Túra

Ukrajinsko-slovenskou hranicou III.

13.09.07
V tretej časti putovania po ukrajinskej hranici sa dostávame na Východoslovenskú rovinu. Neputujeme už priamo po hraničnom úseku, ale vo vzdialenosti cca 500 m po cestách medzi prihraničnými obcami. Sme najviac kontrolovaní políciou, kráčame poliami, prekračujeme vyschlé odvodňovacie kanály. Páčia sa nám tradičné dedinky a završujeme naše putovanie po ukrajinskej hranici. Tento úsek vedie od Vyšného Nemeckého po Malé Trakany.

5. deň

Vyšné Nemecké – Nižné Nemecké – Záhor – Pinkovce – Lekárovce – Maťovce – Ruská – Veľké Slemence – Ptrukša – hr. kameň 351

Vstávali sme 6:30 hod. Na raňajky sme si objednali praženicu so šunkou a hoci to bolo dohodnuté od včera, musel som posúriť obsluhu, inak by nám ušiel spoj. Autobus nás zaviezol do Vyšného Nemeckého a my sme vykročili vpravo po asfaltke na Nižné Nemecké. Danica už nechcela ísť po hraničnom prieseku. Inak bol pri ňom ostnatý drôt a vysoké strážne veže. Proste západná hranica za socializmu! Mali sme to aj tak na dohľad, nuž načo provokovať šťastie. Až doma som na monitore počítača pri prezeraní fotiek zistil, že to, čo sme považovali za suchý vysoký strom, je socha vojaka so zástavou a pod ňou bola kopa ukrajinských vojakov. V Nižnom Nemeckom som navštívil starostku a potvrdila mi moju predtuchu, že poľnou cestou sa dá dôjsť mimo asfaltky do Záhora. Keď som si to z mapy overoval na konci obce a pýtal som sa ešte chlapíka, strihajúceho šípky, dofrčali policajti a kontrolovali nás. Chlapík nám ukázal cestu, pretože bola spočiatku rozoraná. Došli sme teda do Záhora a zaujali nás studne. Majú vedro na akejsi šibenici a lano je vedené po kolese z motorky. Všade, kade sme prechádzali, som fotil kostoly a typické staré domy.

Zo Záhora do Pinkoviec sme šli po asfaltke. Z orechov popri ceste bolo už veľa plodov popadaných a tak sme si cestu krátili ich zbieraním, rozbíjaním a pojedaním. Pri vstupe do Pinkoviec nás rozosmiala tabuľa na cintoríne – Pozor, ochranné pásmo vodného zdroja. Zákaz znečisťovania! Aj tu som zašiel za starostom. Dal nám okrem pečiatky aj pohľadnice s fotkami obce. Uprostred obce nás prišli kontrolovať policajti. Chceli mi prezrieť aj ruksak. Vysvetlili sme im, čo tu robíme a že nás už dnes kontrolovali ich kolegovia. Pýtal som sa ich na kanály zakreslené v mape. Tvrdili, že by tam teraz nemala byť voda. Zaujala nás výzva v miestnom rozhlase, že súkromník vykupuje staré plátno. Ujo na bicykli viezol rolky a tvrdil, že to potom používajú výtvarníci na maľovanie obrazov. Asfaltkou sme pokračovali do Lekároviec, kde sme po moste prekročili Uh. Na námestíčku bol pomník s názvami obce počas storočí. Pekne bolo vidno, kam patrila. Nadpis „ Dejiny sa hýbu – národ zostáva“, je veľavýznamný. V krčme sme si dali kofolu a najedli sa. V evidentne novo dostavanej budove ObÚ sme navštívili starostku. Dostali sme pečiatku, no bez obecného erbu. Do Maťoviec sme sa vybrali cez polia, dúfajúc, že policajti mali pravdu. Fakt je, že sme nič nebrodili. Popri slnečniciach sme prišli na družstvo a potom po ceste k železnici. Prešli sme cez ňu a krížom cez polia do Ruskej.

Všetko tu bolo zatvorené. Zaklopal som na pošte a pani mi dala trochu zo svojej vody a pečiatku. Oznam na ObÚ, že úradujú podľa potreby, bol veľmi inšpirujúci. Len ja som potreboval pečiatku a starosta to nevedel a tak neúradoval. Pokračovali sme teda ďalej do Veľkých Slemeniec. Tešil som sa na túto obec, lebo som poznal jej históriu rozdelenia Stalinom po II. svetovej vojne. Nedávno tam otvorili pohraničný priechod pre malý pohraničný styk. Samozrejme, že nás pred ňou opäť kontrolovali policajti. Mladí chalani si s nami pokecali a prekvapilo nás ich tvrdenie, že takú diaľku – 20 až 35 km denne, by neprešli. V Slemencoch sa vo veľkom buduje cesta k hranici, lebo sem mieri kopa áut. Tie odstavia v záhradách prerobených na parkoviská a idú na Ukrajinu nakúpiť cigarety a hneď späť. V Espresse Euro sme si dali kofolu a potom vykročili k priechodu. Naivne som si myslel, že tu vkročíme na priesek a po ňom pôjdeme do Ptrukše. Veľká rada ľudí pred búdkou ma schladila a odpoveď policajta ešte viac. To sa tu nesmie! Nuž pozreli sme si drevenú bránu rozdelenú na dve časti medzi obe časti obce a otočili sme sa na päte späť.

Prešli sme cintorínom, kde nám Rómovia stavajúci chodník po počiatočnom prekvapení, kam ideme, poradili, ako sa poľom pomedzi kukuricu naozaj dostaneme do Ptrukše. Museli sme napokon kus ísť aj pooraným poľom, no došli sme na úroveň obce. Rozhodol som sa, že pôjdeme lúkami až k Latorici a tu sa obrátime späť s tým, že zajtra prídeme z druhej strany. Došli sme k posedu na okraji suchého ramena a pre časovú tieseň sme sa vrátili späť. Predierali sme sa cez viaceré suché kanály, no strašne zarastené. Dedinčania sa na nás pozerali trochu prekvapene, keď sme sa vynorili za poslednými domami obce, no poradili nám, kade k autobusu. Kúpili sme si v obchode piť a šli až na začiatok obce na zastávku. Práve, keď som telefonoval s kamarátkou, ktorá sa zaujímala, či pôjdeme v sobotu opekať, dofrčalo opäť policajné auto na našu kontrolu. Boli v ňom však už známi mladí policajti a povedali, že keď ideme spať do Veľkých Kapušian, že nás tam zoberú. Opäť sme si pokecali, jeden z nich dokonca slúžil v Bratislave. Pred internátom stála správkyňa a bola najprv zaskočená policajtmi. Myslela si, že prišli na kontrolu ubytovaných. Telefonoval som s ňou, ešte keď sme boli v Ruskej. Hoci malo byť ubytovanie zaistené, nevedela o nás, no napokon sme dostali požadovaný apartmán. Navečerali sme sa v miestnej pizzerii, kde bola dosť slabá obsluha. Pri vedľajšom stole sa zabávala partia dobrovoľných požiarnikov, ktorá prišla na súťaž. V televízore na izbe ako - tak fungovala len naša Dvojka a Maďari, nuž po osprchovaní sme zaľahli.

6. deň

Boťany – Latorický luh I. – Veľké plytčiny – Záhumienky – Čene - Matejova pusta – Benčík – Lužná húština – Malé Trakany

Vstávali sme 5:20 hod. Internát sme opustili o hodinu bez raňajok. Tie sme si kúpili v potravinách cestou na autobusovú stanicu, ktorá bola dosť ďaleko od internátu. Stanica je v dosť zúboženom stave a zasmiali sme sa na hafanovi, ktorý vyvalený v tráve spal na chrbte. Autobus sme sa dostali do Botian, vystúpili sme pri kostole a vrátili sme sa kus na ObÚ. Starosta nám dal okrem pečiatky aj obecnú vlajku, na ktorej z druhej strany je mapa okolia a krátka história obce. Svojho času slúžil v Bratislave, na rote PS v Kopčanoch, ako pohraničník. Mohli sme napokon aj tu spať. Majú ubytovňu pre robotníkov v Čiernej nad Tisou, ktorá je teraz prázdna a sem sa dá z Ptrukše dostať po visiacom moste ponad Latoricu. Na mape to nie je nakreslené a keď som volal do Ptrukše, nevedeli o tomto ubytovaní. Škoda, mohli sme si ušetriť čas a ísť po zaujímavej trase. Z obce ide asfaltka k Latorici. Museli sme prejsť cez rómsku osadu. Trochu som rozmýšľal, či to risknúť, hlavne, keď sme videli Rómov s mačetou na oboch koncoch osady. Asi obecní policajti. Napokon sa nič nestalo, akurát že s nami kúsok išiel jeden, evidentne očakávajúci peniaze. Šli sme typickým lužným lesom. Minuli sme horáreň a prišli k ochrannej hrádzi, po ktorej sme pokračovali doprava. Neskôr sme z nej zišli a lesom prešli k lanovému mostu ponad Latoricu. Vraj voľakedy si takto skracovali ľudia z Ptrukše cestu za prácou na prekládkovej stanici.

Pripadal som si ani v džungli a veru by som po tých rozpadajúcich sa doskách, držiacich na hrdzavých lanách asi ťažko prešiel. Aj Danica vyšla len kúsok a vrátila sa. Pokračovali sme po hrádzi až k vodným zdrojom a tu pri tabuli – Pozor štátna hranica, sme zišli vpravo na pole a po troške blúdenia našli cestu k železnici na Ukrajinu. Správnosť smeru nám potvrdil chlapík na bicykli, ktorý nás zároveň varoval, aby sme nešli doľava, lebo tam je hranica. Prešli sme železnicu a zišli z asfaltky do poľa a po ňom doľava k slnečniciam. Pri nich sme sa spýtali ďalšieho cyklistu na cestu k Starej Tise. Potvrdil nám, že ideme dobre. Dorazili sme k Starej Tise a po jej brehu a okraji poľa, na ktorom orali, sme kráčali k trojbodu. Na stĺpoch bola napísaná vzdialenosť k hranici uprostred rieky v metroch. Vyšli sme na hrádzu, kde sme sa v domčeku najedli. Pekne bolo vidno, kde končí naše územie. Tam proste začínal nekosený úsek. Myslel som, že budeme pokračovať po hranici, no došla na breh ramena a breh bol zarastený žihľavou. Vrátili sme sa na hrádzu a o kúsok ďalej sme po chodníčku prešli k ramenu Starej Tisy a po jej brehu sme došli poľnou cestou, nám už známym priestorom, k trojbodu. Je to tu zarastenejšie, ako pri našej prvej návšteve. K vlajkovým stožiarom sa už vôbec nedá dostať. Tak sme to dokázali!

Odfotili sme sa pri pylóne a vykročili poľnou cestou do Malých Trakan. Došli sme na ObÚ, ktorý bol zamknutý, no evidentne tam niekto bol. Búchali sme, nik neotváral. Šli sme sa spýtať miestnych, či nevedia spôsob, ako na seba upozorniť. Neporadili nám nič, nuž sme sa vrátili a búchali ďalej. Napokon prišla otvoriť pani ekonómka. Vraj kontrolujú obecné účty. Dala nám pečiatku a aj knižku o histórii obce, žiaľ len v maďarčine. Šli sme do krčmy najesť sa. Nemali nič, nuž sme jedlo nakúpili v potravinách oproti a vrátili sa. Pani krčmárka nám umyla papriku a rajčiny, načapovala kofolu. Najedli sme sa a odviezli sa autobusom do Čiernej nad Tisou. Kúpili sme si lístok až do Bratislavy a vraj nás IC Kriváň počká v Košiciach.

Fórum 16 príspevkov
Ukrajinsko-slovenskou hranicou III. 07/04/08 21:51 16 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Chata pod dubom Pri turistickom okruhu zo Sklených Teplíc do Vyhní a späť som na zelenej značke z Pustého hradu našiel najprv pod kopcom Bralce pekne upravený prameň a asi po 1 km som natrafil na lúke Janovo s posedom veľký senník plný sena a na druhej strane v lese malú poľovnícku chatu s verandou. 09/11/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra Hontianske Nemce – Plášťovce – Dudince So ženou sme sa vybrali po štvrtýkrát do Dudiniec na relaxačný pobyt. V duchu som riešil, čo budem robiť, kade chodiť vo voľnom čase, keď som už všetko naokolo pochodil. Našťastie, po rokoch opäť sprevádzkovali, aj keď len cez pracovný týždeň, vlak Zvolen – Šahy. Žena brala kúry a ja túry. Vlak o 9.09 h býval vždy plný a aj spiatočný o 15.48 h z Krupiny. Babie leto bolo priam ideálne, a tak som si prešiel zase nové trasy v širšom okolí Dudiniec. 04/11/19 Miroslav Svítek Krupinská planina
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. 19/10/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
PR Pozvanie na čaj v Maroku je príležitosť spoznať miestnych Korenistá exotika medzi púšťou a oceánom! Tisíce uličiek a ani jedna rovnaká! Cestovateľské kino v utorok 19. novembra v KC Dunaj vyzýva nasadnúť na lietajúci koberec a vojsť do labyrintu farieb, vzorov a vôní, v ktorom sa miesia kultúry arabského sveta, Afriky a Európy. Návštevníci budú mať možnosť nahliadnuť pod pokrievku tohto pestrého kultúrneho tajinu a ochutnať všetko, čo Maroko ponúka. Večerom bude sprevádzať skúsená cestovateľka Katarína Líšková. dnes sponzorovaný článok Festivaly a premietania
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Príbeh Večer pelendrekom, ráno metlou?! Som už postarší človek – čas uteká okolo mňa ako splašený kôň. Ale s tým už nič nenarobím. Sem-tam sa vrátim mysľou do minulosti. Spomeniem si na niektoré zážitky, ktoré som zažil v mojom živote. Keď si už spomeniem, tak si ich radšej aj zapíšem, možno už za 20 rokov si na ne nespomeniem, tak ak bude všetko v poriadku – aspoň si ich potom prečítam. dnes Vladimír Popluhár Príbehy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Ukrajinsko-slovenskou hranicou III. 07/04/08 21:51 16 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Zemplín: Východoslovenská nížina (Východoslovenská rovina a pahorkatina)
  • Počet dní
    • 2
  • Nadmorská výška
    • max: Vyšné Nemecké 130 m n. m.
    • min: Kapušianske pastviny 101,4 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 35 m
    • klesanie: 60 m
  • Vzdialenosť
    • 53,46 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 20.09.2006
  • Štart trasy
    • šírka: 48.66094 ° SŠ
      dĺžka: 22.2639 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.39862 ° SŠ
      dĺžka: 22.10118 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Veľké Kapušany
  • Voda
    • Motorest Marko Krčava, potraviny Vyšné Nemecké, Nižné Nemecké, Záhor, Pinkovce, Lekárovce, Maťovce, Ruská, Veľké Slemence, Ptrukša, Boťany, Malé Trakany, Čierna nad Tisou
  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • autobusom z Ptrukše do Veľkých Kapušian a z nich do Boťan
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.82 (0.22)