy. Sú odtiaľto doslova letecké výhľady.

Z Kopy dosť prudko klesám do Ľubochne. Takmer polovica cesty vedie cez polom a dá sa tu ľahko stratiť značka. Mne sa to párkrát stalo, ale po chvíľke som ju vždy znovu našiel. Treba sa však pripraviť na to, že budete preliezať cez popadané stromy. Keď klesnem do doliny, tak prechádzam ešte kúsok popod les, aby som nemusel ísť po ceste do Ľubochne. Po chvíľke som už v centre kúpeľnej obce. Je to tu pekne upravené, ale niet sa čomu čudovať. Ľubochňa patrí medzi známe liečebné strediská na Slovensku. Cez obec prejdem ešte na železničnú stanicu a odtiaľ pokračujem vlakom rovno do Tatier na Tatranskú magistrálu.

Záver

Veľkofatranská magistrála je najkratšia spomedzi magistrál, ale na krátkom úseku je sústredených množstvo prírodných krás. Turčiansky hrebeň nie je až tak turisticky vychytený, ako jeho liptovský sused, ale to ešte viac znásobuje jeho hodnotu. Ak chcete zažiť krásne výhľady, ešte krajší hrebeň a pokoj odľahlého lesa, tak sa určite vydajte na Veľkofatranskú magistrálu.

Fórum 13 príspevkov
Veľkofatranská magistrála (stretnutie s medveďom) 29/09/19 22:06 13 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Veľkofatranská magistrála (stretnutie s medveďom) Na Veľkofatranskú magistrálu som sa chcel vydať už od konca jari. Čakal som však na to, kým zmizne posledný sneh z hrebeňa. Koncom apríla som z okna vlaku videl, že na hrebeni je už len pár fľakov snehu, a tak som hneď celý natešený začal vyberať termín, kedy sa tam vyberiem. Rázny škrt cez rozpočet mi urobilo upršané májové počasie, a tak sa sem nakoniec dostávam až v prvom letnom mesiaci jún. 15/09/19 Pavel Forgáč Veľká Fatra a Choč
Túra Krajinou pralesov - prechod cez Vihorlatské vrchy Pre mňa, ako turistu, ktorý žije na rozhraní západného a stredného Slovenska sú Vihorlatské vrchy dosť vzdialené. Už viackrát som popri nich išiel, ale nikdy som do nich priamo nezavítal. Tento rok som si však naplánoval väčšiu poznávačku východného Slovenska, a tak boli jedným z cieľov samozrejme aj Vihorlatské vrchy. 02/09/19 Pavel Forgáč Vihorlatské vrchy
Extra Najstaršie kostolíky na Slovensku Minulú jeseň som plánoval malú túru na vrch Marhát v pohorí Považský Inovec. Ako to už býva zvykom, najskôr som len tak blúdil prstom po mape a zvažoval, odkiaľ tam pôjdem. Práve vtedy ma zaujal malý kostolík nad obcou Nitrianska Blatnica. Chcel som si o ňom niečo zistiť, a tak som začal trošku pátrať čo je to za stavbu. 29/08/19 Pavel Forgáč Zaujímavosti
Najnovšie články na titulke
 
Túra Mních z Martinčeka Liptov je plný skvelých miest ako stvorených pre výlet. Napriek tomu sa vám môže hodiť aj tento môj tip, vhodný najmä pre rodiny s deťmi. Vyberieme sa totiž na krátku prechádzku na vŕšok Mních, týčiaci sa rovno nad Ružomberkom. Výhľady sú zaručené. dnes Andrea Morongová Veľká Fatra a Choč
Túra Tiesňava Prieboj a Peňažná z Ihráča Vždy ma poteší, keď domáci poznajú svoje okolie, zaujímavé lokality v ňom, keď vedia ich históriu a hlavne, keď si uvedomujú jej krásu a význam. Nie je to vždy tak. Veď z nejednej pamiatky sa už stalo smetisko alebo bola zničená kvôli vlastnému sebeckému prospechu. Taktiež ma teší, keď si tieto vedomosti nenechajú len pre seba, ale pamiatku sprístupnia, hoci aj miestnym značením, a tak umožnia, aby aj iní ľudia mohli obdivovať jej krásu a oceniť jej hodnotu. dnes Danka Tomášiková Kremnické vrchy
Recenzia Fjällräven Keb – trekingová bunda Má výstredný dizajn, netradičnú materiálovú skladbu, svojou funkčnosťou sa najviac podobá softshellkám a je súčasťou setu s rovnomennými trekingovými nohavicami. Výrobca ju označuje za letnú, no treba poznamenať, že leto myslí švédske. U nás je vhodná skôr do prechodných období jari a jesene, keďže však nie je nepremokavá, nesmie pršať. Môže však poriadne fúkať, na čo má aj prispôsobenú špeciálnu kapucňu. Pre túto sezónu bola aktualizovaná podobne ako nohavice Keb. včera Ľubomír Mäkký Oblečenie

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Veľkofatranská magistrála (stretnutie s medveďom) 29/09/19 22:06 13 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Veľká Fatra (Národný park Veľká Fatra)

  • Počet dní
    • 2

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1596 m n. m. – Ostredok

    • min: 439 m n. m. – Ľubochňa, mosť cez Váh

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 3544 m

    • klesanie: 3584 m

  • Vzdialenosť
    • 52 km

  • Náročnosť
    • 4

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.8388 ° SŠ
      dĺžka: 19.115 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.127 ° SŠ
      dĺžka: 19.1717 ° VD
      » Mapa

  • 1. nocľah
    • šírka: 49.06889 ° SŠ
      dĺžka: 19.11872 ° VD
      » Mapa

  • Nocovanie
    • koliba Príslop pod sedlom Príslop

  • Voda
    • prm. pod Majerovou skalou, prm. pod Jarabinou, prm. pri kolibe Príslop, žriedla pod Nižnou Lipovou, prm. v Ľubochnianskom sedle, prm. pod Kopou

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Staré Hory (bus)
      Ľubochňa (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.08 (0.36)